Tekvica a Sviatok zosnulých: Tradície a zvyky
Na prelome októbra a novembra sú stále dlhšie noci a kratšie dni, čoraz chladnejšie počasie si berie svoju daň v podobe posledných zvyškov úrody a hromady padnutého lístia zo stromov sa na chodníkoch rozmáčajú vďaka pravidelným dažďom. V noci z 31. októbra na 1. novembra, teda v predvečer Sviatku všetkých svätých, sa však prevažne v anglicky hovoriacich krajinách oslavuje sviatok Halloween.
Halloween je keltský sviatok, ktorý sa oslavuje každý rok 31. októbra. Ako isto viete, tomuto sviatku predchádza 31. október - predvečer Sviatku všetkých svätých, ktorý je vo svete známy ako Halloween.
Možno už máte za sebou aj nejakú halloweensku párty alebo sa na ňu ešte len chystáte. #Halloween je dnes jedným z najpopulárnejších sviatkov. Milujú ho deti, tínedžeri aj dospelí. Dokáže zmeniť všedný deň na zábavu plnú svetiel, farieb a fantázie.
Na Slovensku sme s ním začali mať skúsenosť až po Nežnej revolúcii, odkedy sa u nás tento popkultúrny a komercializovaný sviatok začal postupne udomácňovať. Niektorí ho považujú za „americký sviatok“, ktorý vytláča naše Dušičky. Pravda však nie je ani jedno.
Halloween je predvečerom sviatku všetkých svätých, ktorý je 1. novembra, Halloween pripadá na 31. októbra. V stredu 1. novembra už tradične slávime na Slovensku Sviatok všetkých svätých. Na Slovensku má tento sviatok oveľa väčšiu a silnejšiu tradíciu ako napríklad samotný, tak trochu komerčný sviatok Halloween.
Poďme sa pozrieť na históriu a zvyky spojené s týmto sviatkom.
Pôvod a história Halloweenu
Jeho história siaha do 16. storočia Ide vlastne o tradíciu, ktorá má svoj pôvod v keltskej slávnosti Samhain, rozšírenej najmä na britských ostrovoch. Starí Kelti si počas tohto sviatku uctievali duše mŕtvych predkov, uvádza TASR. Verili, že počas magickej noci z posledného októbrového dňa na prvý november sa duše mŕtvych predkov vracajú do svojich domovov a snažia sa ovládnuť všetko živé.
Halloween má svoj pôvod v keltskej kultúre. Tí v noc z 31. októbra na 1. novembra oslavovali Samhain, koniec leta a začiatok temnejšej polovice roka.
História Halloweenu | National Geographic
Kelti verili, že počas tejto noci sa mŕtvi môžu vrátiť na zem a tým, že na nich budú spomínať, tieto duše môžu potešiť, za čo im ony môžu nejakým spôsobom pomôcť. Verilo sa, že duše mŕtvych sa vracajú na zem a živí môžu navštíviť podsvetie. Začínalo sa oslavovať s východom prvej hviezdy a 2. novembra sa oslavoval Sviatok mŕtvych. Počas tohto sviatku bolo zvykom prestierať pri večeri aj pre zosnulých príbuzných, od ktorých sa očakávalo, že ich prídu navštíviť.
Podľa pohanskej tradície mohli mŕtvi pred odchodom zo zeme živých pomstiť svoje krivdy na svojich nepriateľoch. Niektorí ľudia chodili od domu k domu a spievali piesne, aby za odmenu odohnali zlých duchov. Ostatné rodiny sa zhromažďovali okolo ohňa a rozprávali si strašidelné príbehy.
Prezliekali sa preto za duchov a navštevovali cudzie domy (guising), pričom na oplátku za nestrašenie im bola ponúknutá odmena najčastejšie v podobe nejakej pochutiny. Niektorí z návštevníkov predvádzali aj amatérske herecké scénky, pri ktorých často znázorňovali boje proti temným bytostiam (mumming). Chudobní a deti pri tejto príležitosti chodili od domu k domu a modlili sa za zosnulých, za čo dostávali keksíky tzv. souling.
So šírením kresťanstva sa kresťanské zvyky prispôsobili pohanským sviatkom, a tak sa Deň všetkých svätých prispôsobil keltskému Novému roku. Keď boli na začiatku 1. storočia keltské územia dobyté Rimanmi, začali sa prelínať keltské a rímske zvyky. K sviatku Samhain sa pridalo aj slávenie konca úrody a k jeho symbolom pribudlo obilie a ovocie.
Sviatok všetkých svätých sa slávil prvýkrát v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. Pantheon v Ríme. Práve na prelome jesenných mesiacov býva neraz pochmúrne, upršané počasie, čo má symbolický význam v súvislosti so spomínaním na zosnulých.
Spomienku na všetkých verných zosnulých (Pamiatka zosnulých) zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998, ktorý sa takto snažil čeliť pretrvávajúcim pohanským obradom. Vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny zaviedli tradíciu večer v tento deň vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a slúžiť za ich duše zádušnú omšu. Vplyvom clunyjských mníchov sa tento zvyk behom 11. storočia v západnej cirkvi rýchlo ujal a postupne sa rozšíril. V Ríme prijali Pamiatku zosnulých v 14. storočí.
Po prijatí kresťanstva sa Sviatok všetkých svätých a spomienky na zosnulých začali postupne sláviť v celej Európe. V stredovekom Anglicku sa tento sviatok označoval ako All Hallows. Názov Halloween zaviedla v 16. storočí protestantská cirkev ako skrátený výraz od All Hallows´Eve a ako sme spomínali vyššie, do USA ho priniesli írski a škótski prisťahovalci. Postupne sa tradícia Halloweenu vyvíjala a stal sa z neho nepohanský sviatok.
Moderný Halloween, tak ako ho zhruba poznáme dnes, vznikol v Spojených štátoch amerických v priebehu 19. storočia. Po prisťahovaleckých vlnách v 17. storočí priniesli írski a škótski prisťahovalci do USA aj svoje domáce ľudové zvyky - ľudové slávenie Halloweenu aj slávenie cirkevného Sviatku všetkých svätých.
Na Slovensku sa začala dnešná podoba Halloweenu objavovať pred cca 15 rokmi. Ani po rokoch ho však neoslavujeme v rodinách, ani neposielame naše deti v kostýmoch koledovať po susedoch. Halloween je stále vnímaný skôr ako spoločenský jav prijímaný prevažne mladými ľuďmi, nakoľko poskytuje vhodnú príležitosť na zábavu v kostýmoch. Prezliekanie do kostýmov obľubujú aj deti, preto si Halloween v tejto podobe postupne našiel miesto aj v školách či škôlkach.
Na dušičky sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Tento duchovný deň považuje za deň spomienky na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sa nachádzajú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Má to byť deň radosti a nie strachu.
Postupne sa tradície zo zahraničných krajín dostali aj ku nám na Slovensko. Hoci nie je u Nás až tak známe koledovanie v maskách od domu k domu, ale vo väčších mestách už dnes môžeme viac cítiť čaro halloweenu také ako ho vidíme napríklad v Anglicku či Amerike. Organizujú sa rôzne večierky, študentské diskotéky alebo pre najmladších halloweenske školské večierky. Vo zvyku je vyobliekať sa do masiek či kostýmov.
V súčasnosti slávime tieto sviatky skôr v pietnom duchu v kruhu rodiny a spomíname na našich zosnulých. Niekoľko dní či týždňov pre sviatkami venujeme čisteniu, úpravám a skrášľovaniu hrobových miest, až sa mnohokrát zdá, že ide o súťaž.
Zvyky a tradície
Verili, že v túto čarovnú noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Preto si obliekali strašidelné masky a maľovali sa vo viere, že v prestrojení sa zapáčia zlým duchom a tí ich potom nechajú na pokoji.
Tak vznikol slovenský svetlonos. Symbol svetla, ktoré má odohnať temnotu a ochrániť domov pred nečistými silami. Hoci dnes poznáme vyrezávanie tekvíc najmä z amerických filmov a Halloween sa ujal aj u nás, korene tohto zvyku siahajú hlboko do slovenskej tradície.Svetlonos je dôkazom, že aj naše ľudové zvyky majú svoju magickú krásu.
Názov Halloween, ako ho poznáme dnes, vznikol v 16. storočí a zaviedla ho protestantská cirkev. Svetlonosy boli pôvodne z repy. Íri, ktorí sa do Ameriky prisťahovali najmä v 19. storočí, začali robiť svetlonosov z dýň, namiesto dovtedy tradičnej repy a sviatok sa medzi ľuďmi rýchlo udomácnil.
Charakteristickým symbolom Halloweenu je vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre, prevažne s hrôzostrašným výrazom. Do jej vnútra sa vkladá zapálená sviečka alebo kahanec a takto slúži ako lampáš. Dôležitým symbolom sviatku je lampáš z tekvice, pretože v túto noc bolo zakázané chodiť na cesty. Každý, kto tak urobil, bol chránený pred zlými duchmi lampášom.
Repu či zemiak a neskôr tekvice vyrezávali už naši predkovia a nazývali ich svetlonos. Takéto vyrezávané svietiace tekvice by sme našli pred ich domami aj pred 100 až 150 rokmi. Skrášľovali si nimi interiéry aj exteriéry, hoci nemali také rôznorodé tvary ako tie dnešné. V starých slovenských tradíciách bol však Svetlonos nadľudská bytosť.
Tiež sa za okno dávala sviečka, často vo vyrezávanej repe, ktorá mala blúdiacim mŕtvym dušiam posvietiť na ceste. V noci z 1. na 2. novembra sa nechávala na stole časť večere, chlieb, maslo a niekde aj pálenka ako jedlo pre „dušičky“. Niektorí tam nechali aj nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Na „Všechsvätých“ sa piekli žemle v tvare „hnátov“ položených do kríža, ktorým sa hovorilo „kosti svätých“.
Tu je prehľad niektorých halloweenskych zvykov:
- Strašidelné výzdoby
- Výzdoba a vyrezávanie tekvíc
- Kostýmy a masky
- Halloweensky make up
- Halloweenske kostýmové párty, večierky, školské večierky
V Spojených štátoch sa v tento deň konajú maškarné sprievody a párty. V súčasnosti si ľudia najmä v Spojených štátoch amerických tematicky ozdobujú svoje obydlia, deti oblečené v kostýmoch navštevujú okolité domy, pýtajú si sladkosti a večer sa organizujú oslavy v maskách.
Tabuľka: Porovnanie tradícií Halloweenu a Dušičiek
| Tradícia | Halloween | Dušičky |
|---|---|---|
| Dátum | 31. október | 2. november |
| Pôvod | Keltský sviatok Samhain | Kresťanská spomienka na zosnulých |
| Zvyky | Kostýmy, vyrezávanie tekvíc, párty | Návšteva cintorínov, zapaľovanie sviečok, modlitby |
| Atmosféra | Zábavná, strašidelná | Pietna, spomienková |
Na Slovensku má tento sviatok oveľa väčšiu a silnejšiu tradíciu ako napríklad samotný, tak trochu komerčný sviatok Halloween. Rodiny v tieto dni spoločne navštevujú kostoly, cintoríny, na hroby kladú sviečky, umelé - poprípade živé vence z kvetín.
Dnes si Halloween bez tekvice nevieme predstaviť, no kedysi sa vyrezávali repy. Tradícia pochádza z legendy o Jackovi, ktorý oklamal diabla a po smrti musel večne blúdiť so žeravým uhlíkom vo vyrezanej repe.
Podľa legendy bol Jack opitý kováč, ktorý oklamal diabla (existuje mnoho verzií, ako oklamal diabla). Diabol ho po smrti odmietol pustiť do pekla, ale Jack nemohol ísť do neba pre svoju opitosť. Vyprosil si však od diabla aspoň svetlo, aby vedel, kadiaľ má ísť. Ten mu dal do ruky žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack si vydlabal repu, aby ho uhlík nepálil v rukách a vydal sa na večné túlanie po svete.
Aj kostýmy majú svoj pôvod v minulosti - ľudia sa prezliekali, aby oklamali duchov, ktorí by ich mohli prísť navštíviť. Dnes majú masky úplne iný cieľ, a to zábavu, tvorivosť a možnosť na chvíľu stať sa niekým iným.
V Mexiku sa oslava pamiatky zosnulých spája s jedným z najvýznamnejších a najobľúbenejších sviatkov v roku Dňom mŕtvych (El día de los muertos), ktorý sa stal národným symbolom a od roku 2008 sa nachádza aj na zozname dedičstva UNESCO. Na rozdiel od „klasického“ Halloweenu sa však oslavuje od večera 31. októbra do 2. novembra. Na základe tejto dávnej mexickej tradície vznikla v roku 2017 veľmi úspešná animovaná rozprávka Coco o ceste malého chlapca za svojím snom, ktorá získala dvoch Oscarov.
Či už sa rozhodnete oslavovať Halloween alebo si pripomeniete Pamiatku zosnulých, nech sú tieto dni pre vás príležitosťou na spomienky, rodinné stretnutia a radosť.
tags: #tekvica #a #sviatok #zosnulých #tradície
