Súhvezdie Južná Ryba: Nenápadný Klenot Južnej Oblohy

Južná ryba (Piscis Austrinus) je nenápadné súhvezdie v nenápadnej časti oblohy, no skrýva v sebe zaujímavé príbehy a astronomické objekty. Nachádza sa hlboko pod nebeským rovníkom a u nás sa vynára nízko na juhu večer v septembri a októbri.

Južná ryba tvorí spolu s Rybami, Veľrybou, Kozorožcom, Eridanom a Delfínom skupinu „vodných súhvezdí“ zoskupených okolo Vodnára.

História a Mytológia

Južnú rybu poznali starí Gréci a vo svojom katalógu súhvezdí ho mal už v 2. storočí n. l.. Kedysi sa Južnej rybe hovorilo latinsky Piscis Notius. Inde Južnú rybu považovali za matku dvoch rýb, z ktorých teraz pozostáva súhvezdie Ryby.

Ilustrácia z atlasu Johanna Bodeho Uranographia z roku 1801:

Na starých hviezdnych mapách býval Pan znázorňovaný ako kozorožec s rybím chvostom a s hlavou a telom capa. Babylončania mu hovorili Kozia ryba. Takíto kríženci morských a suchozemských zvierat, alebo dokonca ľudí, sa v povestiach vyskytovali často (napr. kentaurus, kozorožec, morská panna...).

Charakteristické Hviezdy

Najžiarivejšou hviezdou je modrobiely Fomalhaut (α PsA), nazývaný aj Osamelý. Patrí medzi 20 najjasnejších hviezd pozemskej oblohy.

V arabčine znamená Fomalhaut „papuľa veľryby". Často slúži pozorovateľom pri hľadaní okolitých nevýrazných súhvezdí. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je však skreslená, lebo u nás vychádza len približne 10° nad obzor. Leží pomerne blízko k Zemi, vo vzdialenosti len 25,1 ly.

Typom aj vzdialenosťou sa podobá Vege, ktorá sa však na našej oblohe javí výrazne jasnejšia, pretože je horúcejšia. Fomalhaut má okolo seba chladný prstenec zľadovateného prachového materiálu, ktorý vydáva infračervené žiarenie.

Čo je však menej známe, zdá sa, že Fomalhaut je fyzicky zviazaný s ďalšími dvoma hviezdami 13. magnitúdy, TW PsA a LP 876-10. Keďže Fomalhaut sa k nám nachádza blízko a sprievodcovia od neho fyzicky ďaleko, nejavia sa nám na prvý pohľad ako dvojhviezdy.

Beta Piscis Austrini sa nazýva Fum al Samakah, čo taktiež znamená „ústa ryby“. Toto meno sa ale často používa aj pre beta Piscium. A možno z tohto dôvodu sa pri beta PsA veľmi nepoužíva. Fum al Samakah má omnoho nižšiu jasnosť než Fomalhaut, až 4,29 mag.

Voľným okom už sotva viditeľná (zvlášť pre naše šírky, kde je nízko nad obzorom) pí Piscis Austrini bola chybne označená za cefeidu. Jej jasnosť však zostáva nemenná.

Ďalšie Objekty v Súhvezdí

Južná ryba obsahuje iba zopár dvojhviezd a nejakú tú galaxiu.

Lacaille 9352 je červený trpaslík siedmej magnitúdy, ktorý patrí medzi naše najbližšie hviezdy - vzdialenosť od Slnka je približne 11 ly. Zároveň patrí medzi hviezdy s najväčším vlastným pohybom (4. najrýchlejšia). Nachádza sa v juhovýchodnom rohu Južnej ryby, neďaleko hranice so Sochárom. Za rok sa posunie o 6,9″ východným smerom. Má približne polovičný priemer aj hmotnosť než naše Slnko.

Zaujímavosti

Astronómovia s pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu prvý raz v histórii hľadania exoplanét (planét v inej ako našej Slnečnej sústave) odhalili jednu z nich priamym pohľadom (čiže zobrazením, nie nepriamou metódou) práve v plynno-prachovom disku okolo Fomalhautu. Táto planéta pomenovaná Dagon však obieha materskú hviezdu mimo vnútorného prstenca, v strednej vzdialenosti až 71 au (10,7 miliardy kilometrov). Pravdepodobne udržiava vonkajší okraj prstenca materiálu okolo hviezdy, ktorý je väčšou a mladšou analógiou Kuiperovho pásu.

Južná ryba je ozaj južné súhvezdie a leží dosť hlboko pod nebeským rovníkom. Tu nájdeme aj dôvod nízkeho počtu jasnejších hviezd v tejto oblasti. Ak si predstavíme našu Galaxiu ako plochý disk, najväčší počet hviezd je sústredený v blízkosti neho.

Tabuľka základných údajov

Názov	Južná Ryba (Piscis Austrinus)
Latinský názov	Piscis Austrinus
Skratka	PsA
Genitív	Piscis Austrini
Najjasnejšia hviezda	Fomalhaut (α PsA)