Sviečková manifestácia v Bratislave: Predzvesť konca komunizmu

Sviečková manifestácia 25. marca 1988 dala na Slovensku do pohybu udalosti, ktoré vyústili v novembri 1989 do pádu komunistického režimu. Pred 37 rokmi sa v Bratislave konala Sviečková manifestácia, jedna z najväčších demonštrácií proti totalitnému komunistickému režimu v bývalom Československu. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.

Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky. Už v novembri 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike.

Iniciatívu podporil aj podpredseda Svetového kongresu Slovákov (SKS) a hokejista Marián Šťastný, ktorý sa považuje za iniciátora myšlienky Sviečkovej manifestácie. Bývalý kanonier Slovana Bratislava, československej reprezentácie a po emigrácii do Kanady aj tímov NHL Quebec Nordiques a Toronta Maple Leafs sa začiatkom roka 1988 spojil s vtedajším predsedom Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Pavlom Arnoldom a s bratom Jána Čarnogurského Pavlom, ktorý v tom čase pôsobil v Kanade.

Plán Šťastného bol, že manifestácie sa budú okrem Bratislavy konať aj v iných európskych mestách pred zastupiteľskými úradmi ČSSR. Napokon sa okrem Bratislavy konala demonštrácia len v hlavnom meste Talianska, v Ríme. Aktivisti tajnej cirkvi si jeho nápad osvojili a pripravili manifestáciu v Bratislave.

Desiateho marca podal katolícky disident František Mikloško oficiálnu žiadosť o povolenie akcie, ktorá bola podľa očakávania zamietnutá. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR vyhlásili mimoriadnu bezpečnostnú situáciu. Politickí funkcionári vrátane vtedajšieho ministra kultúry a básnika Miroslava Válka sledovali zásah proti účastníkom pokojnej demonštrácie z hotela Carlton.

Požiadavky zhromaždených:

• Vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy
• Úplná náboženská sloboda
• Dodržiavanie ľudských práv

Taktiež úspech výzvy žiadajúci riešenie situácie veriacich občanov v ČSSR, ktorú v novembri 1987 podpísalo viac ako pól milióna obyvateľov, dával tušiť, že medzi veriacimi rastie nespokojnosť s panujúcim stavom a zároveň ochota ju verejne vyjadriť. Pre komunistický režim, vyznávajúci okrem iného doktrínu vedeckého ateizmu, predstavovala existencia cirkví problém. Úplne zakázať činnosť náboženských inštitúcií však nebolo únosné, takže sa štát rozhodol ísť cestou ich obmedzovania a prísnej kontroly. Dôsledkom tohto tlaku bolo vytvorenie paralelných štruktúr tajnej cirkvi.

Zásah bezpečnostných zložiek proti účastníkom Sviečkovej manifestácie. Zdroj: Wikimedia Commons

Priebeh manifestácie

Ráno 25. marca polícia zadržala hlavných organizátorov, ku ktorým okrem Mikloška patrili Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Napriek tomu sa okolo 16. hodiny začali na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí schádzať ľudia, ktorých neodradila ani voda, ktorú na nich striekali pod zámienkou upratovacích prác z polievacích áut. Krátko po piatej hodine zablokovala polícia prístup na námestie, na ktorom bolo v tom čase až 3500 osôb. Ďalších zhruba 6000 ľudí tak muselo zostať stáť v bočných uličkách. O šiestej začala manifestácia spevom hymny.

Napriek opatreniam štátnej moci sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 na Veľký piatok o 18.00 zhromaždili tisícky prevažne veriacich ľudí. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa začali modliť a zapaľovať sviečky. Na Hviezdoslavovo námestie dorazili aj bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Príslušníci VB napokon zasiahli, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili aj vodné delá. „Kropiť, kropiť,“ znel povel pre policajtov, ktorí obsluhovali vodné delá.

Pokojne sa modliaci veriaci so sviečkami v rukách boli najskôr vyzvaní, aby ukončili nepovolené zhromaždenie, načo bol vydaný príkaz k zásahu. Do neho sa zapojilo 953 príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti vrátane 54 pracovníkov Štátnej bezpečnosti. K potlačeniu "pokusu o zneužitie náboženského cítenia", ako o akcii nasledujúci deň referovalo Rudé právo, prispel svojim dielom taktiež Pohotovostný útvar VB z Pezinku. Účastníci boli vytlačovaní z námestia do priľahlých ulíc, bití obuškami, kopaní a nakladaní do policajných áut. I napriek nasadeniu vodných diel a použitiu slzného plynu dokázala časť manifestujúcich na námestí vydržať plánovanú polhodinu.

Rozohnaním davu sa pre mnohých akcia neskončila. Celkovo policajti predviedli 138 účastníkov, z toho boli dvanásti cudzinci, medzi nimi aj zahraniční novinári. Celkovo bolo na policajnú stanicu predvedených 216 osôb, z ktorých bolo 17 obvinených z prečinov proti verejnému poriadku. Jeden zo zadržaných bol napokon odsúdený na nepodmienečný trest.

Zrážky medzi demonštrantmi a komunistickou políciou sa stali začiatkom roku 1989 aj v Prahe.

Sily nasadené na potlačenie manifestácie:

Účastníci Sviečkovej manifestácie na Hviezdoslavovom námestí. Zdroj: Ústav pamäti národa

V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Ani iniciátor myšlienky Sviečkovej manifestácie Šťastný si nebol istý, ako sa akcia v Bratislave uskutoční a aký bude mať priebeh. V tom čase bol v torontskom hoteli, kde sa aj s ďalšími spolupracovníkmi pripravoval na pohreb Štefana Romana, bývalého predsedu SKS.

Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky.

tags: #svieckova #manifestacia #bratislava

Populárne príspevky:

• Plnený bravčový rezeň
• Odpaľované cesto
• Fit recepty s kuracím mäsom
• Dusené jelenie karé
• Varenie bez laktózy