Súťaž vo varení kapusty Veľká Ves: História a tradície
Hrnčiarska Ves, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, vznikla v roku 1964 spojením obcí Pondelok, Veľká Suchá a Maštinec. Medzi sakrálne pamiatky obce patrí renesančný evanjelický kostol z roku 1630. V časti Veľká Suchá stojí klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1851. Ďalšími pamiatkami sú dve zemianske kúrie z roku 1650 a kaštieľ posledného statkára Eleméra Biesza. Budovy v súčasnosti slúžia ako rodinné domy.
Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť jednej z tradícií, ktoré oživujú život v obci a spájajú jej obyvateľov. Hoci konkrétne informácie o súťaži vo varení kapusty vo Veľkej Vsi nie sú priamo dostupné, môžeme preskúmať historické a kultúrne kontexty, ktoré by mohli túto tradíciu inšpirovať, a tiež sa pozrieť na podobné udalosti v iných obciach na Slovensku.
Kultúrne aktivity zohrávajú dôležitú úlohu v živote obcí na Slovensku. Sú to podujatia, ktoré spájajú obyvateľov, podporujú miestne tradície a prispievajú k rozvoju komunity. Príkladom sú fašiangové oslavy v Hrnčiarskej Vsi, Katarínske špivanki v Haniske a Deň úcty k starším v Čani. Tieto podujatia ukazujú, ako sa v obciach ctia tradície a ako sa vytvára priestor pre spoločné zážitky.
Hrnčiarska Ves: Miesto stretávania kultúr a histórie
Hrnčiarska Ves má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jej architektonických pamiatkach a kultúrnych tradíciách. Spojením troch obcí v roku 1964 vznikla nová identita, ktorá spája rôzne kultúrne vplyvy a historické udalosti. Táto fúzia prispela k vytvoreniu jedinečného kultúrneho prostredia, v ktorom sa tradície a zvyky z rôznych častí obce prelínajú a obohacujú.
Kronika divadla v Hrnčiarskej Vsi je príkladom snahy o uchovávanie kultúrneho dedičstva obce. Autor kroniky Ján Klinčok sa snažil zozbierať informácie o divadelnej činnosti v obci od najstarších čias až po súčasnosť. Veď záznamy o nejakej činnosti v oblasti kultúry spred prvej svetovej vojny vôbec neexistujú čo však vôbec neznamená, že sa tejto činnosti naši občania nevenovali.
Dokonca aj veľa záznamov po tomto období sa mi podarilo získať len z ústneho podania pamätníkov. Boli to z obce Pondelok hlavne pani Helena Almášiová - Kováčová, Pavel Košťálik, Ján Ďurás, Darina Almášiová - Lofflerová, Ľubica Almášiová - Ďurásová a Ladislav Fiľo. Z obce Veľká Suchá to boli Ondrej Peržeľ a Ján Kojnok. Tu by som chcel spomenúť aj pána Juraja Adama, ktorý poskytol údaje zo školskej kroniky z roku 1924 a tiež pracovníčky úradu, ktoré mi pomohli hľadať niektoré záznamy. Za ochotu týchto ľudí nech je odmenou táto kronika.
Ďalším dôvodom napísania tejto kroniky bolo, že divadelný súbor HAD, ktorý bol v našej obci založený v roku 1985, má svoju kroniku (len jednoduché záznamy o vystúpeniach a hercoch), ale chýbala tu nejaká kontinuita s minulosťou. Chýbalo tu nejaké zázemie z ktorého by sme mohli čerpať poznatky do svojej ďalšej činnosti a v neposlednom rade tu bola snaha dopátrať sa začiatkov divadelnej činnosti v našej obci (čo sa podarilo len čiastočne z horeuvedených dôvodov). Je mi jasné, že takáto kronika sa mala spísať už dávnejšie, ale ako sa hovorí radšej neskoro ako nikdy.
Touto kronikou nech je aspoň sčasti splatená podlžnosť voči tým, ktorí svojou obetavosťou, talentom, vôľou niečo dokázať a v neposlednom rade aj svojou vytrvalosťou a odvahou šírili kultúru v našej obci a mnohých prípadoch šírili dobré meno obce aj v širokom okolí. Sú prípady (napr. spevokol), že výkony našich ľudí boli hodnotené ako vysoko profesionálne a dávané za vzor ostatným. Je len na škodu veci, že o mnohých výsledkoch snaženia sa už asi nikdy nedozvieme. Aj preto treba každú akciu, ktorá sa stane v našej obci zaznamenať aby naši potomkovia nemali také problémy s hľadaním údajov o svojej histórii aké máme teraz my . Ak môžem chcel bysom vyzvať všetkých , ktorí chcú pomôcť dobrej veci, aby zozbierali nejaké údaje ( ak ich samozrejme majú ) a prišli s nimi za kronikárom. Stračí aj nepatrný fakt ľútosť vyjadriť o strate kroník, ktoré boli napísané, ale žiaľ už z nich asi nebudeme môcť nikdy histórie nám môže pomôcť utužiť si svoje sebavedomie.
Ďalej by som chcel vyzvať našich občanov k podporovaný. Lebo ako sa hovorí, zostanú po nás len skutky . A ak tie skutky budú zanedbateľné ľudia v širokom okolí o nás nebudú nič vedeť. Ba môže sa stať ( čo saj mne osobne stalo), že nebudú vedieť, že nejaká obec s názvom Hrnčiarska Ves existuje. Mám byť na čo hrdí , máme sa čím popýšiť len musíme nabrať odvahu to aj proklamovať na verejnosti .A iste mi dáte za pravdu, že najlepšie sa pred verejnosťou prezentuje s tým čo dokonale ovládam. Viem , že aj v našej obci je veľké množstvo talentov (v tej ktorej oblasti). Len odvaha chýba a to je škoda. Najlepším miestom na divadlo. Táto kronika je však venovaná divadlu a tak mi záverom dovoľte vyzvať všetkých , ktorí ešte nenabrali odvahu aby to skúsili, tých ktorí už hrávali aby v tom pokračovali a tých ktorí hrávajú aby šírili dobré meno nielen divadla, ale celej obce.
Tradičný recept na kvasenú kapustu zo súdka
Jedľové Kostoľany: Príklad uchovávania miestnych tradícií
Príkladom obce, ktorá si ctí svoju históriu a tradície, sú Jedľové Kostoľany. V roku 1996 bola napísaná štúdia „Dejiny Jedľových Kostolian“, ktorá vznikla z potreby miestnych obyvateľov mať k dispozícii materiál o histórii obce. Štúdia sa zaoberala najstaršími písomnými prameňmi o obci a spôsobom života predkov v minulosti. Hoci štúdia nebola úplne dokončená, poslúžila ako jeden z podkladov pre knihu „Jedľové Kostoľany - história, zvyky, obyčaje“.
V roku 1996 som napísal štúdiu „Dejiny Jedľových Kostolian“, ktorú som sa rozhodol vypracovať z podnetu, že som sa pri jednej príležitosti stretol s kostolancami, ktorí takýto materiál potrebovali k svojej práci, no žiaľ, nebolo ho. Narýchlo som im mohol poskytnúť nejaké nesúvislé podklady, ktoré sčasti vyhovovali ich potrebe, ale chýbala im súvislosť. Boli to informácie o najstarších písomných prameňoch o obci, ale chýbali najmä informácie o spôsobe života našich predkov v predošlom období, ktorý už vytlačil novší celospoločenský život a poslední pamätníci sa pomaly vytrácajú spomedzi nás. Štúdia nebola vyčerpávajúco ukončená, nakoľko mi chýbali informácie, hlavne z farskej kroniky. Mal som síce prísľub od d. p. farára Podlipu, že mi ju poskytne, ale jeho odchod mi to znemožnil. Keď mi prišla pozvánka na Stretnutie kostolianskych rodákov, tak som zaslal štúdiu aj v takom stave, ako bola, starostovi obce p. Materiál poslúžil aj ako jeden z podkladov pre autorky knihy „Jedľové Kostoľany - história, zvyky, obyčaje“.
Keďže sa mi podarilo získať od roku 1996 ďalšie materiály a informácie, predkladám doplnenú štúdiu o tieto nové veci teraz, aby som mohol poskytnúť komplexnejšiu informáciu, ktorú však ani teraz ešte nepokladám za úplnú.
Stupavské Slávnosti kapusty - Deň zelá: Inšpirácia pre Veľkú Ves?
Tradičné podujatie Slávnosti kapusty - Deň zelá odštartuje svoj ďalší ročník už tento piatok podvečer v Stupave. Program je pre návštevníkov pripravený až do nedeľného večera.
Šarišská heligónka v Drienici: Príklad úspešnej kultúrnej akcie
Obec Drienica je známa organizovaním akcie „Šarišská heligónka“, ktorá sa koná už niekoľko rokov a teší sa popularite nielen v obci, ale aj v zahraničí. Ide o nesúťažnú prehliadku v hre na hudobný nástroj heligónka, na ktorej sa zúčastňujú účinkujúci zo Slovenska a z Čiech. Podujatie je spojené s výstavou starých elektronických zariadení a ľudových krojov.
Aj tento rok sa nám podarilo uskutočniť akciu Šarišská heligónka 2024, ktorá sa významne zapísala do akcií poriadaných našou obcou. Tento v poradí 16.ty ročník sa uskutočnil v amfiteátri za Kultúrnym domom v Drienici, kde vystúpilo viac ako 70 účinkujúcich zo Slovenska a z Čiech. Keďže nám počasie prialo aj návštevnosť bola pekná. Veľmi ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali ako na príprave, tak aj pri realizácii podujatia.
Obec dlhoročne usporadúva akciu s názvom „Šarišská heligónka“. Aj tento rok sa nám podarilo uskutočniť už v poradí 14-ty ročník nesúťažnej prehliadky v hre na hudobný nástroj „Heligónka“. Cez 80 účinkujúcich, to je číslo, ktoré patrí medzi rekordy. Pozvanie neodmietli ani účinkujúci z Čiech. Tohto ročná „heligónka“ spolu s vystúpeniami trvala skoro 4 hodiny. Do poslednej chvíle sme verili, že sa akcia uskutoční na amfiteátri za obecným úradom a diváci si tak budú môcť vychutnať a popočúvať jednotlivé vystúpenia bez „tlačenia sa“. Žiaľ počasie nám tohto roku neprialo a akciu sme presunuli do kultúrneho domu. A tak viac ako 150 ľudí síce v „stiesnených“ podmienkach, ale o to útulnejšie si mohli vypočuť účinkujúcich a spolu s nimi si zaspievať. Odborný dohľad nad podujatím zabezpečil Jozef Malcovský. Sprievodnou akciou bola výstava starých elektronických zariadení (gramofónov, rádií, premietačiek, prvej pôvodnej rozhlasovej ústredne obce Drienica, a iných...) a tiež výstava ľudových krojov z repertoáru manželov Sedlákových. Akciu finančne podporila Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Šariš.
Možné inšpirácie pre súťaž vo varení kapusty vo Veľkej Vsi
Súťaž vo varení kapusty vo Veľkej Vsi mohla vzniknúť z rôznych inšpirácií. Jednou z nich je tradícia pestovania kapusty v regióne a snaha o jej propagáciu. Ďalšou inšpiráciou mohli byť podobné súťaže v iných obciach na Slovensku, ktoré sa zameriavajú na tradičné jedlá a recepty. V neposlednom rade mohla súťaž vzniknúť ako snaha o oživenie miestneho kultúrneho života a posilnenie komunitného ducha.
Divadelná činnosť v obci Pondelok v rokoch 1925-35
V rokoch 1925-35 nacvičoval divadlo učiteľ Pavol Scholz, ktorý učil na evanjelickej ľudovej škole. Divadlo organizoval obchodník Juraj Almáši , ktorý pozdejšie skrachoval .Pri nacvičovaní pomáhala aj manželka Scholza. Ako prvé nacvičoval v roku 1925 predstavenie Oklamaní jarmočníci. Po tom nasledovali ďalšie predstavenia : Amerikán(1926) Škriatok Strídža spod hája Pokuta za hriech Za živa v nebi Rozmajrín Bludár Drotár Inkognito Môj Petrík Mlynár a jeho dieťa V roku 1935 nacvičili sami herci Pani učiteľka, ktorú napísal jeden katolícky farár (podľa J.Handza ako výsmech českých školských inšpektorov).Táto hra mala veľký úspech aj napriek nevôli vrchnosti. Bohužiaľ sa hrala len raz.
V tejto hre hrali : Učiteľka -Helena Almášiová - Kováčová Inšpektor -Pavel Koštálik Choromyseľný žiak -Pavel Mázor V tomto období sa nacvičovali dve hry ročne a síce na Veľkú noc a Vianoce . Z odboru školstva bolo nariadené povinné nacvičovať divadlo v rámci školy . Tiež bolo vtedy zvykom vyberať hru tak aby si zahrali všetci herci. Ak sa to nepodarilo tak sa vybrala ešte nejaká jednoaktovka v ktorej hrali neobsadení herci. V tom období hrávali divadlo : Ondrej Almáši Ján Meký Júlia Gajdáčová - Caban Mária Palíková Ján Rešetár Pavol Kršnák Ondrej Rajnák Pavlína Bartíková Ján Almáši -Stareve J...
tags: #súťaž #vo #varení #kapusty #Veľká #Ves
