Žlté plody uhorky: Prečo sú škodlivé a ako im predísť
Zber opakujeme každých 6-7 dní. Netrhajte ich, ale strihajte alebo odštiknite nechtami. Nezabudnite však vždy po zbere rastlinu aj dôkladne zaliať - na každý meter štvorcový potrebujú uhorky 30-50 l vlahy, v závislosti od počasia.
Prečo sú žlté uhorky problém?
Žltnutie uhoriek na rastline je signál, že s plodom nie je niečo v poriadku. Na rastline v žiadnom prípade nenechávajte žlté plody, tie dokážu rastlinu extrémne vyčerpať a znížiť výnos rastliny. Žlté uhorky sú zvyčajne horké, majú nepríjemnú chuť a nie sú vhodné na konzumáciu ani na zaváranie. Navyše, ponechanie žltých plodov na rastline ju zbytočne vyčerpáva, čím sa znižuje celkový výnos.
Dôvody žltnutia uhoriek
Existuje viacero dôvodov, prečo uhorky žltnú:- Nedostatočné opelenie: Ak nie sú samičie kvety uhoriek správne opelené, plody začnú žltnúť a deformovať sa.
- Nedostatok živín: Nedostatok živín, najmä dusíka, draslíka a horčíka, môže viesť k žltnutiu plodov. Ak uhorky po výsadbe zblednú, zožltnú, ochabnú a zoslabnú, môže ísť o problém s nedostatočným vstrebávaním mikroživín. Najčastejšie im chýba horčík alebo železo. Vtedy je vhodné použiť chelát horečnatý, aplikovať síran horečnatý pod koreň, alebo použiť kalimagnéziu (minerálne draselné hnojivo). Ak žltnú len vrchné listy, problémom je nedostatok železa a odporúča sa použiť listové železité hnojivo alebo postrek chelátom železa.
- Nadmerná zálievka alebo sucho: Príliš veľa vody alebo naopak, nedostatok vlahy, môže spôsobiť stres rastlín a žltnutie uhoriek. Skleníkové uhorky sú náročné na vlhkosť pôdy a vzduchu. Potreba vody závisí od štádia vývoja rastlín, od svetelných a teplotných podmienok. Najviac vody potrebujú od mája do júla. Za teplého počasia je potrebná denná dávka 2 až 3 l vody na každú rastlinu. Najlepšie je zalievať v predpoludňajších hodinách, aby pokropené časti rastlín do večera oschli. Pri vysokých teplotách by ste mali okrem zalievania aj kropiť, aby ste docielili žiaducu vlhkosť vzduchu. Pri všetkých zavlažovacích opatreniach dávajte pozor, aby sa čo najmenej vody dostalo na koreňový krčok a na listy, a ak áno, aby tieto časti zasa rýchlo oschli. Predídete tak nebezpečnému zahnívaniu stoniek i ďalším hubovým chorobám. Voda patrí ku koreňom.
- Choroby a škodcovia: Niektoré choroby, ako napríklad pleseň uhorková, a škodcovia, ako sú roztočce, môžu spôsobiť žltnutie plodov.
- Staroba plodu: Prezreté uhorky prirodzene žltnú a strácajú svoju kvalitu.
Ako predísť žltnutiu uhoriek?
* Zabezpečte správne opelenie: Ak pestujete uhorky v skleníku alebo fóliovníku, zabezpečte dostatočné vetranie a prítomnosť opeľovačov (včely, čmeliaky). V prípade potreby môžete kvety opeliť ručne.* Pravidelne hnojte: Používajte hnojivá bohaté na dusík, draslík a horčík. Vhodné sú aj organické hnojivá, ako napríklad kompost alebo hnoj. Prevažne organickými hnojivami, minerálne môžu spôsobiť spálu. Použijeme 100g/m2 viaczložkového hnojiva v troch dávkach. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky. Môžete siahnuť aj po hnojivách v tvare ekologických hnojivých tyčiniek. Ďalšou alternatívou sú kvapalné hnojivá na uhorky.* Zalievajte správne: Udržiavajte pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Zalievajte pravidelne, najlepšie ráno, a vyhnite sa polievaniu listov.* Chráňte rastliny pred chorobami a škodcami: Pravidelne kontrolujte rastliny a v prípade potreby použite vhodné prípravky na ochranu rastlín.* Pravidelne zbierajte uhorky: Zberajte uhorky, keď sú ešte mladé a zelené. Nenechávajte ich prezrieť na rastline.How To Prune Cucumber Plants, Grow Cucumbers NOT Leaves!
Čo robiť, ak už uhorky žltnú?
Ak zbadáte žltnúce uhorky, okamžite ich odstráňte z rastliny. Skontrolujte rastliny a zistite príčinu žltnutia.
Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie uhoriek
* Výber odrody: Vyberajte odrody uhoriek, ktoré sú odolné voči chorobám a škodcom.* Stanovisko: Uhorky potrebujú slnečné stanovisko a priepustnú pôdu.* Opora: Ak pestujete popínavé odrody uhoriek, zabezpečte im oporu (mrežu, sieť).* Pravidelná kontrola: Pravidelne kontrolujte rastliny a včas odstraňujte choré alebo poškodené listy a plody.Starostlivosť o uhorky počas vegetácie
Počas vegetácie je dôležité venovať uhorkám pravidelnú starostlivosť. Okrem už spomínaného hnojenia a zálievky je potrebné odstraňovať burinu a kypríť pôdu okolo rastlín. Ak pestujete uhorky vo fóliovníku alebo skleníku, zabezpečte pravidelné vetranie, aby ste predišli vzniku plesní.
Aj v júni by ste mali pokračovať v starostlivom reze skleníkových uhoriek. Na bočných výhonoch 1. radu sa vedľa kvetov vyvíjajú aj bočné výhony 2. radu. Z nich ponechajte vždy iba jeden, ten, ktorý rastie najbližšie k hlavnej stonke. Po nasadení jedného až dvoch plodov ho skráťte. Potom sa rez obmedzuje už len na odstraňovanie vrcholov výhonov a príležitostné presvetľovanie. Pri reze výhonov zároveň odstraňujte aj choré a žlté listy. Okrem toho je dôležité odrezávať v čo najranejšom štádiu vývoja všetky znetvotené plody. Aj prerastené, resp.
Choroby a škodcovia uhoriek
Uhorky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov.
- Pleseň uhorková: Vyvinie sa na listoch v dôsledku častého vlhčenia, najmä z dôvodu častého namáčania listov pri polievaní alebo pri dlhotrvajúcom daždivom počasí, alebo pri pestovaní v tieni. Prejavuje sa drobnými žltými škvrnami na listoch, ohraničených žilnatinou. Pod škvrnami sa na spodnej strane listov objaví sivohnedý nálet konídionosičov s tmavými výtrusmi. Listy zasiahnuté plesňou postupne zhnednú a uschnú spolu s celou vňaťou. Ochrana: Najvhodnejšie je vysadiť už namorené semienka uhoriek, ktoré sú ošetrené proti plesniam. Môžete siahnuť aj po biologických postrekoch proti plesniam ako napríklad Alginure prípravok na posilnenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám. Jeho výhodou je, že po večernom postreku môžete ihneď na ďalší deň bezpečne konzumovať plody. Ak hľadáte postrek proti tejto hube, medzi najpredávanejšie u nás patrí Champion 50 WG - univerzálny fungicíd a baktericíd proti širokému spektru hubových chorôb.
- Múčnatka uhorková: Hubové ochorenie, pre ktoré sú typické biele listy - na nich, stonkách i kvetoch sa tvorí biely povlak. Napadnuté rastliny majú spomalený rast a rodia menej plodov. Múčnatke sa darí najmä v teplom a suchom počasí a okrem uhoriek napáda aj melóny, tekvice, begónie, cyklamény, chryzantémy či georgíny. Ochrana: Preventívnymi opatreniami sú vetranie skleníkov, dostatočná závlaha a vyrovnaná výživa rastlín. Pri prvom výskyte múčnatky treba zasiahnuť chemicky. Treba tomu však predísť pravidelným vetraním skleníkov a zalievaním kultúr - znížite infekčný tlak choroby.
- Molica skleníková: Ľudovo nazývaná aj biela muška, ktorá je škodcom rýchlenej zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú tekutinu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia - čerňovky. Ochrana: Na zlikvidovanie molíc musíte urobiť v krátkych intervaloch cca 3 - 5 dní aspoň 3 ošetrenia s prestriedaním rôznych druhov prípravkov. Na odchyt molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky. V stredoeurópskom regióne je základným prvkom v biologickej ochrane skleníkových kultúr proti všetkým druhom molíc (skleníkovej, tabakovej, lastovičníkovej) parazitická osička (Encarsia formosa - En-Strip). Samičky kladú vajíčka priamo do lariev škodcu, a to 5 až 13 za deň, pričom každá dospelá osička ešte zožerie dve-tri larvy.
- Strapka západná: Drobný štíhly hmyz s veľkosťou 1 - 3 mm a s dvoma pármi úzkych krídiel. Časti rastlín napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky a strácajú zelenú farbu. Ochrana: Prevenciou je inštalácia ochranných sietí na vetracie otvory v skleníkoch a odstraňovanie buriny, v ktorej sa strapky zvyknú zdržiavať. Proti strapkám v skleníkoch sa aplikujú najmä dravé roztoče a dravé bzdochy. Dravý roztoč (Amblyseius swirskii ) napáda a vyciciava larvy strapiek a roztočcov. Za jeden deň mu podľahnú asi tri larvy.
- Slimáky a slizniaky: Obľubujú vlhkosť a často sa skrývajú na vlhkých miestach s trvalým tieňom, kde aj prezimujú. Ochrana: Prevenciou pred ich výskytom je odstránenie zarastených a tienistých miest v záhrade, na ktorých sa drží vlhkosť. Taktiež môžete zvoliť opačnú taktiku a rozložiť na záhrade dosky či textílie, pod ktorými sa zhromaždia a následne ich môžete fyzicky zlikvidovať. Nalákajú ich aj poháre do polovice naplnené pivom a zapustené do pôdy po okraj.
- Vošky: Najnebezpečnejšie škodce pre uhorky, pretože sa dokážu v krátkom čase extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov uhorky a prenášajú taktiež rôzne vírusové choroby, ktoré znehodnocujú úrodu. Ochrana: Na papriku môžete použiť prípravky na báze nimbového oleja spolu so zmáčadlom a na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (Rock Effect). Vždy striktne dodržiavajte odporúčané dávkovanie, lebo pri vyšších koncentráciách môžu byť tieto prípravky fytotoxické (škodlivé pre rastliny). Z prirodzených nepriateľov vošiek sa v krytých priestoroch využívajú hlavne parazitické osičky (Aphidius colemani a Aphidius ervi). Samičky aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov a jednotlivo do nich kladú vajíčka.
Veľmi dôležité je napríklad sadenie zdravých priesad či dezinfekcia priestoru skleníka aj pôdy. Odstráňte tiež všetky rastlinné zvyšky, na ktoré ste po minulej sezóne zabudli. Prázdny priestor skleníka potom vyhrejte na teplotu 25 °C, ktorú udržiavajte päť-šesť dní.
Pri kúpe priesad dbajte na kvalitu rastlín, pri predpestovaní v domácich podmienkach im doprajte ukážkovú starostlivosť. Vysádzajte len zdravé priesady bez náznaku napadnutia chorobami a škodcami.
Snažte sa škodcom znepríjemniť pobyt v krytom priestore tak, že v ňom zmeníte klimatické podmienky. Roztočcom napríklad vyhovuje nižšia vlhkosť vzduchu, preto proti nim pomôže jej zvýšenie. Molica skleníková zas neznesie chlad.
Samozrejme, siahnuť môžete aj po chemickej ochrane, no my v skleníkoch a vo fóliovníkoch odporúčame skôr biologické prípravky. Ich účinnosť v krytých priestoroch je veľmi vysoká, v plodoch nezanechávajú nežiaduce rezíduá, neohrozujú životné prostredie, ich aplikácia nevyžaduje špeciálne ochranné opatrenia.
Účinná je Trichoderma asperellum - žije v symbióze s našimi plodinami a využíva energiu zo škodlivých pôdnych húb. Okrem toho huba vyvoláva v rastlinách obranné reakcie proti napadnutiu hubovými chorobami, ale hlavne pôsobí stimulačne na rast koreňov i nadzemných častí. Podporuje tiež kvitnutie, predlžuje vegetačné obdobie, a tým zvyšuje úrodu.
Horúce suché slnečné dni sú ideálne na premnoženie roztočcov. V skleníku a vo fóliovníku dokážu uhorky zničiť veľmi rýchlo. Preto je nevyhnutné neustále sledovať porasty, aby sme škodcu včas spozorovali. Malé roztočce si nevšimneme, až kým nespôsobia nápadnejšie poškodenie rastlín. Najprv sú to malé žlté škvrny na listoch, neskoršie akoby hrubou múkou posypané listy, v kritickom štádiu sú už celé rastliny potiahnuté pavučinou a vidieť aj pohybujúce sa roztočce. Ako preventívna ochrana proti roztočcom pôsobí dravý roztoč SPICAL Neoseiulus californicus. Po napadnutí je najefektívnejšou ochranou SPIDEX Phytoseiulus persimilis (meria asi 0,5 mm). Dokáže udržať kontrolu nad roztočcami aj nad 70 % relatívnej vlhkosti.
Ďalším vážnym škodcom na uhorkách je molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum). V prípade molice musíme bezpodmienečne sledovať jej prvý výskyt, preto včas - už pri vysadení priesad - vyvesíme nad rastliny žlté lepiace dosky. Hneď ako sa objavia prvé molice prilepené na doskách, nasadíme moličiara skleníkového ENSTRIP Encarsia formosa (asi 0,6 mm veľký), ktorý parazituje na larvách molice. Na 1 m2 treba nasadiť 9 kusov moličiara. Pri moličiarovi je veľmi dôležité opakovanie, preto jeho nasadenie opakujeme 3- až 5-krát v týždňových intervaloch podľa výskytu molíc. Asi 14 dní po nasadení parazitovaná larva molice (pupárium) stmavne. Po ďalších 10 dňoch sa liahnu dospelé jedince moličiara. Jedna samička moličiara nakladie až 300 vajíčok. Mladé larvy molíc slúžia moličiarom aj ako potrava. Ako korekciu môžeme použiť dravé roztoče SWIRSKI-MITE Amblyseius swirskii - ich aplikáciu odporúčame na začiatku výskytu molíc, prípadne strapiek.
Na uhorkách sa často objavujú aj zelené alebo čierne vošky. Prítomnosť vošiek sa zisťuje žltými lepovými doskami. Bezpečnú ochranu pred voškami môžeme zveriť do rúk voškárika APHIPAR Aphidius colemani. Proti voškám zemiakovým (s dlhšími tykadlami a nohami) používame ERVIPAR Aphidius ervi. Voškáriky dosahujú dĺžku 2 mm, samičky kladú svoje vajíčka jednotlivo do vošiek. Vo vnútri vošky, ktorá je parazitáciou znehybnená, prebieha celý vývoj larvy a kukly osičky. Parazitované vošky sú typicky mumifikované, ich farba sa mení na béžovú.
V poslednom období sú najvážnejším problémom strapky, ktoré veľmi rýchlo získali rezistenciu proti chemickým postrekom. Ich výskyt zistíme pomocou modrých lepových dosiek, ktoré sa vyvesujú včas - teda hneď nad práve zasadené planty. Nemusíme čakať, kým zistíme prítomnosť strapiek, v krytých priestoroch na klíčiace planty okamžite nasadíme predátora SWIRSKI-MITE Amblyseius swirskii. Tento dravý roztoč meria 0,5 mm a má mliečnobielu farbu. Vyciciava larvy strapiek a molíc, ale napáda aj roztoče. Je schopný živiť sa aj peľom, čo je dôležité v období nedostatku potravy. Používať ho môžeme teda aj preventívne - oveľa skôr, ako sa objavia prvé strapky. Vývoj jednej generácie trvá v závislosti od teploty a potravy 6 až 10 dní. Dbajme na to, aby sme predátory nasadili hneď na začiatku sezóny, keď sa strapky neobjavujú masovo. Na 1 m2 nasadíme 100 kusov Amblyseius swirskii.
Záhradkári zvyknú pestovať uhorky dvojakým spôsobom: priamo v záhone alebo pod fóliou či sklom. Od roku 1984 vo všetkých pestovateľských oblastiach bojujeme s nebezpečnou a niekedy až kalamitnou hubovou chorobou plesňou uhorkovou (Perenoplazmopara cubensis). Okrem tejto huby sa na uhorkách vyskytujú aj ďalšie škodlivé plesne, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť efekt pestovania. Ak ide o pleseň, doterajšie skúsenosti ukazujú, že treba mať rozličný prístup k ochrane poľných a skleníkových (fóliovníkových) kultúr. Ochrana uhoriek proti tejto plesni je jednoduchšia v krytých priestoroch, keďže tam možno cielenými pestovateľskými opatreniami takmer vylúčiť nebezpečenstvo infekcie spôsobenej touto hubou. Výtrusy plesne sú schopné napadnúť porast iba vtedy, ak sú listy určitý čas navlhčené. Suchý list sa nemôže nakaziť, ani keby na ňom bolo napadaných množstvo výtrusov. Práve z tohto dôvodu je preventívna ochrana založená na výlučnom spodnom polievaní rastlín a takej regulácii teploty v skleníku či fóliovníku, ktorá nedovolí (najmä nad ránom) vyzrážanie rosy na povrchu uhorkových listov.
Oveľa zložitejšia je ochrana poľných uhoriek, ktoré sú bežne zvlhčované dažďom alebo rosou. Stupeň ohrozenia plesňou závisí od frekvencie dažďov, ako aj od ich výdatnosti. V suchších rokoch prichádza pleseň neskoro a často v bezvýznamnej miere, zatiaľ čo v rokoch s výdatnými zrážkami (predovšetkým v júni a júli) treba rátať so silným až kalamitným výskytom tejto huby. S týmito podmienkami súvisí aj možnosť ochrany. Prvoradým a hlavným spôsobom je preventívna ochrana založená na polievaní rastlín zhora - akoby umývanie listov skoro ráno okolo 5. hodiny, aby sme odstránili spóry húb z listov. V ranných hodinách letných mesiacov sa listy rýchlo usušia, takže zárodky nemajú priestor vyklíčiť. Základným postrekom je CuproTonic, ktorý obsahuje najmenej meďnatých častíc a zároveň sa najrýchlejšie dostane práve do chorých buniek rastlín. Pri výbere prípravku treba pamätať aj na silu infekčného tlaku. Ak je veľmi silný, treba použiť Chitopron 30 g/10 l s CuproTonikom 0,4 %, prípadne sa oplatí miešať s BorOil 0,4 %. Keď je menší tlak, použijeme Imunofol 0,3 % s CuproTonikom 0,4 % a aj v tomto prípade sa oplatí miešať s BorOil 0,4 %.
Ďalšou z hubových chorôb uhoriek je múčnatka (Erysiphe polyphaga) a biela sklerocíniová hniloba, ktorú vyvoláva huba Sclerotinia sclerotiorum. S múčnatkou sa stretávame aj pri poľných uhorkách, väčšinou až v maximálnej rodivosti porastu, pri fóliovníkových často už pri začiatku zberu. Zo začiatku sa objavia na hornej strane listov okrúhle biele pavučinové škvrny. Škvrny rýchlo pribúdajú, čo vedie k brzdeniu normálneho rastu a vývoja listov a často aj stoniek. Nedostatočný vývoj a znížená funkcia listov bývajú potom príčinou zlého vývoja plodov a rapídneho zníženia úrody. Múčnatka obyčajne napáda jednotlivé mimoriadne náchylne rastliny a až neskôr sa rozširuje do ďalšieho porastu. Jej výskyt býva podporovaný nedostatkom pôdnej a vzdušnej vlhkosti, preto jedným z dôležitých preventívnych opatrení (podľa možnosti) hlavne v záhone je pravidelné výdatné ranné zalievanie rastlín. Pri ochrane posilnením imunity s listovými hnojivami sú osvedčené postreky PowrOf-K 0,8 % vždy miešané s BorOil 0,4 % alebo sírnatými fungicídmi, ako je napr. 0,5 % Sulikol. Nezabúdajme ale, že porast musí byť pred postrekom dobre poliaty a neošetrovať vtedy, keď svieti slnko, alebo ak sú teploty vzduchu vyššie ako 25°C.
Čo sa týka bielej hniloby, väčší problém spôsobuje v skleníkoch a vo fóliovníkoch ako vonku. Je schopná nakaziť stonky uhoriek alebo aj končeky plodov v hociktorej fáze vývoja. Pri infekcii stoniek dochádza k zvädnutiu a odumretiu celej rastliny. Huba sa objavuje vo forme čiernych tvrdých hľúzok čiže sklerócií, ktoré sú v skutočnosti trvácim podhubím, z ktorého za priaznivých podmienok vyrastajú mikroskopické lievikovité plodničky, vytvárajúce v sebe výtrusy schopné infekcie. Tie sú roznášané vzdušnými prúdmi a sú schopné nakaziť najmä mechanicky poškodené tkanivá rastlín. Výskyt bielej hniloby býva podporovaný nadmernou vlhkosťou a nesprávnym osevným postupom.
Úspešnému pestovaniu uhoriek často zabraňuje aj nepríjemná choroba - baktériová škvrnitosť. Pôvodcom choroby je baktéria Pseudomonas lachrymans. Na svoj vývoj táto baktéria potrebuje vlhko a teplo. Optimálne životné podmienky sú pri vysokej vlhkosti vzduchu a teplote okolo 24 - 28 °C. Malé percento zrážok pri vysokých teplotách obmedzuje jej vývoj a rozšírenie. Príznaky vzniknutej choroby vidíme na listoch v podobe priesvitných hranatých škvŕn medzi listovou žilnatinou. Napadnuté pletivo škvŕn rýchlo zasychá a vypadáva. Na škvrnách najmä pri vysokej vzdušnej vlhkosti (ráno, po daždi či po závlahe) sa tvoria kvapôčky (akoby slzičky) belavej tekutiny - slizu -, ktoré sú plné baktérií. Kvapôčky rýchlo zasychajú a zanechávajú biely povlak. Najviac sú napádané mladé listy. Zriedkavejšie sa tieto škvrny tvoria na stonkách alebo listových stopkách, ktoré sa potom lámu. Postihnuté môžu byť i kvety, ktoré opadávajú. Choroba na plodoch vyvoláva drobné okrúhle mäkké škvrny vodnatého vzhľadu. I na plodoch sa vytvárajú typické slzičky s baktériami. Po zaschnutí ostáva stred škvŕn kriedovobiely. Často sa na takýchto plodoch usadí hnilobná mikroflóra, ktorá dopomôže k ich zahnívaniu. Semeno z chorých plodov je napadnuté baktériami nielen na povrchu, ale i vo vnútri. Proti bakterióze sa počas vegetácie používa CuproTonic miešaný Chitopron.
tags: #žlté #plody #uhorky #škodlivé
