Technika falcovaného plechu: Postup, výhody a použitie

Falcovaný plech predstavuje moderný a trvácny materiál, ktorý sa čoraz viac uplatňuje v stavebníctve. V tomto článku sa pozrieme na techniku falcovania plechu, jej výhody, rôzne spôsoby použitia a dôležité aspekty montáže.

Zinok ako ušľachtilý materiál

Zinok je prírodná surovina, ktorá sa nachádza v zemskej kôre a je stopercentne recyklovateľná. Prispieva tak zásadným spôsobom k trvalo udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia. Prírodné zdroje predstavujú zhruba 430 miliónov ton obsiahnutého kovu. Priemerná ročná spotreba dosahuje 7,4 milióna ton.

Zinok ako ušľachtilý materiál použiteľný v stavebníctve sa vo väčšej miere uplatnil pri výstavbe moderného Paríža a nájomných domov architekta Hausmanna. Bol to výsledok mnohoročnej snahy spoločného podniku francúzskej rodiny Mosselmanovcov a Belgickej banky, aby sa zinkový plech začal používať vo väčšom rozsahu. V roku 1813 Mosselmanovci získali patent na výrobný postup a právo ťažby zinku od chemika Jeana-Jacquesa-Daniela Donyho, známeho pod menom Abbé Dony, pôvodom z Liège. Jeho meno je vo svete zinkových striech a fasád dodnes pojmom.

Valcovaný zinok ako zliatina s meďou a titánom získava vhodné mechanické a fyzikálne vlastnosti. Ide predovšetkým o mechanickú pevnosť a tvarovú stabilitu, výborne použiteľné v stavebníctve, napríklad ako krytina na strechách, ako obklad na fasádach alebo ako klampiarske výrobky. Zinok je navyše odolný proti korózii.

Vznik patiny

Pôsobením základných zložiek atmosféry na kovový povrch zinku dochádza k chemickej reakcii, ktorou vzniká tenká pasivovaná vrstva, patina. Zabraňuje ďalším kontaktom zinku s atmosférou a udržuje tak mieru korózie zinku a splavovania materiálu na nízkej úrovni. Táto svetlosivá patina vzniká vo dvoch krokoch v časovom horizonte od šiestich mesiacov do dvoch rokov. Najprv sa na povrchu objaví premenlivá hrúbka pórovitej zmesi oxidu alebo hydroxidu zinku. Jej opodstatnenie je najmä v tom, že umožňuje neutralizovať kyslé dažde a výluhy, ktoré po zinku stekajú. Následne vzniká na povrchu veľmi hrubá vrstva kryštálikov zásaditého uhličitanu zinočnatého. Táto vrstva chráni samotný zinok pred kontaktom s kyslíkom.

Na zinkových plechoch sa stretávame aj s takzvanou bielou hrdzou. Tento jav je výsledkom zlého vetrania a nevhodných podmienok pri skladovaní, prevoze či samotnej montáži materiálu. Je to hydroxid horečnatý, ktorý má práškovú konzistenciu. Je nepriľnavý a neplní rolu ochrannej vrstvy.

Životnosť zinkového plechu

Životnosť valcovaného zinkového plechu s hrúbkou 0,7 mm a koróziou postupujúcou približne 1 milimeter za rok, je približne sto rokov. Je však závislá od prostredia, v ktorom sa výrobok nachádza. Vidiecka krajina má na titánzinok dobrý vplyv a jeho životnosť dosahuje horné hranice, ale prímorské oblasti ju znižujú na 40 až 70 rokov. V priemyselných zónach klesá na približne 50 rokov.

Výroba zinkového plechu

Výroba zinkového plechu prebieha v štyroch základných etapách výrobného procesu:

1. Najprv sa roztaví čistý kov zachytený na katódach počas elektrolýzy a vytvorí sa tekutá zliatina zinku, medi a titánu.
2. Tekutý kov potom v zariadeniach kontinuálne liatia tuhne do podoby pásu hrubého niekoľko desiatok milimetrov a širokého asi jeden meter. Rýchle vychladenie má za následok jemnú a homogénnu štruktúru.
3. Pásy, „bramy“, sa potom valcujú v niekoľkých krokoch do požadovanej hrúbky.
4. Posledná etapa výrobného procesu spočíva v rozdelení plechu do tabúľ a zvitkov na špeciálnych dokončovacích linkách.

Pri výstupe z valcovne je povrch zinku kovovo lesklý. Po čase ho vystrieda prirodzená patina svetlosivého polomatného odtieňa. Zinkové plechy sa vyrábajú v rôznych farebných odtieňoch, napríklad so svetlosivou alebo bridlicovosivou patinou. Dostupné sú aj minerálnym farbivom pigmentované plechy.

Použitie falcovaného plechu

Oplechovávanie fasád sa tradične robilo klasickou technológiou falcovania, čiže stojatou drážkou. Išlo predovšetkým o to, aby bola fasáda chránená pred poveternostnými vplyvmi.

Používanie titánzinkových plechov na fasádach si získava u architektov a projektantov čoraz väčšiu priazeň. V krajinách Severnej Ameriky a v Ázii je to atraktívny materiál, ktorý sa využíva najmä v inovatívnom a nekonvenčnom dizajne. Fasády moderných budov sa považujú za ideálny spôsob, ako dať objektu výnimočný charakter. Dôvodom je na jednej strane dlhá životnosť takto riešenej fasády v porovnaní s tradičnými postupmi, na druhej široké možnosti použitia rôznych tvarov a farebných riešení.

Na fasádne obklady sú dostupné rôzne druhy panelov:

• Zámkový obklad z profilovaných panelov obdĺžnikového tvaru so skrytými spojmi sa používa ako opláštenie odvetrávanej fasády.
• Panel, ktorý má prierez sínusoidy. Tento tvar dodáva fasáde dynamický vzhľad a osobitý reliéf.
• Falcovaná fasáda s odvetrávaním sa používa na veľké plochy a v regiónoch s nepriaznivejšími klimatickými podmienkami.
• Mozaikový typ obkladu sa skladá zo štvorcových alebo obdĺžnikových modulov estetického vzhľadu.
• Systém kosoštvorcových šablón s integrovaným zámkom sa používa na ploché strechy aj ako fasádny obklad.

Základným predpokladom na montáž valcovaných titánzinkových plechov je súvislý podklad. To znamená, že jednotlivé podkladové časti nemajú výškový rozdiel väčší ako 5 mm. Nemenej dôležitá je zlučiteľnosť mate­riálov, ktoré sú v priamom či nepriamom kontakte s titánzinkom.

Kompatibilita materiálov

Najvhodnejšie je použitie masívneho dreva s klasifikáciou slabokyslé alebo neutrálne. Masívne drevo s pH nižším ako je 4,5 je so zinkom nezlučiteľné, rovnako ako dosky z preglejky a drevotriesky. Výnimku tvoria dosky na vonkajšie použitie ošetrené proti hmyzu a plesniam. Odporúča sa tiež použitie separačnej fólie alebo titánzinok s chránenou spodnou vrstvou. Ako deliacu vrstvu na betón je vhodné použiť celoplošné debnenie, v prípade cementovej malty sa odporúča separačná fólia. Sadra je v súvislosti s titánzinkovým plechom vyslovene nevhodný materiál.

Projektanti a realizačné firmy si musia dávať pozor aj na kompatibilitu titánzinku s ostatnými kovmi. Všeobecne platí, že kov s vyšším elektrochemickým potenciá­lom rozkladá kov s nižším potenciálom a urýchlením korózie spôsobuje jeho zničenie. Olovo, galvanizovaná oceľ, antikorová oceľ, titán, pocínovaná meď a hliník sú kovy prípustné na kontaktné použitie s titánzinkovým plechom, naopak, nepovolený kontakt s titánzinkom platí pre neošetrenú meď, železo a oceľ. Dôležité je uvedomiť si, že kontakt dvoch kovov môže byť priamy, ale aj nepriamy, napríklad cez stekajúcu vodu alebo cez výstuž v betóne.

V praxi je mnoho prípadov prenikania vody do spodnej časti titánzinkového obkladu.

Klampiarske detaily pri falcovaných strechách

V tomto článku Vám ponúkame pohľad na rôzne spôsoby riešenia klampiarskych detailov pri falcovaných strechách. Postup realizácie je rôzny a každý klampiar musí vedieť, akým spôsobom si želá jednotlivé detaily vypracovať. Následne je na zodpovednosti klampiara zrealizovať daný detail tak, aby bola strecha funkčná, vodotesná a najmä estetická.

Pre jednoduchší prehľad všetkých detailov falcovanej strechy, zvlášť pri odkvape a hrebeni sme pre Vás vypracovali stručnú osnovu detailov, na ktoré by sa mal každý klampiar sústrediť. Najlepšie je pozrieť si to v praktickej galérii. Fotografie máme priamo zo stavieb a montáže striech od našich zákazníkov a klampiarov.

Falcovaná krytina SCHLEBACH

Krytina SCHLEBACH je plechová strešná krytina, ktorá sa falcuje. Formovanie a falcovanie sa uskutočňuje pomocou nemeckej profi techniky SCHLEBACH. Prevedenie pásov môže byť hladké alebo s prelisom. Tento systém umožňuje realizáciu zložitých architektonických návrhov aj oblúkových a dá sa použiť aj pre veľmi malé sklony. Výroba spočíva v súvislých pásoch kladených od odkvapu k hrebeňu, spojených dvojitou stojatou drážkou (falcom).

Systém SCHLEBACH nahrádza starý spôsob falcovania plechových krytín, kedy sa ručne "stavali" pol drážky a pomocou klampiarskeho náradia sa jednotlivé pol drážky dvojito uzatvárali. V rámci systému Schlebach sa krytina najprv naprofiluje malým a veľkým falcom, ktoré do seba zapadajú. Na tento falc sa pri nízkom sklone lepí kaučukové tesnenie a pred falcovaním sa kotví pevnými a posuvnými príponkami k drevenému záklopu, resp. Pomer pevných a posuvných príponiek závisí od dĺžky pásu a rozťažnosti materiálu. Na záver sa krytina uzatvára špeciálnymi kliešťami (tzv.

Falcovanú strešnú krytinu SCHLEBACH dokážeme vyrobiť aj v oblúkových tvaroch vďaka špeciálnej zakružovačke profilov Schlebach RBM. Falcovaná krytina je rokmi preverený spôsob zastrešenia, vhodný hlavne do horských oblastí a do miest so zaťaženými poveternostnými podmienkami.

Nástroje na falcovanie

Falcované pásy je potrebné na pevno spojiť s vedľajšími pásmi a príponkami na debnení. Veľmi často sa stáva, že sa plech pri falcovaní poškodí, čo je zbytočný problém a nerobí to dobrý dojem pri preberaní strechy investorom.

Na uľahčenie práce a dosiahnutie kvalitného výsledku sa používajú rôzne nástroje:

• Zatvárač dvojitého falcu K7 z nehrdzavejúcej ocele je ručný nástroj, ktorý sa používa po uzavretí stojatého falcu.
• Zatvárač stojatého falcu K8 z nehrdzavejúcej ocele je ručný nástroj, ktorý sa používa na uzavretie stojatého falcu.
• Zatvárač dvojitého falcu s nylonovými čeľusťami, ktorý šetrne realizuje zatváranie falcu.

tags: #technika #falcovaneho #plechu #postup

Populárne príspevky:

• Recept na údený hovädzí jazyk
• Domáce sušienky z lisu
• Strakatá šošovica v kuchyni
• Dokonalý popcorn z rúry
• Slovenská cukrárenská výroba