Súpis obilia a múky v Mysline v roku 1915: Pohľad do života obce počas vojny
Obec Myslina leží na južnom upätí Beskýd, v doline Ondavy, juhozápadne od mesta Humenné. Dnes už odlesnený dedinský chotár s celkovou rozlohou 938 hektárov (ha) pôdy má mierne zvlnený pahorkatinový charakter. Nadmorská výška v strede dediny dosahuje hodnotu 190 metrov nad morom (n. m.), v katastri je to 300 - 400 metrov n.
Významnú úlohu v živote Myslinčanov zohrávalo náboženstvo. V prvej polovici 16. storočia bývali v dedine rímskokatolíci (miestna farnosť je doložená už pred rokom 1549). V druhej polovici storočia sa v tunajšom okolí začali šíriť myšlienky reformácie. Podľa zásady „Cuius regio, eius religio“ („Čí je majetok, toho je náboženstvo“) museli aj myslinskí katolíci z radov poddaných prijať (na istý čas) protestantskú vieru svojho zemepána. Celý proces súvisel s patronátnym právom, ktoré malo v Uhorsku dlhodobú platnosť. Na jeho základe mal každý patrón právomoc dosadiť do farnosti takého kňaza, ktorý mu vyhovoval. Vierovyznanie zemepána - podľa starých feudálnych princípov - museli nasledovať i všetci poddaní. Mnohí z nich tak urobili z osobného presvedčenia, ďalší jednoducho nemali inú možnosť, len sa prispôsobiť - v dedine, ani v blízkom okolí totiž nebol žiadny iný farár.
V 17. storočí začali Myslinčania chudobnieť a postupne ich ubúdalo. Túto nepriaznivú situáciu zapríčinili najmä protiturecké vojny, protihabsburské stavovské povstania a udalosti, súvisiace s reformáciou a rekatolizáciou (protirefomáciou).
Život na zemplínskom vidieku na prelome 17. a 18. storočia opísal vo svojom denníku šľachtic Andrej Sirmai (Szirmay) - príslušník pozdišovskej vetvy boršodských Sirmaiovcov a vlastník majetkov v Mysline. Napriek tomu, že zaznamenával predovšetkým udalosti, ktoré sa ho bezprostredne dotýkali ako príslušníka privilegovanej triedy, jeho zápisy tiež obsahujú mnoho svedectiev o ťažkých pomeroch poddaných (tie boli spôsobené vysokou feudálnou rentou, daňovým útlakom, drancovaním vojska v čase povstaní, živelnými pohromami, epidémiami). Obec Myslina v tomto období administratívne patrila do Zemplínskej stolice - jej prevažná časť sa rozprestierala v najvýchodnejšej oblasti dnešného Slovenska, menšia časť bola situovaná na území súčasného Maďarska.
Myslinu v tomto čase vlastnil Andrej Sirmai - prívrženec Rákociho a horlivý podporovateľ luteránstva. Patrilo mu 30 sedliackych rodín, mal tu tiež jedného árendátora (nájomníka) a jedného remeselníka (zaujímavým sa javí fakt, že v dedine nebola zaznamenaná žiadna opustená usadlosť).
Poľnohospodárstvo a živobytie
Samotný myslinský chotár, na ktorom dedinčania hospodárili trojpoľným systémom (každoročne sa striedali jariny - oziminy - úhor), ležal „v horách“. Z úrody poddaní odovzdávali namiesto deviatku desiatok (ide o desiatu časť úrody), cirkevný desiatok nedávali. Zemepánovi odvádzali peniaze i „dánky“. Lúky a pasienky v obecnom chotári boli charakterizované ako „dobré“.
Mapa Rakúsko-Uhorska v roku 1911
Na živobytie si obyvatelia Mysliny mohli zarobiť prevážaním soli, furmančením, vinohradníckou prácou a predajom poľnohospodárskych produktov (napr. ovocia) na trhoch v Humennom, vo Vranove nad Topľou, v Michalovciach, Sečovciach a Stropkove. Od zemepána dostávali dedinčania palivo a stavebné drevo.
Výsledkom celého procesu urbárskej regulácie bol urbár - pre Myslinu bol vydaný v roku 1774. Obsahoval súpis tunajšieho pozemkového majetku a maximálne povinnosti miestnych poddaných voči zemepánom (propagovalo sa tiež pestovanie nových poľnohospodárskych plodín - napr. zemiakov, kukurice či ďateliny). Každá myslinská rodina mala okrem roboty stanovenú aj peňažnú dávku. Dedinčania museli zemepánom dodávať tiež isté množstvo dreva na kúrenie, priadzu, maslo, kapúny, kurčatá a vajcia. Nikto z poddaných nemal právo slobodného sťahovania - všetci dedinčania boli totiž tzv.
V roku 1893 bolo v chotári Mysliny ako veľkostatok (pozemkové vlastníctvo s celkovou rozlohou pôdy nad 100 katastrálnych jutár, pričom jedno katastrálne jutro - kj - predstavuje plochu 0,575 ha) charakterizované iba jedno hospodárstvo - gróf Aladár Andráši (Andrássy) tu vlastnil spolu 919 kj pôdy, z toho najviac (vyše 500 kj) tvoril les. Samotná obec vlastnila 245 kj - z toho najväčšiu výmeru (146 kj) predstavovali pasienky, v majetku samosprávy bola aj časť lesného porastu. V roku 1897 v obecnom katastri hospodárilo vyše 60 gazdovstiev. Dedinský chotár (aj s intravilánom) mal rozlohu 1 612 kj - z toho orná pôda tvorila 643 kj, les 591 kj a lúky a pasienky 337 kj. Pri hospodárení dominovala ručná práca, roľníci využívali tiež konské dvojzáprahy.
V roku 1900 v obci bývalo 427 obyvateľov. Podľa národnosti boli najpočetnejší Slováci (žilo ich tu 368), niekoľko ľudí sa prihlásilo i k iným národnostiam (maďarskej či nemeckej). V konfesionálnej štruktúre dominovali rímskokatolíci, po nich nasledovali gréckokatolíci, zaznamenaných bolo aj pár luteránov, kalvínov a židov.
Dopad prvej svetovej vojny
V lete roku 1914 začala prvá svetová vojna. Po jej vypuknutí vyhlásili mobilizáciu i v Rakúsko-Uhorsku. Cez územie dnešného Slovenska viedli dôležité zásobovacie trasy. Po železnici prechádzali transporty s vojakmi, ranení boli odsúvaní do tyla.
Jar 1915 priniesla pre ruskú armádu pohromu - rakúsko-uhorská armáda ju každým dňom vytláčala a posúvala vojnové operácie mimo slovenského územia. Čičarovce s okolím sa do pásma bojov nikdy nedostal, preto bolo v úradných hláseniach konštatované, že vojnové udalosti obec nijako nezasiahli.
Celkovo však situácia v Rakúsko-Uhorsku bola počas vojny veľmi zlá - zásobovanie potravinami viazlo, ceny rástli rýchlym tempom. Z obchodov pomaly zmizlo všetko - múka, masť, cukor, textil, obuv i petrolej. „Čierny obchod“ prekvital. Veľká časť mužov bola mimo domova, množstvo pôdy nemal kto obrábať. Bremeno prác na gazdovstve tak museli niesť ženy a deti.
Slovenskí vojaci v prvej svetovej vojne
V bojoch na východných a južných bojiskách viacerí občania padli, iní sa dostali do zajatia.
V poslednom roku vojny vyvrcholila kríza a v celej krajiny sa prejavili dôsledky rozpadu hospodárstva. Sprevádzal ich nezadržateľný rast cien základných životných potrieb, ktorý nemohlo zastaviť ani centrálne určovanie maximálnych cien. Odchod mužov na front, vojnové dodávky a rekvirácie spôsobovali biedu vyčerpaného obyvateľstva, ktoré neraz stálo na pokraji hladu. V takejto situácii sa šírili rôzne epidémie. V máji 1915 vypukla v Užskej stolici cholera a niekoľko prípadov ochorenia bolo zaznamenaných aj v okolí Čičaroviec.
Priebeh prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska
tags: #supis #obilia #a #muky #1915 #Slovensko
