Strom Jedľa: Charakteristika a Význam na Slovensku

Slovensko je krajinou bohatou na prírodné krásy a rozsiahle lesy, ktoré patria k jeho najcennejším pokladom. Stromy na Slovensku sú dôležitou súčasťou našej krajiny, a to nielen z hľadiska ekológie, ale aj kultúry, hospodárstva a estetiky. Na Slovensku pokrývajú lesy viac ako 40 % územia, čím patria medzi najrozsiahlejšie prírodné oblasti v strednej Európe.

Ich význam sa však nekončí len pri prírode - stromy majú hlboké zakorenenie aj v slovenskej kultúre a tradíciách, pričom sú častým motívom v ľudovej tvorbe a umení. Vďaka lesom sa môžeme nadýchnuť čistého vzduchu, keďže stromy produkujú kyslík a absorbujú škodlivé emisie. Okrem toho majú stromy aj estetický prínos, pretože tvoria nádherné scenérie a prírodné oázy, ktoré lákajú turistov a milovníkov prírody.

Od majestátnych listnatých stromov, ako je buk či dub, až po mohutné ihličnaté druhy, ako smrek či borovica, každý strom zohráva významnú úlohu v ekosystéme Slovenska. Stromy na Slovensku majú nielen ekologický, ale aj ekonomický a kultúrny význam.

Charakteristika Jedle

Jedľa (Abies) je rod vždyzelených ihličnanov patriacich do čeľade borovicovité. Poznáme vyše 50 druhov. Ich identifikácia je založená na veľkosti, farbe a usporiadaní ihlíc, a habituse. Z týchto druhov na Slovensku je pôvodná iba jedľa biela. Jedle rastú v Severnej a Strednej Amerike, Európe, Ázii a severnej Afrike.

Veľké vždyzelené stromy s kužeľovitou až valcovitou korunou s kolmo odstávajúcimi konármi usporiadanými v praslenoch a s rovným a priebežným kmeňom. Konáriky sú hladké, koncové púčiky okrúhle, väčšinou živičnaté. Koreňová sústava je hlboká, strom je dobre zakotvený v pôde. Ihlice sú vždyzelené, ploské, na báze stočené, na konárik prisadajú rozšírenou diskovitou plochou.

Asi 40 druhov rastie v miernom pásme severnej pologule. Jedľa je tienna drevina. V štádiu mladosti jedľa vydrží silné i dlhé zatienenie, a preto jej nárasty vydržia dlho pod materským porastom. Jedľa obľubuje vysokú vzdušnú vlhkosť, a ak je mimo tienenia materského porastu, je v mladosti citlivá na neskoré mrazy.

Vzhľadom na jej kolový koreňový systém s hlboko siahajúcimi kotviacimi koreňmi je odolná proti vetrovým vývratom, vyžaduje však pomerne hlbokú a vlhkú pôdu. Častejšie ako vývraty sú zlomy kmeňa. Je veľmi citlivá k znečistenému ovzdušiu (predovšetkým oxidmi síry). Rozmnožuje sa semenom, vzácnejšie druhy a kultivary štepením, trpasličie formy aj odrezkovaním.

Druhy Jedlí a Ich Charakteristika

Kaukazská, kórejská, numidská, ojinená, grécka či vznešená - to je len malý zoznam prívlastkov pre jedľa. Tieto prívlastky sú doplnené kultivarmi, ktoré nám jedľa krásne ozvláštňujú. Jedľa sú vždyzelené ihličnaté stromy, dorastajú od 1,5 m až do 30 m.

Výberom jedľa získate krásny strom do svojej záhrady - napr. Rast je pomalý až stredne rýchly. Spočiatku má koruna stĺpovitý tvar, postupne sa mení na kužeľovitý tvar.

Príklady druhov a kultivarov jedlí:

• Abies borisii-regis 'J.K.': Pomaly rastúci, zakrpatený pôvodný čarovník, pochádzajúci z Grécka. Jeho ročné prírastky sú iba 2 cm.
• Jedľa biela: Kultivar jedle bielej, ktorý pri výsadbe v záhradách dorastá do výšky 15-18 m a do šírky 1,5-3 m v závislosti od podmienok pestovania.
• Jedľa grécka: Veľmi vzrastný ihličnan, pôvodom z gréckych ostrovov. V dospelosti dokáže dorásť do výšky 40-45m.
• Jedľa japonská: Zakrpatený kultivar jedľa japonskej, ktorý je vďaka svojmu vzrastu vhodný aj do menších záhrad.
• Jedľa kaukazská: Kultivar kaukazskej jedle, ktorý v dospelosti môže dosahovať až do výšky 20 m a šírky zhruba 5 m, v závislosti od podmienok pestovania.
• Jedľa kórejská: Ihličnatý strom pôvodom z Kórey.
• Jedľa numidská: Dekoratívny kultivar tohto vzácneho severoafrického druhu, ktorý je cenený pre svoje krásne, striebristo modrozelené ihlice a malý vzrast.

Ďalšie kultivary a druhy: Elegantný ihličnan pochádzajúci z chladnejších oblastí Severnej Ameriky. Veľmi obľúbený zakrpatený a guľovitý ihličnan, ktorý je známy predovšetkým svojim hustým vetvením. Veľmi zaujímavý zakrpatený kultivar jedľa - čarovejník, ktorý je vďaka svojmu vzrastu vhodný aj do menších záhrad. Zakrpatený kultivar jedľa, dorastajúcej do výšky okolo 60-150 cm, tieto rozmery dosiahne približne po desiatich rokoch. Strom dorastajúci do výšky 6 - 12 m a šírky 1,5 - 2 m v závislosti od podmienok rastu. Ročný prírastok je približne 30 cm. Krásny kultivar jedľa, ktorý je pôvodom z Turecka, kde sú stále vo veľkom množstve pestované. Strom má kužeľovitý tvar. Kultivar jedle pochádzajúca z Číny, ktorý je obľúbený pre svoj elegantný a exotický vzhľad. Vždyzelený ihličnatý strom pochádzajúci z horských oblastí východných Spojených štátov. Jedľa sa skôr poliehavým rastom, v 10-tich rokoch dosahuje výšku 60 cm a šírku 150 cm. Stálezelený ihličnan, ktorý vo voľnej prírode dorastá do výšky 30 - 50 m. Má kužeľovitú korunu, ihličie je dlhé 2 - 4,5 cm. Jedľa s hustými konármi, dorastá do výšky 20 m a šírky 5 m. Rast je pravidelný, koruna je úzko kužeľovitá. Pomaly rastúci kultivar obľúbenej jedle, ktorý sa vyznačuje hustým rozvetvením a nižším vzrastom. Veľmi atraktívny kultivar jedľa, vyznačujúci sa pomalým rastom a pologuľovitým tvarom. Dorastá do výšky okolo 1,5 m až po niekoľkých rokoch. Vzácnejšie kultivar jedľa kaukazskej, ktorý dorastá do výšky okolo 30-40 cm. Ročné prírastky sú cca 2-3 cm. Pochádza z Českej republiky. Naozaj krásny a atraktívny kultivar široko kužeľovitého tvaru, ktorý vás zaujme na prvý pohľad. Pomaly rastúci kultivar, ktorý sa vyznačuje najmä zelenožltým ihličím; žltá farba je intenzívnejšia v mladom veku. Trpasličí ihličnan, ktorý za 10 rokov dosiahne výšku a šírku 0,4 m. Ročný prírastok je približne 2 - 3 cm. Má guľovitý tvar. Pomaly rastúci, zakrpatený variant obľúbenej vždyzelenej jedle. Pomaly rastúci ihličnan, ktorý dorastá do výšky 0,3 m. Ročné prírastky sú okolo 4 cm za rok, v závislosti od podmienok pestovania. Pomaly rastúci ihličnan, ktorý dorastá do výšky cca 0,5 m. Má kompaktný a kužeľovitý tvar. Trpasličia forma kórejskej jedle, ktorá dorastá do výšky približne 40-70 cm a do šírky 50-80 cm.

Význam a Ochrana Jedlí na Slovensku

Stav lesov na Slovensku je v posledných rokoch alarmujúci. Riziká, ako odlesňovanie, pôsobenie lykožrúta či klimatické zmeny, majú negatívny dopad na lesný ekosystém. Ochrana stromov je preto nevyhnutná, aby sme zachovali ich funkciu pre budúce generácie. Lesníci a ochranári aktívne pracujú na obnove slovenských lesov a na minimalizácii negatívnych vplyvov, ktoré by mohli viesť k ich úbytku.

Jedľa biela je na Slovensku zákonom chránená a patrí k druhom európskeho významu.

Kde sa darí jedliam, môžete mať istotu, že miestne ekologické podmienky sú aspoň dostačujúce.

Vianočné Stromčeky

Vianoce by neboli Vianocami bez pravej vianočnej atmosféry, ktorú dotvárajú dekorácie, svetlá, vône a samozrejme vianočné stromčeky. Aký je teda ideálny vianočný stromček? Na túto otázku neexistuje jediná správna odpoveď, pretože každý má toho svojho favorita, no vo všeobecnosti môžeme ideálny vianočný stromček popísať takto: mal by mať symetrický tvar s rovnomerne rozmiestnenými konármi, ktoré unesú váhu dekorácií, husté ihličie, ktoré neopadáva a mal by mať príjemnú arómu.

Na trhu existuje viacero druhov rezaných vianočných stromčekov, ktoré však majú rozdielne vlastnosti, medzi ktorými sa je niekedy náročné zorientovať a preto sme vytvorili výber tých najobľúbenejších druhov vianočných stromčekov spolu s ich prednosťami a nevýhodami. Zamerali sme sa najmä na druhy, ktoré sú u nás dostupné a aj tie, ktoré sa na Slovensku pestujú.

Medzi obľúbené druhy vianočných stromčekov patria:

• Jedľa biela: Historicky známa ako jeden z prvých druhov ihličnanov, využívaných ako vianočný stromček. Aj na Slovensku je jedľa biela pôvodným druhom, no vo voľnej prírode ju kvôli jej citlivosti na čistotu ovzdušia, zver a klimatické podmienky už nájdeme len zriedka.
• Jedľa balzamová: Pochádza zo Severnej Ameriky, kde patrí medzi najtradičnejšie druhy vianočných stromčekov. Tento vianočný stromček je známy jemným, voňavým ihličím, ktoré nepichá a na strome vydrží veľmi dlho.
• Jedľa nordmannova: Je jedným z najžiadanejších a zároveň najviac pestovaných vianočných stromčekov v Európe. Medzi prednosti tohto druhu vianočného stromčeka patrí krásny, kužeľovitý a symetrický tvar a husté, nepichľavé ihličie, ktoré na strome vydrží aj po vyschnutí.
• Jedľa srienistá: Je menej bežným druhom vianočného stromčeka, no stáva sa čoraz populárnejšou najmä vďaka svojej štíhlej korune, ktorá má menšie priestorové nároky. Jej ihličie ostáva dlho na stromčeku aj po vyschnutí, má príjemnú vôňu a atraktívny striebristý vzhľad.

Rozšírenie jedle bielej

Biela jedľa je doma v strednej a južnej Európe. Pyreneje sú miestom jej najzápadnejšieho výskytu. Centrum rozšírenia je v Alpách, odkiaľ prechádza okrajovými pohoriami Čiech na karpatský oblúk. Na Slovensku vytvára zmiešané lesy so smrekom a bukom alebo aj s borovicou.

Podmienky Pre Rast

Jedľa biela korení hlboko a je veľmi tieňomilná. Je citlivá na neskoré mrazy, teplotné extrémy a exhaláty. Potrebuje vlhkú, na živiny bohatú, vzdušnú pôdu. Napriek citlivosti na mrazy vystupuje až do výšok 1600 m n. m. Znáša tieň, má rada výživné pôdy, oblasti, kde spadne ročne aspoň 600 mm zrážok.

Historické Rozšírenie

Z peľových analýz starých vrstiev na našom území sa zistilo, že v časovom období približne 4 - 1 tisíc rokov pred n. l. mala na našom území jedľa vyššie zastúpenie v lesných porastoch, ako je to v súčasnosti. Postupne bola vytláčaná smrekom, ktorému viac vyhovovali postupné zmeny klímy, ku ktorým v priebehu času dochádzalo.

Využitie Jedle Bielej

Drevo jedle sa nepovažuje za také kvalitné ako drevo smreka. Napriek tomu sa využíva vo veľkom rozsahu v stavebníctve, v papierenskom priemysle a inde. Jedľové drevo je svetlé, mäkké a ľahké, čo ho predurčuje na použitie ako stavebné rezivo, na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská.

Vplyv na Prostredie

Kde sa darí jedliam, môžete mať istotu, že miestne ekologické podmienky sú aspoň dostačujúce.

Porovnanie s Inými Druhmi Dreva

Poznať jednotlivé druhy dreva a ich špecifické vlastnosti je dôležité nielen pre remeselníkov a stolárov, ale aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí sa chcú rozhodnúť správne pri výbere materiálu na rôzne stavebné konštrukcie, nábytok a mnohé ďalšie výrobky.

Dobročský prales

Na základe pokynu Uhorského kráľovského ministra orby (pôdohospodárstva) Ignáca Darányiho (1849 - 1927) č. 95098 zo dňa 1. januára 1908 na vypracovanie zoznamu prírodných pamiatok v Uhorsku predložilo Uhorské kráľovské lesné riaditeľstvo (M. k. Erdőigazgatóság) v Banskej Bystrici v roku 1913 návrh na ochranu troch prírodných pamiatok pralesového charakteru. Jednou z nich bola aj lesná čiastka „Gerauka“ v obvode niekdajšej Uhorskej kráľovskej lesnej správy (M. k.

Návrh bol schválený nariadením Uhorského kráľovského ministra orby (pôdohospodárstva) v Budapešti č. 127663 I. B, 1. 1913, ktoré bolo 24. apríla 1914 odoslané Uhorskému kráľovskému lesnému riaditeľstvu (M. k. Erdőigazgatóság) v Banskej Bystrici. V nariadení sa uvádza: „Vychádzajúc z Vášho minuloročného podania č. 7654 oznamujem Uhorskému kráľovskému lesnému riaditeľstvu v Banskej Bystrici, že v Dobročskej uhorskej kráľovskej lesnej správe lokalitu zvanú Gerenka (v návrhu les. riaditeľstva „Gerauka“), v hospodárskej skupine A, IX. mýtosväze, v oddelení 50, lesných častiach 8/b - časť a 9, so smrekom zmiešanou jedľou, ktorých podstatu vzhľadom na pradávny charakter ako prírodnú pamiatku si želám zachovať pre budúce generácie.

Zároveň Vás vyzývam, aby tieto lesné časti lesná správa prerokovala v tomto zmysle pri najbližšom hospodárskom zúčtovaní a podľa tohto môjho nariadenia bezodkladne zabezpečte aby prírodná pamiatka bola v označených lesných čiastkach z akéhokoľvek využitia vylúčená. Zároveň Vás upozorňujem, aby ste zaznačili hranice pralesa do vojenskej mapy v mierke 1:75.000 svetlou farbou a túto pre evidenciu v kmeňovej knihe ministerstva v jednom exemplári čo najskôr zaslali, ako aj jeden exemplár hospodárskej mapy, v ktorej je tento prales zvlášť označený“.

Ďalšia zmienka je až vo výnose Ministerstva školstva a národnej osvety č. 143.547-V zo dňa 31. decembra 1933 o ochrane prírodných pamiatok, kde je toto chránené územie v politickom okrese Brezno nad Hronom uvedené takto: Názov: Dobročský prales; Rozloha: 57,40 ha; Rok vyhlásenia: 1913; Charakteristika: prales jedle a smrku s přimíseným bukem, javorem a jasanem do 300 let stáří; úplná reservace zřízená ministerstvem orby v Budapešti, zvětšena čsl. ředitelstvím státních lesů a statků o ochranné pásmo 32,50 ha (jako reservace částečná) se sečí toulavou; Príslušnosť: správa státnych lesů Dobroč, p.

V roku 1933 lesný taxátor Ing. Anton Hatiar (1901 - 1984) vyhľadal, obnovil a zameral 91 kopcov, hraničné stromy označil ležatými červenými krížmi (tzv. „ondrejské kríže“) a zistil výmeru pralesa 49,88 ha, zároveň vytýčil aj ochranné pásmo o rozlohe 40,74 ha. V roku 1935 zameral Ing. Hatiar so spolupracovníkmi najmohutnejšiu dobročskú jedľu, tzv. „hrubú jedľu“, ktorá podľahla víchrici koncom novembra 1964. Bola vysoká 56 m, mala priemer kmeňa 193 cm, objem 54,9 m3 dreva a hmotnosť 38 ton. Dožila sa asi 500 rokov. Po jej zlomení sa postavil proti snahám o odobratie výrezov z jej kmeňa na študijné ciele aby sa naplnil etický princíp ponechania nenarušených zvyškov tejto „matky pralesa“ v prostredí kam patrila. Jej nástupkyňa, „vysoká jedľa“ s výškou 58 m vyschla v roku 1984. V súčasnosti najvyššia jedľa dosahuje tiež výšku 58 m.

Okrem jedlí sú pralese hrubé aj smreky, buky a javory. Podľa meraní v roku 1998 bolo v pralese zistených 153 stromov hrubších ako 100 cm a 12 stromov (10 jedlí a 2 smreky) hrubších ako 130 cm. Výrazom úcty a uznania za dlhodobý odborný záujem Ing.

Po prijatí zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa Dobročský prales stal štátnou prírodnou rezerváciou (ŠPR). Úpravou MK SSR č. 1499/1972 - OP zo dňa 6. marca 1972 bola ŠPR Dobročský prales rozšírená o niektoré zachované priľahlé porasty na rozlohu 101,82 ha a ochranné pásmo na 114,41 ha. K ďalšiemu spresneniu došlo Vyhláškou MŽP SR 83/1993 zo dňa 23. marca 1993 o štátnych prírodných rezerváciách na súčasnú rozlohu 103,85 ha (ochranné pásmo na 100,44 ha).

V zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa Dobročský prales od 1. januára 1995 stáva Národnou prírodnou rezerváciou (NPR), čo pretrváva aj po prijatí rovnomenného zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V samotnej NPR platí najprísnejším piaty stupeň ochrany (zákaz akýchkoľvek zásahov) a v ochrannom pásme štvrtý stupeň ochrany. Dobročský prales je zaradený medzi územia európskeho významu NATURA 2000.

NPR sa nachádza v orografickom celku Veporské vrchy, 6 km južne od Čiernobalockej osady Dobroč, na severozápadnom zalesnenom svahu vrchu Geravka (1.005,1 m n. m.), spadajúceho do záveru doliny Brôtovovo, vo výškovom rozpätí 700 - 1.000 metrov. Podložie tvoria horniny kryštalinika Slovenského Rudohoria, zbridličnatelé granity, granodiority až kremité diority, na ktorých prevládajú hnedozeme. Klíma je chladná a vlhká. NPR patrí do jedľovo-bukového vegetačného stupňa s prevahou jedľových bučín. Menej sú zastúpené bukové javoriny, bučiny, jedľové bučiny s javorom, bukové jedliny a jaseňové jelšiny.

Hlavnými drevinami sú jedľa biela (Abies alba), buk lesný (Fagus sylvatica) s prímesou javora horského (Acer presudoplatanus), jaseňa štíhleho (Fraxinus exelsior) a bresta horského (Ulmus glabra). Zastúpené sú všetky vývojové štádiá a fázy, ktoré sa v pestrej mozaike vzájomne prelínajú a ovplyvňujú charakteristický vzhľad jednotlivých častí rezervácie. Celkový vývojový cyklus trvá 400 rokov, jedľa sa prirodzene dožíva až 450 rokov, smrek 350 rokov a buk 250 rokov. V ostatnom období klesá zastúpenie jedle v prospech smreka a hlavne buka, ktorý nadmerne okupuje najmä spodné vrstvy, kde ešte v roku 1935 silne prevládala jedľa.

Napriek úbytku jedle, priemerná drevná zásoba pralesa neklesá (720 - 750 m³ na 1 ha) čo svedčí o vyváženosti plošného podielu vývojových štádií zodpovedajúcim ich časovému podielu na trvaní celkového vývojového cyklu. Okrem typickej štruktúry v pôvodnom jadre sa vyskytuje aj jednovrstvová štruktúra, v niektorých neskôr pripojených viac menej rovnorodých, prevažne smrekových porastoch.

Fauna územia sa vyznačuje vysokou druhovou pestrosťou. Okrem bežnej jelenej zveri (Cervus cervus) sú zastúpené veľké šelmy ako medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), mačka divá (Felis silvestris) a v roku 2000 bol potvrdený výskyt vlka dravého (Canis lupus). Početné je zastúpenie vtáctva najmä spevavého, ale aj druhov typických pre prírodný les, najmä hniezdiacich v dutinách stromov. K vzácnym hniezdiacim druhom patrí bocian čierny (Ciconia nigra) a sova dlhochvostá (Strix uralensis).

Cieľavedomý výskum pralesa začal už v roku 1948 založením šiestich trvalých výskumných plôch, pričom výskum na nich pokračuje dodnes. NPR Dobročský prales organizačne patrí k Lesom SR Banská Bystrica - Odštepnému závodu Horehronie v Čiernom Balogu. Lesné porasty chráneného územia sú zaradené do kategórie lesov osobitného určenia.

tags: #strom #jedla #slovensko #charakteristika

Populárne príspevky:

• Recept na zemiakové placky s Café de Paris
• Pizzeria JOJO Považská Bystrica
• Tipy na výber malého mlynčeka na mäso
• Tekvica pre zdravie
• Donáška pizze v Trenčíne