Domáca Kyslá Kapusta v Sude: Recept a Návod

Sudová kapusta, známa aj ako kvasená kapusta, je tradičný stredoeurópsky pokrm, ktorý si získal obľubu vďaka svojej jedinečnej chuti a zdravotným benefitom. Proces kvasenia premieňa kapustu na probiotickú bombu, plnú vitamínov a minerálov. Táto metóda konzervovania je stáročia stará a umožňuje uchovať kapustu dlhú dobu bez použitia umelých konzervantov.

Kyslú kapustu je možné zakúpiť v každých potravinách, tá kupovaná však často neobsahuje to, čo by pravá poctivá kyslá kapusta mala obsahovať. Reč je najmä o mikroflóre kvasenej kapusty vďaka čomu je taká zdravá. Preto je najlepšia kapusta tá svoja, pripravená doma. Stačí na to súdok, kapusta a zopár ďalších ingrediencií a domácu kyslú kapustu si môžete pripraviť aj sami.

Už naši predkovia ju poznali ako elixír zdravia a životabudič. Kvasená kapusta bola jednou zo základných potravín a rovnako obľúbená je aj dnes. Mnohí túžia urobiť si ju doma, no čelia mnohým otázkam. Čo urobiť, aby sa nám podarila na jednotku? Stačí zachovávať rady starých materí.

V zimnom období, keď je ponuka čerstvej zeleniny obmedzená, je kyslá kapusta skvelou alternatívou. Fermentované potraviny sú bohaté na vitamíny a probiotiká, ktoré posilňujú imunitný systém.

Zelenina, ktorá umožnila starým otcom a mamám prežiť zimy bez iných zdrojov vitamínov. A umožnila, aby námorníci prežili v zdraví mesiace na šírych moriach a z Európy sa stala na istý čas vládkyňa sveta. A jej výroba je pritom taká jednoduchá, že jednoduchšia už hádam nemôže byť.

Nakladaná kyslá kapusta. Základný recept na domácu kyslú kapustu bez cibule a jabĺk.

Prečo Jesť Kyslú Kapustu?

Kyslá kapusta je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá. Medzi jej hlavné benefity patria:

  • Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a probiotík posilňuje obranyschopnosť organizmu.
  • Podpora trávenia: Probiotiká v kyslej kapuste priaznivo pôsobia na črevnú mikroflóru a zlepšujú trávenie.
  • Zdroj vitamínov a minerálov: Kyslá kapusta obsahuje vitamíny C, B a K, ako aj minerály ako železo, vápnik a horčík.

Kyslá kapusta je plná vitamínov C, B a K, ktoré sú pre telo veľmi prospešné.

Mnohí ani len netušia, čo kyslá kapusta v sebe skrýva a pritom je poriadnou bombou pre zdravie človeka. Jej vynikajúcim zdrojom vápnika, železa, fosforu flóru, draslíka, horčíka a vitamínov C, E, B a K. Jej skutočným pokladom sú však baktérie mliečneho kvasenia, ktoré výrazne ovplyvňujú imunitu ľudského organizmu a tým priaznivo pôsobia na množstvo orgánov v tele.

Konzumáciou kvasenej kapusty sa organizmus dokáže zbavovať škodlivých látok a naopakdo organizmu sa dostávajú hodnotné bioaktívne látky, ktoré pomáhajú pri širokom spektre ochorení (pomáha pri pálení záhy, plnosti a grganí, podporuje chudnutie, pomáha pri liečbe dvanástnika, žalúdočných vredov, hemoroidov i chorôb hrubého čreva. Chráni pečeň a pľúca, je prevenciou alzheimera a rakoviny ( pri kvasení sa v kapuste tvoria látky zabraňujúce nádorovému bujneniu nazývané izotiokyanáty ). Podporuje tvorbu červených krviniek, rast buniek, mozog, nervy, funkciu svalov, má protizápalové a antibiotické účinky, znižuje vysoký krvný tlak, hladinu cukru v krvi. Považuje sa tiež za požierač tuku, prirodzene prečisťuje steny žalúdka a štartuje mikroflóru čriev, chráni aj pred ochoreniami srdca a pred sivým zákalom a u mužov zlepšuje potenciu, plodnosť a tvorbu spermií.

Kvasenej kapuste dodáva typickú chuť bakteriálne kvasenie, ktoré vytvára kyselinu mliečnu, takisto prospešnú pre zdravie. Kyslá kapusta je jedinou rastlinnou potravinou, ktorá prirodzene obsahuje vitamín B12, preto je veľmi dobrá aj pre vegetariánov, či ľudí obmedzujúcich v jedálničku mäso. Obsahuje viac vitamínu C ako čerstvá kapusta, a oveľa viac mikroflóry ako živé jogurty. Kyslá kapusta navyše obsahuje aj širšie spektrum druhov baktérií (niekoľko desiatok), zatiaľ čo jogurty bežne obsahujú len 1-2 druhy živých kultúr.

Rozdiel v konzumácii bielej či červenej kapusty je iba v rastlinnom pigmente, v červenej kapuste sa nachádza 36 druhov pigmentov a 8 z nich sa nevyskytuje v žiadnej inej rastlinnej potrave.

Výber Surovín a Pomôcok

Úspech pri príprave sudovej kapusty začína výberom správnych surovín. Najvhodnejšie sú hlávky bielej kapusty, ktoré sú pevné, ťažké a majú husté listy. Vyhnite sa kapuste s poškodenými alebo zvädnutými listami. Kvalitná kapusta je základom pre chutný a trvanlivý produkt. Ideálne sú neskoré odrody, ktoré sú určené na dlhodobé skladovanie a kvasenie. Okrem bielej kapusty môžete experimentovať aj s červenou kapustou, ktorá dodá výslednému produktu zaujímavú farbu a chuť.

Na prípravu sudovej kapusty budete potrebovať:

  • Kapusta (bielej alebo červenej)
  • Soľ (ideálne kamenná, bez prídavkov jódu)
  • Vodu (pre prípad prípravy soľného roztoku)
  • Sud alebo veľkú nádobu na kvasenie (ideálne kameninový sud)
  • Závažie alebo dosku, ktorá zaťaží kapustu
  • Nôž alebo strúhadlo na kapustu
  • Veľkú misu na miešanie

Dôležité je, aby všetky pomôcky boli čisté, ideálne sterilizované, aby sa predišlo nežiadúcim mikroorganizmom. Kameninový sud je ideálny, pretože neovplyvňuje chuť kapusty a je priedušný. Ak nemáte sud, môžete použiť aj plastovú nádobu určenú na potraviny.

Výber Suda

Ako napovedá názov, kedysi sa kapusta nakladala do obyčajných dubových sudov. Dnes sú dubové sudy príliš drahé a vzhľadom na menšiu spotrebu kapusty aj príliš veľké a tak ich úlohu prevzali keramické kameninové súdky. Existuje niekoľko typov, pričom čisto technicky je možné uložiť kapustu aj do vhodného plastového suda. Čo sa týka veľkosti sudov, je možné zaobstarať si súdok od objemu 5 litrov (vhodný pre minimalistických jedákov, ktorí kapustu jedia len na Vianoce a možno ešte pár krát v roku) až po maximalistické sudy s objemom 40 litrov.

Pre sporadických konzumentov postačí aj 10-litrový sud na kvasenie kapusty, do ktorého sa vojde do 20 kg kapusty, pre väčšie rodiny sú k dispozícii aj 30-litrové keramické sudy na kapustu, no aj 40-litrové dubové sudy na kapustu pre skutočných fajnšmekrov.

Pred naplnením je potrebné každý sud dôkladne vyčistiť. Vyprázdnený sud opláchnite studenou vodou a použite neagresívny čistiaci prostriedok na riad a hubku na jemné ručné čistenie vnútra. Sud môžete aj dezinfikovať dezinfekčným prostriedkom vhodným pre potravinárske nádoby. Po očistení nechajte sud úplne vyschnúť. Súdok aj nádobu, z ktorej budete kapustu odoberať, je potrebné pred začatím dobre vyčistiť horúcou vodou a octom.

Dostupné rozmery keramických sudov:

  • 5 litrov: vhodné pre menšie domácnosti alebo jednotlivcov
  • 10 litrov: postačujúce pre sporadických konzumentov
  • 15-20 litrov: ideálne pre stredne veľké rodiny
  • 27-40 litrov: pre väčšie rodiny a milovníkov kyslej kapusty

Príprava Kapusty

Prvým krokom je očistenie kapusty. Odstráňte vrchné, poškodené listy. Hlávky kapusty rozrežte na štvrtiny a vyrežte hlúb. Potom kapustu nakrájajte na tenké rezance. Môžete použiť nôž, strúhadlo alebo špeciálny krájač na kapustu. Nakrájanú kapustu vložte do veľkej misy.

K nakrájanej kapuste pridajte soľ. Množstvo soli závisí od hmotnosti kapusty. Vo všeobecnosti sa používa približne 20-25 gramov soli na 1 kg kapusty. Soľ je dôležitá nielen pre chuť, ale aj pre proces kvasenia, pretože bráni rastu nežiadúcich baktérií. Kapustu so soľou dôkladne premiešajte a rukami ju premasírujte, aby zmäkla a pustila šťavu. Tento proces trvá približne 10-15 minút.

Najlepší čas na zber kapusty je po prvých mrazíkoch. Z kapustnej hlavy odstráňte ostrým nožom hlúb a všetky vonkajšie listy, až kým nezostanú len pekné a zdravé bielo-svetlozelené listy. Potom hlavu rozkrojte veľkým nožom na štvrťky alebo aspoň polovice a môžete začať krájať na krájači.

Vrstvenie Kapusty do Suda

Na dno suda uložte niekoľko celých kapustných listov - tie zabránia tomu, aby sa kapusta prilepila na dno. Potom začnite vrstviť kapustu do suda. Každú vrstvu kapusty dôkladne utlačte, aby sa odstránil vzduch a aby kapusta pustila čo najviac šťavy.

Po naplnení súdka (nie úplne po hrdlo) a dobrom utlačení, položíme navrch polkruhové keramické závažia, dobre zatlačíme, a dolejeme šťavou z kapusty, ktorá nám zostala po vyžmýkaní. Dbáme na to, aby bol celý povrch ponorený.

Nakoniec priklopíme viečkom a do žliabku, nalejeme čistej vody, každý deň kontrolujeme či nevyschla, treba dolievať podľa potreby.

Súdok umiestnime v miestnosti, kde je teplota okolo 20 °C, vtedy sa kvasenie začne o niekoľko hodín, spoznáme to podľa pravidelného zvuku unikajúcich bubliniek. Asi po 3 týždňoch až kvasenie prestane, premiestnime súdok na chladnejšie miesto, ideálne pod 15 °C, ja to mávam v špajzi kde mi kapusta vydrží až do Veľkej noci. Po vykvasení už môžeme kapustu postupne z vrchu odoberať, najlepšie drevenou vidličkou. Treba dodržiavať zásady hygieny, teda čisté ruky a náradie, vždy umyjeme závažia a viečko, staráme sa, aby bola kapusta vždy ponorená a v žliabku bola voda.

Proces Kvasenia

Sud s kapustou umiestnite na chladné a tmavé miesto s teplotou okolo 15-20 °C. Ideálne je pivnica alebo komora.

Počas kvasenia sa na povrchu kapusty môže vytvoriť pena alebo biely povlak. Je to normálny jav, ktorý je spôsobený aktivitou kvasiniek a baktérií mliečneho kvasenia. Penu pravidelne odstraňujte.

Proces kvasenia trvá približne 2-6 týždňov, v závislosti od teploty a množstva kapusty. Počas kvasenia pravidelne kontrolujte hladinu šťavy. Ak je kapusta príliš suchá, pridajte soľný roztok.

Počas kvasenia sa môžu tvoriť plyny, ktoré môžu spôsobiť pretlak v sude. Preto je dôležité pravidelne uvoľňovať tlak. Môžete to urobiť tak, že odoberiete závažie a krátko otvoríte sud.

Počas fermentácie kontrolujte, či je kapusta stále ponorená v náleve. Kyslá kapusta bude hotová, ak dosiahne požadovanú kyslosť a chuť. Ak prestane vrchnák suda vypúšťať bublinky, je to správa pre Vás, že kvasenie je ukončené.

Kontrola a Testovanie

Po uplynutí 2-3 týždňov môžete začať testovať chuť kapusty. Odoberte malé množstvo kapusty a ochutnajte ju. Kapusta by mala byť kyslá, ale nie príliš slaná. Ak je kapusta príliš slaná, môžete ju prepláchnuť vodou. Ak je kapusta málo kyslá, nechajte ju kvasiť dlhšie.

Keď dosiahnete požadovanú chuť, môžete proces kvasenia spomaliť premiestnením suda na chladnejšie miesto (napríklad do chladničky). Hotovú kvasenú kapustu skladujte v chlade a tme. Kapusta by mala byť vždy ponorená v šťave. Ak sa na povrchu vytvorí pleseň, odstráňte ju a kapustu prepláchnite soľným roztokom.

Starostlivosť o Kvasenú Kapustu

Kapustu treba zo súdka vyberať čistou vidličkou alebo naberačkou. Povrch potom opäť uhlaďte a zaťažte. Kyslá kapusta musí byť stále ponorená v šťave.

Po odobratí kapusty vždy umyte kamene a doplňte tekutinu odloženou kapustovou vodou tak, aby kamene boli ponorené. Keď sa vám minie kapustová voda, vhodná je slaná voda alebo minerálka Budiš.

Ak sa bojíte, aby sa kapusta nepokazila, viete ju sterilizovať v pohároch. Vyberte kapustu zo súdka, vyžmýkajte ju, a vložte do sterilizovaných pohárov.

Ako Skladovať Kyslú Kapustu v Sude?

Najdôležitejším aspektom pri dlhodobom skladovaní kyslej kapusty je zabezpečenie, aby sa do suda nedostal vzduch. Vzduch spôsobuje plesne a iné neželané mikroorganizmy, ktoré môžu kapustu znehodnotiť. Preto je nevyhnutné, aby bolo v žliabku vždy dostatok vody, ktorý zamedzí prívod vzduchu do kapusty.

  • Aby ste zabezpečili, že uzáver bude dokonale prichytený a do kapusty sa v žiadnom prípade nedostane vzduch, pridajte do vody pár kvapiek oleja.
  • Ak chcete mať istotu, že sa nebude tvoriť pleseň, do žliabku nalejte vodu, v ktorej rozmiešajte trochu soli.
  • Pokiaľ kapustu skladujete na mieste, kam nechodíte často, napríklad v pivnici, cez uzáver, teda cez celý vrch suda dajte mikroténové vrecko.
  • Kapustu zbytočne neotvárajte. Každý prívod vzduchu môže narušiť jej kvalitu. Ak presuniete sud s kapustou na chladné miesto, proces kvasenia sa zastaví.
  • Ak musíte doplniť vodu, obyčajnú vodu stačí prevariť, pridať jednu kávovú lyžičku soli, nechať vychladnúť a potom doliať.

Kyslú kapustu môžeme v sude skladovať niekoľko mesiacov, pokiaľ dodržiavame správne postupy údržby. Pri skladovaní na chladnom mieste, ak sa o sud pravidelne staráme (prirodzené dolievanie), kapusta môže vydržať aj pol roka či dlhšie.

Chyby pri Kvasení Kapusty

Pri kvasení kapusty zvyčajne nejde o čisté mliečne kvasenie, ale o jeho zmiešanú formu - práve preto vznikajú aj vedľajšie produkty - etanol, kyselina octová a oxid uhličitý (preto kvasiaca kapusta bublinkuje). Látkou, ktorá ovplyvňuje chuť a vôňu kvasenej kapusty, je práve etanol. Ten sa v kapuste nachádza v malom množstve (0,5 - 0,7 %). Ak sa v kapuste spustí výraznejšie napr. maslové kvasenie, je chuťový a aromatický dojem z kapusty pomerne hrozný.

Kvalita výsledného produktu závisí od mnohých premenných. Jednou z nich je práve spomínaná čistota, ale aj pH prostredia, či obsah cukrov v kapuste. Aj samotná odroda kapusty môže významne ovplyvniť výsledok. Odrody predávané v supermarketoch na priamy konzum nie sú na kvasenie najvhodnejšie. Majú totiž malý obsah štiav a cukrov.

Kvasená Kapusta v Pohári - Alternatíva

Ak nemáte sud, môžete si pripraviť kvasenú kapustu aj v pohároch.

  • Kapustu umyte, odstráňte vonkajšie listy a rozkrojte ju na štvrtky.
  • Nakrájanú kapustu vložte do veľkej misy, posypte soľou a dôkladne premiešajte rukami.
  • Kapustu začnite vtláčať do čistého pohára, vrstvu po vrstve.
  • Pohár uzavrite viečkom, nie však úplne napevno, aby kvasenie malo možnosť dýchať.
  • Denne kapustu kontrolujte, aby bola stále ponorená vo vlastnej šťave.
  • Kapustu nechajte kvasiť na tmavom mieste po dobu 1-2 týždňov, podľa teploty a chuti.

Po dokončení celého procesu je dôležité kapustu správne skladovať. Ideálne je ju uskladniť v chladničke, kde vydrží niekoľko týždňov až mesiacov.

Stupavské Zelé

Na Slovensku sa najväčšou slávou v kvasení kapusty pýši oblasť Záhoria, najmä stupavská časť Mást. Kapusta, známa ako „Stupavské zelé,“ má špecifickú chuť s mierne chrenovou pikantnosťou.

Tento výrazný charakter nie je spôsobený pridanými koreninami, ale špecifickým podnebím a úrodnou pôdou, bohatou na piesok a černozem. Historicky bola kapusta zo Stupavy dôležitá aj pre obchod - miestni ju vozili až do Bratislavy a po železnici dokonca až do Viedne, Česka či Nemecka.

Stupavská kapusta, alebo „stupavské zelé“, nie je špeciálny recept, ale chránené označenie pôvodu. Striktne vzaté, pridávanie iných ingrediencií ako kapusta a soľ nie je dovolené. Samozrejme, ďalej sa dá kapusta dochutiť ďalšími ingredienciami, ako sú napr. celé čierne korenie, celé nové korenie, chren, mrkva, bobkový list či cibuľa. Do kapusty sa tradične nakladajú aj jablká, ktoré sa potom môžu použiť na varenie kapustnice. Treba však mať na pamäti, že niekedy je menej viac a vyrábame kyslú kapustu - čalamáda je predsa len iný recept.

Recepty z Kvasenej Kapusty

Hoci najväčšou výhodou kyslej kapusty je možnosť konzumácie v surovom stave, nie je to jediná možnosť, ako spotrebovať tento produkt mliečneho kvasenia. Receptov, obsahujúcich kyslú kapustu je množstvo.

  • Kapustnica: Najznámejšia je kapustnica, ktorá sa pripravovala s údeným mäsom alebo klobáskou, prípadne v období pôstu len s hubami a sušenými slivkami. Kapustnica sa varila aj na zabíjačkách ako vhodné využitie inak nespracovateľných zvyškov mäsa.
  • Holúbky: V niektorých oblastiach Slovenska sa ukladali do suda na kvasenie aj celé kapustné hlavy. Celé kvasené listy slúžili potom ako polotovary na prípravu ďalších jedál - napríklad holúbkov, čo boli listy plnené zmesou mletého mäsa a krúpov alebo ryže.
  • Slané koláče s kapustou: Kapusta však nebola iba doplnkom k mäsu a mäsovým jedlám. Existovali aj múčne jedlá, ktoré kapusta dopĺňala svojou chuťou, napríklad slané kysnuté koláče s kapustou.

Dusená Kyslá Kapusta

Dusená kyslá kapusta je vynikajúca príloha k pečenému bravčovému, ale aj k zabíjačkovým špecialitám.

Suroviny:

  • 1 kg kyslej kapusty
  • 4 PL kryštálového cukru (môže byť biely aj trstinový)
  • 2 cibule
  • 4 veľké PL masti alebo 8 PL oleja

Postup:

  1. Kapustu necháme odtiecť na site a pokrájame ju na drobnejšie kúsky. Ak niekto nemá rád prílišnú kyslosť, môže kapustu ešte premyť.
  2. Na panvici roztopíme cukor na karamel, pridáme olej a nasekanú cibuľu.
  3. Trochu popražíme a pridáme kapustu, ktorú môžeme tiež trošičku opražiť.
  4. Podlejeme horúcou vodou, aby sa kapusta mohla dusiť.
  5. Privedieme do varu a potom na miernom ohni dusíme cca 30 minút. Sledujeme pri tom, či sa voda neodparila. Ak to hrozí, dolejeme.
  6. Na konci varenia môžeme šťavu zredukovať, prípadne zahustiť múkou.

Slané Koláče s Kyslou Kapustou a Slaninkou

Suroviny:

  • Cesto:
    • 200 g hladkej múky
    • 150 ml mlieka
    • 1 lyžica rastlinného oleja
    • soľ
    • 10 g droždia
  • Obloha:
    • 50 g prerastenej údenej slaniny
    • 40 g cibule
    • 30 g údeného tvrdého syra
    • 200 g kyslej kapusty
    • olej
    • 1 vajce
    • 1 žĺtok
    • soľ
    • rasca

Postup:

  1. Do vlažného mlieka pridáme rozdrvené droždie, trochu soli, cukru a necháme kvások pracovať.
  2. Keď je kvások vykysnutý, pridáme ho do misy s múkou, doplníme soľ a olej a vymiešame cesto. Necháme vykysnúť.
  3. Kým cesto kysne, opražíme na oleji nakrájanú slaninu a cibuľu. Potom pridáme odkvapkanú kapustu a doplníme rascu. Osmažíme a niekoľko minút dusíme. Potom zmes necháme vychladnúť.
  4. Postrame syr a vmiešame ho do rozšľahaného vajca. Kto má rád slané, môže ešte osoliť.
  5. Vykysnuté cesto rozvaľkáme a povykrajujeme kolieska. Potrieme žĺtkom, pridáme dusenú kapustu a prelejeme zmesou vajíčka a syra.
  6. Na plech položíme papier na pečenie a pripravené koláče vložíme do trúby. Pečieme pri 180 stupňoch 25-30 minút.

Kvasená Kapusta a Zdravie

Kvasenie ako tradičný spôsob konzervácie zeleniny zostáva veľmi populárne a kvasená kapusta patrí medzi najzdravšie spôsoby, ako si uchovať vitamíny z úrody na zimu. Už 200 gramov kvasenej kapusty pokryje dennú dávku vitamínu C, ktorý posilňuje imunitu. Táto pochúťka zo súdka tiež obsahuje pre telo prospešné mliečne baktérie a vitamíny skupiny B, ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru a chránia tráviaci trakt.

V kapuste ďalej nájdete minerály ako draslík, železo, horčík a zinok, ktoré prospievajú srdcu, svalom a celkovému duševnému zdraviu.

tags: #sudok #na #kapustu #30 #litrov #recept

Populárne príspevky: