Sviečková manifestácia: Dokument o boji za slobodu a ľudské práva na Slovensku

V pondelok 25. marca uplynie od Sviečkovej manifestácie 36 rokov. 13. marca sme si pripomenuli 28. výročie Sviečkovej manifestácie - pokojnej demonštrácie, ktorá sa ako protest proti porušovaniu ľudských práv a náboženských slobôd vo vtedajšej Československej socialistickej republike uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a stala sa predzvesťou novembrových udalostí v roku 1989 a pádu režimu. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky - Dňom zápasu za ľudské práva.

Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku.

Ako memento a pripomenutie tejto významnej historickej udalosti, najmä mladej generácii, sa 23. marca 2016 v rámci cyklu diskusných večerov Ústavu pamäti národa (ÚPN) a Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach uskutočnila v Kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach projekcia dokumentárneho filmu z produkcie ÚPN s názvom Sviečková manifestácia alebo Bratislavský Veľký piatok.

Dokument využíva záznam skrytej kamery Štátnej bezpečnosti a zachytáva zásah bezpečnostných zložiek proti pokojnému zhromaždeniu, ako aj spomienky priamych aktérov. Projekcia filmu bola spojená s prezentáciou novej knihy ÚPN Sviečková manifestácia I. Štúdie, spomienky a svedectvá a s diskusiou s pozvanými odbornými hosťami z ÚPN - Mgr. Pavlom Jakubčinom, PhD., a Mgr. Petrom Jašekom, PhD.

Sviečková manifestácia na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, 25. marca 1988.

Prípravy a priebeh manifestácie

Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru.

Úrady zhromaždenie zakázali. Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili.

Pred začiatkom akcie polícia uzavrela ulice smerom k Hviezdoslavovmu námestiu v Bratislave. Uzavretie priechodov na námestie kontrolovali aj príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami.

Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10.000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá.

Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.

Zásah bezpečnostných zložiek proti účastníkom Sviečkovej manifestácie.

Reakcie a význam udalosti

V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Mnohé svetové denníky na druhý deň s úctou a obdivom písali o Sviečkovej manifestácii v Bratislave. Aj Európsky parlament o niekoľko dní neskôr, 14. apríla 1988, prijal rezolúciu, v ktorej vyslovuje pobúrenie nad neprimeranou brutalitou polície voči pokojnej demonštrácii kresťanov.

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Zhromaždenie bolo predzvesťou nežnej revolúcie zo 17. novembra 1989, ktorá viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali pred dvoma desaťročiami ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.

Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.

Sviečková manifestácia patrí medzi „hviezdne“ historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov ale i ďalších kresťanov za svoje práva ale aj ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitného režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonávaniu strachu.

Režim použitím sily proti bezbranným ľuďom ukázal svoju slabosť a neschopnosť osloviť srdcia a mysle ľudí a viesť s nimi dialóg. Morálne prehral nielen túto bitku na Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988, ale aj celkový boj o udržanie moci.

Odkaz Sviečkovej manifestácie nám pripomína, že sloboda nie je zadarmo a treba do nej dorastať a vždy nanovo za ňu bojovať. A v súvislosti s dianím na východ od nás sme presvedčení, že Sviečková manifestácia, napriek tomu, že jej ľudské obete a tvrdosť zásahu vôbec nemožno porovnávať s obeťami, hrôzami a rozsahom súčasnej ruskej agresie voči Ukrajincom, môže byť poučením a povzbudením aj do týchto krvavých udalostí.

Dokumentárny film Slovenský piatok

Pri príležitosti 25.výročia tzv. Sviečkovej manifestácie - pokojného modlitbového zhromaždenia veriacich na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, v dňoch 24. a 25. marca 2013 o 14:05 h odvysiela Dvojka STV dvojdielny dokumentárny film s názvom Slovenský piatok. Dokument pojednáva o prípravách a priebehu manifestácie kresťanov za náboženské a občianske slobody, prináša autentické zábery brutálneho napadnutia veriacich vtedajšou Verejnou a Štátnou bezpečnosťou, autentické svedectvá priamych aktérov, ich zatknutie, vyšetrovanie a odsúdenie.

Sviečková manifestácia sa odohrala na Veľký piatok 25. marca 1988 a považuje sa za prvé a jedno z najdôležitejších vystúpení veriacich proti komunistickému režimu v bývalom Česko-Slovensku.