Sukulenty a ich rozmnožovanie: Rastliny, ktoré vystreľujú semená

Kvet je pohlavným orgánom rastlín. I keď sa veľa druhov dokáže množiť vegetatívne, normálny a prirodzený spôsob rozmnožovania je pohlavný, teda zo semien. Kvety sú vlastne zhmotnenou krásou a krásny kvet je reklamou rastliny. Pekné, pestrofarebné kvety vytvárali počas miliónov rokov účelnosť, presne tak ako sukulencia rastlín.

Práve na púštiach a polopúštiach potrebujú rastliny pestré a mnohotvárne kvety, pretože v týchto podmienkach sa vyskytuje len málo hmyzu a vegetačná doba a trvanie kvitnutia rastlín je značne obmedzená. Nakoľko rastliny nie sú schopné meniť svoje miesto, na prenášanie peľu z kvetu na kvet sú odkázané na cudzie činitele. Vnútorná stavba kvetov je dômyselne usporiadaná a hmyz sa k nektáru nemôže dostať bez toho, aby sa návštevník nemusel otrieť o prašníky a bliznu. Za úspešné oplodnenie totiž môže hmyz, ako včely, motýle a pod., a ako odmenu kvety poskytujú potravu vo forme chutnej a výživnej šťavy nektáru, ktorý je hlavným lákadlom návštevy kvetov. Mohli by sme si myslieť, že tieto strety sú veľmi zriedkavé a náhodné, ale poznatky z prírody dokazujú, že len máloktorý kvet zostane neoplodnený!

V kultúre, hlavne v prípade že sú sukulenty umiestnené v skleníkoch, alebo priestoroch kde sa hmyz nemôže dostať, opelenie kvetov zabezpečíme umele. Na to nám stačí jemný šteteček, alebo prírodná vata, ktorú natočíme na tenkú paličku. Zrelý peľ opatrne nanesieme na štetec, alebo vatu a natrieme na bliznu iného kvetu. Pri umelom opelení vždy majme na pamäti, že príbuzné druhy žijú v prírode vedľa seba len výnimočne, a preto k hybridizácii dochádza len výnimočne.

Plod je rastlinný orgán, ktorý obaľuje semená a vytvára sa premenou piestika po oplodnení vajíčka v semenníku. Plod sa skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného oplodia, v ktorom sú semená. Príroda vytvorila ohromnú rôznorodosť a prispôsobivosť plodov. Plody niektorých sukulentov sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi rýchlo, takmer očividne. Existujú však druhy, u ktorých tento proces trvá dlhé mesiace ba aj rok.

Semená sukulentov sú väčšinou veľmi drobné (prachové), stredne veľké (zrnité), alebo veľké. Najmenšie semienka majú rastliny z rodov, Aztekium, Lithops, Echeveria, atď. Pritom u spomínaných druhov je doba udržiavania klíčivosti nepochopiteľne rozdielna. Semená aztékii majú veľmi krátku dobu klíčivosti. Naopak živé kamienky majú dobre klíčivé semienka ešte aj po 20 rokoch. Stredne veľké semená majú asi dve tretiny ostatných rodov. Doba trvania klíčivosti týchto semien je taktiež rôznorodá, vždy to ovplyvňujú podmienky v prírode. Stapelia dwegensis, krásne ale smradlavé, opeľujú ich muchy, Wigginsia tephracantha v.

Klíčivosť semien môžeme ovplyvniť aj mi. Keď pozbierané a vyčistené semená dáme do chladničky a pri teplote 5 stupňov ich uskladníme.

Rozmnožovanie sukulentov zo semien

V záhrade nám to teraz parádne kvitne. Radi by sme si však niektoré druhy dopestovali aj sami - zo semienok. Veľmi dobre sa množia semenami trvalky, ktoré práve kvitnú. Vďačné sú gailardie, úplne nenáročné rebríčky či okrasné maky. Veľmi efektné sú floxy. Trocha náročnejšie to je pri orlíčkoch a veterniciach, ale aj z tých sa oplatí skúsiť vziať semeno. Veľmi ľahko a efektívne získate semená z druhov, ako sú slnečnice, krasule, astrovky, nechtíky, klinčeky, rudbekie a povojníky. Rozmnožiť si však môžete aj georgíny, limonky, slamihy a nocovky. Tak či onak, semená zberajte vždy počas suchého a slnečného počasia a nechajte ich vysušiť. Rôzne semená však neumiestňujte vedľa seba na jeden papier, aby sa nepomiešali.

O sukulentoch je všeobecne známe, že sú nenáročné na starostlivosť, veľa vydržia bez vody a zvládnu ich aj začiatočníci. Aké rastliny však medzi sukulenty patria? Čím sú iné od bežných rastlín? Prečítajte si v tomto článku všetko, čo o sukulentoch potrebujete vedieť.

Sukulenty sú všetky rastliny (vrátane kaktusov), ktoré majú akúkoľvek časť prispôsobenú na to, aby v nej udržiavali vodu či živiny. Slovo “sucus” znamená v latinčine “dužina”. To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny. Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci.

Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci. Sukulentné časti rastliny môžu byť listy, stonky, či korene. Niektoré sukulenty sa nazývajú tzv. kaudiciformné, pretože majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). Niektoré z týchto rastlín sú geofytické, takže obdobie sucha vyčkávajú pod zemou. V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne. Niektoré rastliny začínajú život s kaudexom, avšak ten potom zanikne.

Pachycauly sú tiež rastliny so zhrubnutou stonkou, ktorá je disproporčne veľká a odnoží / konárov je iba zopár na celej rastline, alebo sú príliš malé. Niektoré stromy vytvárajú pachykaul, až keď sú dospelé. Pachykauly sa ťažšie rozmnožujú. Trichómy sú drobné šupinky alebo vlásky na povrchu listov niektorých rastlín. Trichómy môžu mať rôzne funkcie. U bromélií tvoria sukulentnú časť rastliny. Cez ne tillandsie a niektoré iné bromélie, napríklad Aechmea, získavajú vodu a aj ju tam udržiavajú. Okrem toho ich aj chránia pred priamymi slnečnými lúčmi. Trichómy dávajú listom striebristý nádych.

Ako sme si už spomenuli pri kaudexoch, geofyty sú rastliny, ktoré obdobie sucha prečkávajú pod zemou bez zelených častí. Patria sem hľuzoviny i cibuľoviny. Takže cibuľa, cesnak, či tulipány sú sukulenty tiež. Veľmi zaujímavými geofytmi sú živé kamene - Lithopsy, ktoré naozaj vyzerajú ako kamienky, čím sa chránia pred spásaním.

Niektoré rastliny uchovávajú vodu v stonke. Táto stonka väčšinou nedrevnatie, v niektorých prípadoch však áno, napríklad pri tučnoliste - Crassula ovata, ktorá má sukulentné aj listy. Pokiaľ má rastlina sukulentné listy, väčšinou sú zhrubnuté a plné dužiny. Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus. Niektoré rastliny pôsobia ako sukulenty kožovitými listami, pokiaľ ale nemajú dužinu, sú to len xerofyty. Sem by sme mohli zaradiť napríklad niektoré dracény, ktoré boli predtým nazývané Sansevieria (poznať ich však môžete aj ako svokrine jazyky). Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy, alebo aj starček Senecio rowleyanus. Fenestraria rhopalophylla je dokonca podľa toho pomenovaná, keďže tento jav sa nazýva fenestrácia.

Zaujímavé je, že toto okno majú i niektoré mäsožravky krčiažniky - Sarracenia, Darlingtonia a Cephalotus a tiež niektoré peperómie (aj tie sú často sukulentné).

Starostlivosť o sukulenty je rozmanitá. Záleží od konkrétneho druhu. Väčšinu však potrebujú veľa rozptýleného svetla a málo vody. Prekvapivo, niektoré sukulenty často znesú i rosenie, voda im však nemôže dlho zostať v záhyboch, mohla by sa začať šíriť hniloba. Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty. Sukulentom sa dobre darí v kvetináčoch z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát. Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda.

Crassulaceae sú jednou z najväčších čeľadí, plných sukulentov (vo väčšine čeľadí sú okrem sukulentov aj iné rastliny). Tučnolist je najznámejšou rastlinou, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze. Starček rowleyho je sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy. Poznáme veľa druhov sedum, no burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá. Echeverie a sempervivá sú tzv. skalné ruže. Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echcevérie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku. Veľmi sa na seba podobajú. Najznámejšie kalanchoe je Kalanchoe blossfeldiana, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť. Kto by nepoznal zamio? Je to jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa. Obľúbený nájomník obchodných centier a kancelárií, ktorý prežije aj tvrdšie podmienky. Jediné, čo neprežije, je preliatie.

Lithopsy sa momentálne tešia veľkej obľube. Vyzerajú ako kamienky - vďaka tomu získali aj svoju prezývku živé kamene. Ďalším živým kameňom je Pleiospilos, ktorého trčí zo zeme o trošku viac. Zaujímavý je ich spôsob života, keď cez štrbinku medzi listami vyrastá ďalší pár listov a staré listy uschnú. Predtým známe ako Sansevieria, teraz na základe genetického porovnania dracény. Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy. Tieto rastlinky sú veľmi podobné.

Aloe vera je najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou. Odporúčame však doma aloe priamo z rastliny nejesť, keďže na konzumáciu sa musí spracovať. Z hawortií je najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch. H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy, ktoré sú takmer celé pokryté epidermálnym oknom. Jej latinský názov je pomerne zložitý - Beaucarnea recurvata. Typická rastlina s kaudexom. Veľmi nenáročná. Vedeli ste však, že jej názov slonia noha nie je správny? Typický príklad pachykaulu. Rastú v Afrike a Austrálii. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody. Rastliny, známe ako lampášik. Najznámejšia (a najkrajšia) je Ceropegia woodii, ktorá má panašované listy v tvare srdiečok. Okrem toho je prevísavá. Tieto rastlinky ľudia pestujú pre ich nádherný kvet. Má to však jeden háčik - tento kvet veľmi smrdí. Znalci už vedia, že dendróbium patrí medzi orchidey. Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy, ktoré sa ťahajú pozdĺž stonky. Táto zaujímavá rastlina je tropická, pije vodu, ako by nemala hľuzu a polievať ju treba snáď každý druhý - tretí deň. Zopár príkladov rastlín s hľuzami. Ich starostlivosť je klasická ako o iné bežné izbové rastliny.

Perský cyklámen je príklad rastliny s kaudexom, aj keď nenápadným. Táto rastlina má veľmi zaujímavé kvety, väčšinou - ako inak - cyklámenové, prípadne biele, ružovkasté či červené a listy s mramorovaným panašovaním. Tento produkt má viacero variantov.

Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Napríklad kvety, ktoré tvarmi a vylučujúcimi feromónmi napodobňujú hmyz, aby prilákali opeľovače. Príroda má množstvo takýchto vychytávok. Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru.

Rastliny, ktoré vystreľujú semená

Niektoré rastliny si vyvinuli špeciálne mechanizmy na rozptyľovanie semien. Tieto mechanizmy umožňujú semenám cestovať na veľké vzdialenosti od materskej rastliny, čím sa zvyšuje šanca na prežitie a rozšírenie druhu. Medzi rastliny, ktoré využívajú tento spôsob rozptyľovania semien, patria:

• Netýkavky (Impatiens parviflora a Impatiens glandulifera)
• Prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura)
• Hura rachotivá (Hura crepitans)
• Tekvičník striekavý (Ecballium elaterium)
• Vistéria čínska (Wisteria sinensis)

Poďme sa na ne pozrieť bližšie.

Netýkavky: Malokvetá a žliazkatá

Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky - netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšiu príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné. Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí.

Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra. Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka.

Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza. Obľubuje vlhké a tienisté miesta.

Netýkavka žliazkatá je podobná, ale omnoho mohutnejšia rastlina. Dorastá až do 3 metrov a jej doménou sú vodné toky a plochy pri nich. Kvety a plody majú podobný tvar ako netýkavka malokvetá, kvety sú však ružové, veľké a majú silnú sladkú vôňu. Rovnako kvitne od júna do septembra. Táto netýkavka pochádza zo západnej časti Himalájí a pôvodne bola pestovaná ako okrasná rastlina.

Jej dravá dynamika šírenia spôsobila, že je dnes z voľnej prírody prakticky neodstrániteľná - rovnako ako mnohé iné invázne druhy. Druhový názov má podľa žliazok pod listami, ktoré vylučujú sladký nektár. Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 - 8 metrov.

Netýkavka žliazkatá s tobolkami semien

Prýštec bieložilný: Kovbojský kaktus

Ďalší strelec má ľudový názov „kovbojský kaktus“ alebo „strieľajúci pištoľník“. Nejde síce o skutočný kaktus, ale sukulent, no prezývky dostal pre jeho charakteristické vystreľovanie semien do priestoru. Občas môžeme započuť, ako semená klopkajú o dlážku. Jeho odborné meno je prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura), inak vo svete známy aj ako „Madagaskarský klenot“, u nás ľudovo aj ako „v lete palma, v zime kaktus“.

V letnej sezóne má pomerne bohato olistenú hornú časť, na zimu väčšinu listov pustí. Kvety má nenápadné žltozelené a plodom je tobolka. Pri poranení vylučuje biely latex, ktorý je silno jedovatý. Na to treba pamätať, ak sú v blízkosti deti či zvieratá, ktoré by to mohlo ohroziť.

Hura rachotivá: Dynamitový strom

Ťažkým kalibrom je rastlina s explozívnym menom - hura rachotivá (Hura crepitans), inak aj „dynamitový strom“ alebo „jabillo“. Jej domovom je južná oblasť Strednej Ameriky, Karibik a Južná Amerika. Tento mohutný strom môže dosiahnuť výšku do 25 metrov, výnimočne až do 60 metrov.

Plody majú podobný tvar ako tekvice s krátkou stopkou a dosahujú priemer 5 - 8 cm. Naznačené mesiačiky sú vlastne puzdra so semienkami, ktoré sú približne 2 cm veľké. Jedovatý latex tohto stromu využívali domorodci ako šípový jed. Nedozreté plody sa tiež sušili a používali ako posýpačky pieskom na sušenie atramentu pri písaní. Dnes si niektorí turisti vozia semená z dovoleniek a darí sa im z nich pestovať efektné izbové rastliny až do fázy kvetu.

Plod Hura rachotivá

Tekvičník striekavý

Presúvame sa k ďalšiemu výbušnému druhu s menom tekvičník striekavý (Ecballium elaterium). Ide o pôvodne juhoeurópsku rastlinu s výskytom na Balkáne, Ukrajine, v Taliansku, Španielsku, v oblasti Kaukazu až po Irán. Jeho podoba nápadne poukazuje na príbuznosť s uhorkami a tekvicami. Je to rastlina vytrvalá, plazivá a po celom povrchu husto porastená charakteristickými chĺpkami (trichómami).

Tekvičník kvitne od mája do októbra. Plody má dlhé 4 až 5 cm, ktoré už pri jemnejšom mechanickom podnete prudko vystrelia oddelené od stonky a vymrštia svoj obsah - semená so slizovitým povlakom. Sliz je veľmi dráždivý pre pokožku a oči.

Vistéria čínska

Poslednou zo skupinky strelcov je obľúbená vistéria (Wisteria sinensis). Nie každý však vie, že po odkvete tvorí na dotyk príjemné, zamatové struky. Pripomínajú veľkú čeľaď bôbovitých, kam patria aj všetky strukoviny. Ich struky majú tvar a povahu uspôsobené práve na rozptyľovanie semien.

Struky vistérie si občas niektorí prinesú domov ako dekoratívny kúsok prírody. Ak je však struk dostatočne dozretý, môže po istej miere vysušenia prekvapiť explóziou. Steny struku sa prirodzene skrútia, tým vznikne nerovnomerný tlak na okraje plášťov plodu. Následne sa prudko otvorí a vymrští semená.

Ďalšie spôsoby rozmnožovania sukulentov

Okrem rozmnožovania semenami existujú aj ďalšie spôsoby, ako rozmnožovať sukulenty:

• Odrezky: Stonka sa oddelí od materskej rastliny a presadí sa do samostatného kvetináča.
• Rozmnožovanie listov: Listy sa oddelia a umiestnia do nádoby s vodou, po objavení koreňov sa rastlina zasadí do kvetináča.
• Oddelenie mladých sukulentov: Ak sa v kvetináči objavia malé dcérske rastlinky, oddelia sa a vysadia samostatne.

Ako pestovať sukulenty zo semien

Pre začiatočníka je jednoduchšie kúpiť si hotovú sukulentnú rastlinu v kvetinárstve, ale vždy je zaujímavejšie pestovať plodinu prakticky od nuly a sledovať každú fázu rastu.

Príprava

1. Výber semien: Pre začiatočníkov je jednoduchšie kúpiť hotové vrecká so semenami.
2. Výber nádoby: Rastlina potrebuje nie veľmi hlboké (s výškou strany asi 5 cm) kvetináče s otvormi na dne na odvod prebytočnej vlhkosti. Plastové nádoby budú stačiť.
3. Pôda: Použite hrubú pôdu na rýchle prispôsobenie sa pôde plodiny. Môže to byť zmes zeminy a piesku alebo zmes zeminy a jemného štrku. Existuje možnosť pridania drveného uhlia do kompozície. Na výsadbu rastlín si musíte vziať len hotový substrát - pôda odobratá podmienečne pri vchode, samozrejme, nebude fungovať. Ak si kúpite zeminu v obchode, môžete si byť istí, že nie je len zabalená vo vrecku, ale aj dezinfikovaná.

Výsadba semien

1. Príprava semien: Rozložte semená na biely list papiera a zlikvidujte sušené a zhnité semená.
2. Výsadba: Semená sa vysádzajú do pripravenej vlhkej pôdy z obalu, akoby v tenkom pramienku.
3. Zalievanie: Po pokrytí ochrannou zemnou vrstvou pôdu zalejte rozprašovačom.
4. Skleník: Domáci skleník zavrite priehľadným tenkým vekom, aby sa vytvoril skleníkový efekt.

Klíčenie semien nastane až po niekoľkých mesiacoch výdatného zavlažovania. Jeho podstata je v miestnosti kvetináča s navlhčenou zeminou a zasiatymi semenami v plastovom vrecku. Prečo to pomáha? Sadenice milujú vlhké prostredie a v horúcom dni v suchom podnebí bez tejto vlhkosti môžu rýchlo zomrieť. Lepšie je, samozrejme, použiť nový balík. Ak používate starý, dôkladne ho opláchnite v mydlovej vode. Pre sterilitu pôdy sa kalcinuje dve hodiny pri teplote 120 stupňov. Medzitým sa pôda "upečie", prevaríme vodu. Keď je pôda pripravená, nalejte ju do hrnca, navlhčite ju cez panvicu vychladnutou prevarenou vodou.

Potom sa semená nalejú na zem, celá pôda sa ošetrí fungicídom (nie je to však potrebné). Črepníky sa vkladajú do vriec a na deň sú na mieste s dobrým osvetlením. Môže to byť prirodzené svetlo, nie však priame slnečné svetlo alebo žiarivky.

Starostlivosť o sadenice

1. Umiestnenie: Sadenice umiestnite na miesto s dobrým osvetlením, ale nie na priame slnečné svetlo.
2. Zalievanie: Každý deň striekajte sadenice vodou.
3. Vetranie: Prvé dni vrecúško nakrátko otvorte, aby sa sadenice prispôsobili inej mikroklíme.

Možno zistíte, že niektoré semená sú vedené po povrchu a nie zakopané v zemi. V tejto situácii má zmysel použiť špáradlo: urobte s ním dieru pre koreň a potom vezmite sadenicu a jemne zapichnite jej koreň do diery.

Nie nadarmo si pestovatelia kvetov všímajú nezvyčajnú štruktúru týchto rastlín, nádhernú farebnú paletu (akvarely to ocenia) a tiež vynikajúcu umeleckú plasticitu, ktorá pomáha vytvárať zaujímavé interiérové kompozície. Farbenie a jednoduchá starostlivosť sú výhody sukulentov.

Prehľad sukulentov a ich vlastností

tags: #sukulent #rastlina #ktora #vystreluje #semienka #rozmnožovanie

Populárne príspevky:

• Nutričné hodnoty jelenieho mäsa
• Rýchly recept na kokosovú tortu
• Chutné a zdravé jedlá z fritézy
• Broskyňové pyré pre deti
• Recepty na karamelovú plnku