Tajomstvo mojej kuchyne: Recept na opileckú polievku a ďalšie kulinárske inšpirácie

Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.

Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.

Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.

Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.

Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.

Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.

Zemiakové jedlá

Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.

Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.

Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.

Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.

V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.

Sladké potešenie

Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.

Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.

Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.

Skalický trdelník pečený nad uhlím.

Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.

Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.

Niektoré tradičné slovenské jedlá

Bryndzové halušky
Kapustnica
Zemiakové placky (haruľa)
Skalický trdelník

Stačilo iba zopár základných surovín, ktoré sa našli aj v nemajetnejšej domácnosti, a rodina si pochutnávala na sýtom jedle, ktoré napriek jednoduchosti použitých surovín rokmi získalo prívlastok jedinečné. Nie sú to len lokše, haruľa či ťahaná štrúdľa, ktoré už dlhé stáročia nesmú chýbať na slovenských stoloch. Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť. Môžeme sa pochváliť naozaj veľkým množstvom dobrôt a práve preto sa sem nepomestia všetky. Otestovať svoje zručnosti v kuchyni a chuťové poháriky sa však určite oplatí aj na tých zopár predstavených a overených receptoch.

Bryndzové halušky

Bryndzové halušky sú jedným z najobľúbenejších jedál na Slovensku. Toto jednoduché, ale úžasne chutné jedlo je tvorené haluškami, ktoré pozná asi každý z nás. Poctivé halušky sú pripravované zo zemiakov a múky. Naša moderná interpretácia tohto tradičného jedla zahŕňa pridanie kôpru alebo špenátu do cesta.

Bryndzové halušky, tradičné slovenské jedlo.

Bryndzové halušky so slaninou a pažítkou sú stálicou slovenskej kuchyne, jedlom, ktoré sa objavuje na stoloch počas rodinných osláv, na salašoch aj v moderných reštauráciách. Ich chuť je výnimočná najmä vďaka kombinácii jemných zemiakových halušiek a pikantnej ovčej bryndze.

Bryndzové halušky s párkami a opečenou cibuľou - slovenská kuchyňa je známa svojimi jedlami, ktoré sú nielen chutné, ale aj sýtne a výživné. Bryndzové halušky sú jedným z najobľúbenejších pokrmov, ktoré sú považované za národný poklad. Tento tradičný recept zvoláva spomienky na rodinné oslavy, nedeľné obedy či iné špeciálne príležitosti.

Bryndzové halušky so šťavnatými zemiakmi - nadýchané, šťavnaté a plné lahodných chutí, to sú jedno z najtypickejších slovenských jedál. Táto jednoduchá, no zároveň nesmierne chutná kombinácia sa stala jednou z ikon slovenskej kuchyne, očarujúcou domácich i návštevníkov svojou autentickou príchuťou a jednoduchosťou prípravy.

Bryndzové halušky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a obľúbeným pokrmom nielen pre domáceho kuchára, ale aj pre gurmánov po celom svete. Tradície spojené s prípravou bryndzových halušiek sú bohaté, ale často sa stretávame s otázkou času. Ako si vychutnať tieto lahodné halušky bez zbytočnej straty času stráveného v kuchyni?

Aká múka na halušky

Halušky, tradičné slovenské jedlo, majú svoje nezameniteľné miesto v srdciach gurmánov. Akú múku vybrať na prípravu dokonalej haluškovej nádielky? Táto otázka sa často vynára v kuchyniach nadšencov tradičnej slovenskej kuchyne. Vybrať správnu múku je kľúčové pre dosiahnutie ideálnej textúry a chuti halušiek.

Halušky s bryndzou, kyslou smotanou a slaninou sú jedným z najobľúbenejších pokrmov v slovenskej kuchyni. Táto jednoduchá, no výrazne chutná jedlo je skutočným klenotom stredoeurópskej kulinárnej tradície.

Halušky, tradičné slovenské jedlo, majú v našej kuchyni špeciálne miesto. Tieto drobné, plnené kúsky cesta alebo zemiakov patria medzi obľúbené pokrmy v mnohých slovenských rodinách a nesú so sebou bohatú kulinársku históriu. Ak však hovoríme o haluškách pre deti, môžeme ich považovať za viac než len tradičné jedlo.

Zemiakové halušky sú jedným z najznámejších a najobľúbenejších pokrmov v strednej a východnej Európe. Tento jednoduchý, ale bohatý jedlo zaujíma miesto v srdciach ľudí a ponúka chuťový zážitok, ktorý je spojený s tradíciou a pohostinnosťou. Poďme sa pozrieť bližšie na zemiakové halušky, ich históriu, prípravu a spoločný výlet do sveta jedinečných chutí.

Halušky patria k jedným z najtypickejších jedál stredoeurópskej kuchyne. Táto plná chuti, pôvodne bezmäsité jedlo sa však nezastavuje len na klasických variáciách. Pre tých, ktorí uprednostňujú bezmäsité stravovanie alebo hľadajú nové a zdravé alternatívy, je tu skvelá správa: halušky môžete prispôsobiť tak, aby vyhovovali rôznym chutiam a stravovacím preferenciám.

Halušky sú ikonickým jedlom v strednej Európe, najmä na Slovensku. Tieto drobné knedle vyrobené z kyslej smotany a zemiakov sú jednoduché na prípravu a majú bohatú chuť, ktorá oslovuje mnohých gurmánov. Existuje mnoho spôsobov, ako pripraviť halušky, a v tomto článku vám predstavíme niekoľko tradičných a netradičných receptov.

Kapustnica

Kapustnica je tradičná slovenská kapustová polievka, ktorá sa často podáva na Vianoce alebo počas zimných mesiacov. Pre modernú verziu kapustnice, tradičnej slovenskej polievky, môžeme pridať do receptu ďalšie zeleninové zložky, ako sú napríklad mrkva, zeler alebo zemiaky, ktoré jej dodajú ďalšiu hĺbku a komplexnosť. Môžeme tiež experimentovať s rôznymi druhmi klobás, vrátane tých s pikantnými, sladkými alebo údenými príchuťami.

Parené buchty

Parené buchty sú lahodným sladkým dezertom, ktorý si rozhodne zamilujete. Sú tradične plnené vynikajúcim džemom alebo tvarohom, ktorý dodáva tomuto dezertu jedinečnú chuť a štruktúru. Na vrchu sú posypané jemným práškovým cukrom, ktorý dokonale dopĺňa celkovú chuť tohto dezertu. Tento jednoduchý, ale neodolateľne pôvabný dezert je obľúbený po celom Slovensku a je súčasťou mnohých slávnostných príležitostí.

V našej modernizovanej verzii parených buchiet, ktorá je inovatívnym prístupom k tradičnej kuchyni, máme možnosť experimentovať s rôznymi druhmi plnenia. Môžeme využiť čokoládu, orechy alebo rôzne druhy ovocia, aby sme vytvorili nové a zaujímavé kombinácie chutí, ktoré by mohli prekvapiť aj tie najnáročnejšie gurmánske chute. Okrem toho sa môžeme vyhrať s ...

Bryndzové halušky s cibuľkou a slaninou 🍴| Marcel Ihnačák | Kuchyňa Lidla

Chutná, sýta, výživná a ideálna na akékoľvek obdobie! Cibuľa patrí medzi potraviny, ktoré nechýbajú v žiadnej kuchyni. Pridáva sa do základu väčšiny jedál, ktoré majú vďaka nej lepšiu chuť. Okrem toho je aj mimoriadne zdravá. Obsahuje vitamín C, E, A, B1, B2, B3, B6 kyselinu listovú. Z minerálov sa v nej ukrýva železo, zinok, horčík, fosfor, draslík, sodík, vápnik, meď, síra a troška jódu. Cibuľa má na 100g cca 41 Kcal, 1g bielkovín, 8g sacharidov a 0,1 g tukov. Cibuľa sa hodí sa na prípravu nátierok, výborne poslúži ako základ pre domáci guláš či mäsové soté. Cibuľa dodá úžasnú špecifickú chuť i vôňu aj polievkam. Najvýraznejšia je jednoznačne poctivá cibuľová polievka, ktorá nevyžaduje dlhý zoznam surovín a chuť cibule si v nej vychutnáte naplno.

Dnes máme pre vás výborný recept na poctivú cibuľovú polievku a tip známeho šéfkuchára Jamieho Olivera, ako sa dopracovať ku krásnej zlatistej farbe a výraznej cibuľovej chuti. Príprava tejto voňavej cibuľovej polievky je zdĺhavejšia, ale o to viac si vychutnáte každé sústo.

Cibuľu, šalotku acesnak ošúpeme a následne nakrájame.
Do nepriľnavej hlbokej panvice s hrubým dnom vložíme maslo a nasekaný cesnak. Všetko dobre premiešame, pridáme cibuľu, šalotku a pór.
Panvicu prikryjeme, ale necháme mierne pootvorenú pokrievku a na slabom plameni dusíme 50 minút bez toho, aby sa zelenina príliš zafarbila. Na posledných 20 minút dáme preč pokrievku. Občas premiešame, aby nám zelenina neprihorela. Vďaka pomalému vareniu bude mať cibuľa výnimočnú chuť a polievka získa nádhernú farbu a konzistenciu. Príprava cibuľovej polievky.

Šéfkuchár Jamie Oliver preto odporúča, aby sme sa s varením neponáhľali, výsledok stojí za to. Cibuľa bude krásne mäkká a zlatistá.

Na suchej panvici opečieme staršie pečivo z oboch strán. Na opečené, ešte horúce bagetky nastrúhame syr, ktorý sa ihneď rozpustí a preložíme ho do horúcej uvarenej polievky.

Aromatická, kyslá polievka, ktorá zahreje v zime a osvieži v lete. Cibuľa, pór a cesnak. Všetky sú skvelým základom na chutnú a voňavú polievku. Tu je... Jednoduchý recept francúzskej cibuľovej polievky, ktorá sa výborne hodí do chladného...

Sušené slivky zalejeme horúcou vodou a necháme cca ½ hodiny odstáť. Potom vodu zlejeme a slivky zmiešame s rumom (prípadne s iným aromatickým alkoholom, alebo ak nechceme použiť alkohol tak použijeme rumovú arómu). Rúru si necháme vyhriať na 180 °C. Trstinový cukor vymiešame s celými vajíčkami, pridáme maslo, sirup a preosiatu múku spolu s jedlou sódou. Všetko spolu zmiešame. Nakoniec opatrne pridáme na menšie kúsky nakrájané slivky.

Korpus vylejeme do pekáča a vložíme do vyhriatej rúry, do ktorej sme predtým umiestnili aj menšiu nádobu s vodou. Pečieme asi hodinu.

Suroviny na sladkú polevu prehrejeme v menšom hrnčeku tak, aby sa maslo rozpustilo.

Ešte horúci korpus popicháme na niekoľkých miestach špáradlom a postupne na celý povrch nanesieme polevu. Vložíme do ešte horúcej vypnutej rúry a necháme pri pootvorených dvierkach postupne vychladnúť.

Môžeme podávať s čokoládovou ganážou, ktorú si pripravíme zo 100 g kvalitnej tmavej čokolády, 100 ml sladkej smotany a 1 PL masla. Všetko spolu necháme roztopiť vo vodnom kúpeli. Vychladenou zmesou polejeme jednotlivé porcie, alebo len ozdobíme taniere. 15. 12. 24. septembra 2016 Drinky 95,248 Zobrazeníjemne zamatový, sladko-kyselkavý a nabitý vitamínmi 🙂 Šípkový likér Hodnotienie: 24 Hodnotenie: 4.25 You: Hodnotenie receptu Tlačiť recept Šípky sú úžasným zázrakom prírody, je to pre náš organizmus jedinečný ochranný štít pred chorobami. Keď som rozmýšlala čo s nimi, zvolila som variantu macerátu. Luhované šípky totiž nestratia nič zo svojho účinku a vitamíny rozvinú v plnej sile.

Tak vznikol recept na likér <3 A nie hocijaký - liečivý, nabitý vitamínom C, celou radou B, E, A, K, betakaroténu, kyseliny listovej či pantoténovej. Recepty som vytvorila dva, jeden je vitamínová bomba a druhý digestívna bomba :D Chutí podobne ako becherovka. Oba z likérov sú vynikajúce, dominuje plná zamatová chuť šípok, jemne sladko-kyslastý akcent s podmanivým buketom bieleho kubánskeho rumu. Tak nazdravie :* Doslova :) Množstvo Príprava 8 deci 15 min Čas na oddych počas varenia 2 týždne Množstvo Príprava 8 deci 15 min Čas na oddych počas varenia 2 týždneŠípkový likér Hodnotienie: 24 Hodnotenie: 4.25 You: Hodnotenie receptu Tlačiť recept Šípky sú úžasným zázrakom prírody, je to pre náš organizmus jedinečný ochranný štít pred chorobami.

Keď som rozmýšlala čo s nimi, zvolila som variantu macerátu. Luhované šípky totiž nestratia nič zo svojho účinku a vitamíny rozvinú v plnej sile. Tak vznikol recept na likér <3 A nie hocijaký - liečivý, nabitý vitamínom C, celou radou B, E, A, K, betakaroténu, kyseliny listovej či pantoténovej. Recepty som vytvorila dva, jeden je vitamínová bomba a druhý digestívna bomba :D Chutí podobne ako becherovka. Oba z likérov sú vynikajúce, dominuje plná zamatová chuť šípok, jemne sladko-kyslastý akcent s podmanivým buketom bieleho kubánskeho rumu. Tak nazdravie :* Doslova :) Množstvo Príprava 8 deci 15 min Čas na oddych počas varenia 2 týždne Množstvo Príprava 8 deci 15 min Čas na oddych počas varenia 2 týždneČo budeme potrebovať 100 ks šípky ak máte malé šípky, dajte 150 ks. šípky som použila úplne mäkké a dužinaté, vtedy je likér najlepší 7 deci Havana rum príp. biely rum alebo vodka 12 PL voda 12 PL med dala som repkový pastovaný 1,5 čl kyselina ascorbova kúpite v dm Množstvo: deciPostup prípravyŠípky na likér zbierajte úplne mäkké. Tvrdé nie sú také chutné, pretože nepustia dužinu. Šípky si umyjeme, osušíme a v mažiari poriadne roztlačíme.

Každá šípka sa musí otvoriť, aby nezostala v celosti. Roztlačené šípky dáme do pohára, zalejeme rumom, zamiešame, uzavrieme a necháme na parapete okna na svetle luhovať 2 týždne. Za túto dobu pohár asi 4-5 krát pretrepte. Po dvoch týždňoch tekutinu so šípkami cez sitko scedíme. Ceďte to po častiach. Zakaždým sa snažte zo šípok vylisovať a vytlačiť maximum. Ja som ich stláčala kameňom z mažiara. Precedenú zmes nevyhadzujte! Dá sa ešte raz použiť a normálne dať znova macerovať. Stále má účinky, chuť aj silu. Ja som celú túto zmes čo mi zostala z lisovania ešte raz naložila do 350 ml vodky. (tentokrát menej alkoholu).

Pripravíme si sirup. Med s vodou dáme do hrnca, počkáme kým zovrie a necháme vrieť na plnom ohni 1 minútu. Vypneme, necháme 3 min vychladnúť a zamiešame kyselinu ascorbovú. Sirup necháme 15 min chladnúť a nalejeme k likéru. Zamiešame a tadá je hotovo 🙂 Likér je najlepší keď odstojí aspoň mesiac, dva, ideálne 6, ale výborný je aj hneď.

Ak si chcete pripraviť digestívny likér - niečo na štýl becherovky, pridajte do luhovacej zmesy 2 kopcovité PL čaju stomaran (kúpite v lekárni) a med nahraďte trstinovým cukrom. Inak je postup rovnaký.

Ďakujem Vám za zdieľanie receptov, veľmi tým podporujete moju prácu. Srnčí chrbát odrežeme, odblaníme, osolíme a okoreníme z oboch strán. Sprudka opečieme na rozpálenom oleji (z oboch strán). Vložíme do rúry, pridáme trochu masla, rozmarín a pečieme pri teplote 200 stupňov Celzia pár minút. Následne necháme mäso odpočívať v alobale. Vo výpeku speníme šalotku, zalejeme bielym vínom a necháme z neho odpariť alkohol. Pridáme marhuľový džem, nakrájané sušené marhule, ktoré predtým zalejeme horúcou vodou, aby zmäkli. Omáčku dochutíme soľou, korením, vývarom, zjemníme šľahačkovou smotanou a maslom. Karfiol nasekáme na kúsky a uvaríme v mlieku, do ktorého môžeme pridať trocha šľahačkovej smotany (tak aby bol ponorený). Uvarený karfiol rozmixujeme s maslom, dochutíme soľou, korením a muškátovým orieškom.

Mäso nakrájame na plátky, servírujeme s karfiolovým pyré a marhuľovou omáčkou. Tanier dozdobíme cviklovými klíčkami. 24. 02.

tags: #tajomstvo #mojej #kuchyne #opilecka #polievka #recept