Pestovanie cukety a tekvice: Podmienky pre bohatú úrodu

Cuketa je obľúbená zelenina, ktorej pestovanie je pomerne nenáročné, a preto je vhodná aj pre začiatočníkov. V minulosti sa cuketa začala pestovať ako náhrada za uhorky, ktoré napádala pleseň uhorková. Pochádza z Talianska a je výrazne teplomilná.

Ak patríte medzi milovníkov ľahkej zeleninovej kuchyne, patizón by určite nemal chýbať vo vašej záhrade. Patizón je ozdobou záhrady aj vynikajúcou surovinou na prípravu chutných zeleninových jedál. Hoci sú podobne dekoratívne ako klasické tekvice, v našej kuchyni sa stále ešte len udomácňujú. Odhoďme teda predsudky bokom, patizón je podobne lahodný ako cuketa, dá sa upraviť na slano aj na sladko.

Pestovanie cukety

Cuketu vysievame, keď sa pôda prehrieva na 15 °C. Optimálne teploty na rast a vývoj sú 20 až 30 °C, pri ochladení pod 5 °C sa rast zastavuje. Prvé úrody veľmi skorých odrôd zberáme už o 40 - 45 dní od výsevu. Vyžaduje slnečné stanovište chránené pred vetrom a hlinito-piesočnaté, ľahšie až stredne ťažké pôdy s priaznivou štruktúrou, ktoré dostatočne zadržiavajú vodu.

Výsev cukety

Cuketu pestujeme z priamej sejby alebo z priesad. Priamo vysievame do hniezd s vyvýšeným okrajom po 2 - 3 semienkach. V hniezde necháme len jednu najkrajšiu rastlinu. Predpestovanie priesad je náročnejšie na priestor, ošetrovanie a výsadbu. Vysievame do téglikov, črepníkov po 1 semienku, približne 3 týždne pred predpokladanou výsadbou. Priesady majú mať pri výsadbe vyvinuté 2 pravé listy.

Ideálny čas na výsadbu cukiet do záhrady je zhruba druhá polovica mája. Každopádne by už v tomto čase nemali panovať prízemné mrazíky. Pokiaľ sa teplota pôdy pohybuje okolo aspoň 16 °C, je možné výsev vykonať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať.

Starostlivosť o cuketu

Počas vegetácie potrebuje cuketa dostatok živín, vody a kyprenie pôdy. Jedna rastlina prináša úrodu aj 20 plodov. Pre dobrú úrodu je dôležitý pravidelný zber. Ak 2 - 3 plody necháte, zastaví sa rozkvitanie samičích kvetov, ktoré neraz až zhnijú. Jav sa označuje ako „dominancia prvého plodu“, pri ktorom sa cuketa „sústredí“ na výživu semien v dozrievajúcich plodoch.

Cuketám sa darí, keď sú v bohatej pôde. Ak sa vám nechce hnojiť tesne pred výsadbou, spravte tak na jeseň, keď do pôdy pridáte trochu maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhradkári, ktorí túžia po tých najkrajších cuketách, by mali prihnojovať aj počas rastu. Zálievka je pre cukety, a to hlavne v suchých a teplých mesiacoch, alfou a omegou. Počas letných mesiacov ich zalievajte pokojne na dennej báze. Najlepšie odstátou vodou a večer, keď vonku už nie je také teplo. Množstvo sa odvíja od toho, koľko cukiet máte a aký druh ste zvolili, no vo všeobecnosti sa zalieva od oka. To znamená, polievajte dovtedy, kým pôda nie je dostatočne mokrá, no na druhej strane, nemali by sa na nej tvoriť mláky. Pestovanie cukiet je veľmi podobné, ako pestovanie tekvíc, pretože plody sú ťažké a počas svojho rastu ležia na zemi. Veľakrát sa preto stáva, že v niektorých častiach začínajú hniť alebo plesnivieť. Ak sa náhodou dostanete do takejto situácie, je nutné zem okolo mulčovať organickým hnojivom. Vhodná je napríklad suchá pokosená tráva alebo slama. S mulčovaním to ale netreba preháňať, aby ste nespravili viac škody ako úžitku. Príliš veľa slamy alebo trávy vie vytvoriť skvelé podmienky pre rozmnožovanie slimákov.

Správne pestovanie a údržba vás dovedú do vysnívaného cieľa, v ktorom získate pekné, dostatočne veľké a chutné cukety.

Cuketa je jednou z najobľúbenejších zelenín v záhradách po celom svete. Prečo? Pretože je ľahká na pestovanie, rýchlo rastie a prináša hojnú úrodu. Ak vás zaujíma, kedy a ako sadiť cuketu, ideálny čas na výsadbu je po skončení mrazov, zvyčajne od polovice mája. Cuketu môžete vysadiť priamo do pôdy alebo predpestovať zo semien vo vnútri a neskôr presadiť na záhon.

Cukety existujú v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách:

• Bežná zelená cuketa - Tradičná zelená cuketa, ktorá je najčastejšie pestovaná.
• Žltá cuketa - Rovnako ako zelená cuketa, ale so žltou šupkou.
• Guľatá cuketa - Tento druh cukety je menej známy, ale veľmi zaujímavý.
• Patizón - Cuketa s diskovitým tvarom a mierne rebrovaným povrchom.

Podmienky pre úspešné pestovanie cukety

1. Dostatok slnečného svetla: Cukety sú rastliny, ktoré milujú teplo a slnko. Umiestnite ich na miesto v záhrade, kde budú vystavené slnečnému žiareniu minimálne 6-8 hodín denne. Slnečné prostredie pomôže zabezpečiť silný a zdravý rast a lepšiu produkciu plodov.
2. Priestor na rast: Cukety sú rastliny, ktoré potrebujú dostatok miesta, pretože ich listy a plody môžu zaberať veľkú plochu. Pri výsadbe ponechajte medzi jednotlivými rastlinami rozostup približne 90 cm až 1 meter, aby mali dostatok priestoru na rast a aby listy mali dostatočný prístup k vzduchu, čo pomôže predchádzať vzniku chorôb.
3. Bohatá a priepustná pôda: Cukety preferujú pôdu bohatú na živiny, dobre priepustnú a s dostatkom organickej hmoty. Ideálne je obohatiť pôdu kompostom alebo dobre prehnitým hnojom pred výsadbou, čím zvýšite jej úrodnosť a priepustnosť. Najlepšie výsledky dosiahnete v mierne kyslej pôde s pH medzi 6,0 až 6,8.
4. Pravidelná zálievka: Cukety sú rastliny, ktoré majú radi vlhkú pôdu, takže je dôležité ich pravidelne zavlažovať, najmä počas teplých a suchých dní. Pri zalievaní sa vyhýbajte navlhčeniu listov, pretože mokré listy sú náchylnejšie na plesňové ochorenia, ako je múčnatka. Najlepšie je zalievať priamo ku koreňom rastlín.
5. Pravidelná kontrola: Cukety sú často lákadlom pre rôznych škodcov, ako sú vošky, roztoče alebo slimáky. V prípade napadnutia voškami alebo roztočmi môžete použiť prírodné repelenty, ako je roztok vody s mydlom alebo neemový olej. Slimákov môžete odplašiť ručne, alebo použiť ekologické pasce.
6. Ochrana pôdy: Mulčovanie okolo cukiet môže pomôcť udržiavať vlhkosť v pôde, znížiť výskyt burín a zlepšiť kvalitu pôdy.
7. Pravidelný prísun živín: Cukety sú náročné na živiny, preto ich počas vegetačného obdobia pravidelne prihnojujte. Používajte vyvážené organické hnojivá, ktoré obsahujú dusík (pre rast listov), fosfor (pre podporu kvitnutia) a draslík (pre tvorbu plodov).
8. Zber mladých plodov: Najlepší čas na zber cukiet je, keď dosiahnu dĺžku približne 15-20 cm. Mladé cukety sú jemnejšie, chutnejšie a menej vláknité ako tie, ktoré zostanú na rastline príliš dlho.
9. Prevencia múčnatky a iných plesňových ochorení: Ak pestujete cukety v oblastiach s vysokou vlhkosťou, cukety môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, ako je múčnatka. Mulčovanie a správne zalievanie ku koreňom sú kľúčovými preventívnymi opatreniami.

Cukety potrebujú dostatok vody, ale nie príliš veľa. Zalievanie raz až dvakrát týždenne, podľa poveternostných podmienok, by malo byť dostatočné. Ak cukety nekvitnú, môže to byť kvôli nedostatku slnečného svetla alebo živín. Hnitie na koncoch plodov je známkou nedostatku vápnika v pôde. Najlepšie je zberať cukety, keď dosiahnu dĺžku 15-20 cm. Nezabúdajte, že jedlé sú aj kvety cukety!

Problémy pri pestovaní cukety a ich riešenie

Počas horúceho a suchého počasia (väčšinou v auguste) môže cukety napadnúť múčnatka, ktorá sa prejavuje sivým povlakom na listoch. Rastliny zle rastú, na listoch sa objavuje práškovitý, sivý povlak. Napadnuté listy včas odstraňujeme. Prenášačom infekcie je savý hmyz, hlavne vošky. Podkladajte ju slamou, pilinami, doskou, dlaždicou a podobne, aby na vlhkej zemi nezačali plesnivieť. Rastlina totiž sústredí svoju pozornosť na výživu semien v dozrievajúcich plodoch a ďalšiu násadu plodov už nezvláda vyživovať. Je dôležité čo najrýchlejšie podniknúť kroky na odstránenie jej škodcov. Používame rôzne prípravkov.

Vhodné kombinácie rastlín pri pestovaní

Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môžu mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry. Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín.

Záhony vysadenej zeleniny je možné lemovať ochrannými rastlinami (rôzne bylinky, predovšetkým aromatické) ktoré vysádzame súčasne so zeleninou. Výhodnejšie je však vysádzať ich v predstihu, počas jesennej prípravy záhonov. Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov, v závislosti od zvýšeného množstva infikovaných zostatkov rastlín.

Ďalším krokom k zdravej a prosperujúcej biozáhradky je vytvorenie zásobných záhonov hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka). Pri príprave záhona na pestovanie zdravej biozeleniny do škodcami zamorenej pôdy vysadíme najprv predplodinu, ktorá ma za účel unavenú pôdu ozdraviť.

Pri pestovaní jednotlivých druhov zeleniny je dôležité vedieť čo s čím sadiť. Vzájomná ochrana rastlín je postavená na synergických interakciách medzi rôznymi druhmi rastlín a ich schopnosťou pomáhať si navzájom v boji proti škodcom a chorobám. Cesnak zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami. Silno aromatický zeler buľvový vysádzame medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky. Mäta pieporná podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.

Pestovanie tekvice verzus cukety

Mladé rastlinky vyzerajú takmer identicky, no plody si určite nepomýlite. Líšia sa nielen tvarom a farbou. Tekvice sú ozdobami záhrad, ktoré nám dokážu urobiť veľkú radosť aj na tanieri. Bežná tekvica aj cuketa je vhodná na zapekanie, smaženie, grilovanie alebo prípravu krémových polievok.

Cuketa (Cucurbita pepo var. cylindrica) je odroda tekvice pochádzajúca z Talianska. Do Európy sa rozšírila v 16. storočí po objavení Ameriky, odkiaľ pôvodne pochádzajú všetky tekvicovité rastliny. Tekvice (Cucurbita maxima, Cucurbita moschata, Cucurbita pepo) pochádzajú z Južnej a Strednej Ameriky, kde boli pestované už pred tisíckami rokov. Do Európy sa dostali podobne ako kukurica či paradajky až po zámorských objavoch.

Cuketa je v kuchyni mimoriadne univerzálna. Vďaka jemnej chuti a tenkej šupke ju môžeme použiť na mnoho spôsobov - výborne chutí restovaná na olivovom oleji s cesnakom, obľúbená je aj plnená syrom, ryžou alebo mäsom. Tekvica má naopak výraznejšiu, sladkastú chuť, ktorá ju predurčuje najmä na prípravu krémových polievok, pyré alebo sladkých dezertov.

Pokiaľ od zeleniny očakávame nielen skvelú chuť, ale aj pekný vzhľad, cukety a patizóny patriace do veľkej rodiny tekvíc nás určite nesklamú. Oba druhy sa do Európy dostali z Ameriky v 16. Ak na jednom záhone pestujeme rôzne druhy či odrody tekvíc, je pravdepodobné, že sa navzájom skrížia a vlastnosti rastliny v ďalšom roku budú iné, ako očakávame. Čisté osivo získame len za predpokladu, že nikde vo vzdialenosti približne 1 km nerastie iná odroda alebo druh tekvice.

Patizóny tvoria plody v tvare disku s vlnitým okrajom v bielej, smotanovej, zelenej, žltej, prípadne bielo-zeleno prúžkovanej farbe. Cukety môžu mať žltú, tmavo- či svetlozelenú alebo dokonca žltoprúžkovanú šupku. Ich plody nemusia byť len valcovité, ale i guľovité. Existujú aj odrody tvoriace veľké množstvo samčích kvetov, pričom ich úlohou nie je tvorba plodov. Pri výbere odrôd sa zaujímame o charakter rastu rastliny. V súčasnosti sú najobľúbenejšie kríčkovité odrody, ktoré nezaberajú toľko miesta a umožňujú pohodlný zber. Niektoré patizóny a cukety môžu rásť aj plazivo, prípadne začnú tvoriť plazivé výhonky v druhej polovice leta. Obidve možnosti pripadajú do úvahy.

Tekvice všeobecne veľmi dobre a pomerne rýchlo klíčia. Predpestovanie je možné už v apríli v parenisku alebo v skleníku, pričom najlepšie urobíme, ak semená po dvoch až troch kusoch vysejeme do rašelinového kvetináča naplneného výsevným substrátom. Semenáčiky nikdy nepikírujeme, ale ich aj s kvetináčom z rašeliny v máji (keď už nehrozia mrazy), vysadíme rovno na záhon. V prípade priameho výsevu v apríli musíme vzchádzajúce rastliny chrániť pred mrazmi. Istejší je preto májový výsev, rastliny ale zaplodia aj pri výseve o mesiac neskôr. Spon medzi nimi záleží hlavne na bujnosti rastu odrody, ale všeobecne platí rozstup 50 × 50 cm. Cukety i patizóny rastú najlepšie na slnku, ale znesú aj polotieň, kde môžu rásť menej bujne.

Pôda by mala byť tzv. v čerstvej sile, čiže na jeseň pohnojená hnojom, prípadne na jar aj kompostom. Tejto zelenine najviac vyhovuje stredne ťažká pôda s pH okolo 5,5 až 6,5, ktorá je priepustná, ale zároveň je schopná udržať dostatok vody. Počas vegetácie je vhodné rastliny každých 14 dní prihnojovať hnojivami na plodovú zeleninu. Výpar vody z pôdy zníži nástielka zo slamy, jemne pokosenej trávy alebo drevitej vlny. Vďaka mulču budú navyše čisté aj plody. Počas horúceho leta rastliny výdatne a pravidelne zalievame. Plody zbierame priebežne. Keď ich necháme prerásť, rastlina prestáva tvoriť nové mladé plody a všetku energiu investuje do dozrievania semien v tých dorastajúcich. Patizóny i cukety zberáme priebežne.

Druhy tekvíc

Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.

• Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha.
• Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik.
• Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata.
• Tekvica Goliáš, latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov.
• Cuketa je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Tekvice si môžeme tiež predpestovať.

Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.

Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.

Čas na výsev okrasných tekvíc si vyhraďte v polovici mája. Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

Skladovanie a využitie cukety

Cuketu skladujeme krátkodobo pri teplote cca 12 °C. Plody rýchlo mäknú, strácajú krehkosť a zhoršujú sa chuťové vlastnosti. Viete, že kvety niektorých odrôd sa podávajú plnené a smažené? Plody olúpte a nastrúhajte. Osmažte cibuľku, pridajte cuketu, osoľte. Plody nakrájajte priečne alebo pozdĺžne na hrúbku cca 0,3 - 1 cm, vložte na asi 1 h do ochutenej olejovej marinády (napríklad so soľou, bylinkami a cesnakom).

Prvé plodiny sa môžu žať už začiatkom júla. Z úrody sa následne môžete tešiť až do konca septembra, niekedy do začiatku októbra. Cukiet je ale mnohokrát veľa a nemusíte ich stíhať jesť. Čo robiť v takomto prípade? Jednoduchým riešením je ich skladovanie v tmavej a chladnej miestnosti, napríklad v pivnici. Neukladajte ich však priamo na zem, dajte ich na vyvýšené miesto, napríklad debničku alebo poličku. Pri zbere dbajte na to, aby cukete zostala niekoľko centimetrov dlhá stopka.

Pestovanie cukety v nádobách

Pestovať cuketu môžete nielen vtedy, keď máte veľkú záhradu alebo predzáhradku. Menšie plodiny môžete získať aj v prípade malého, jednoizbového bytu. Cuketu saďte v rovnakom období ako pri sadení vonku, to znamená na začiatku jari, keď je jasné, že nehrozia žiadne prízemné mrazy. Ďalej dbajte na výber vhodného kvetináča alebo nádoby. Tá by mala byť dostatočne veľká, aby sa v nej cukete darilo a mohla vyrásť veľká plodina. Kľúčové je aj aby ste ju pravidelne zalievali, no ešte predtým, ako dáte cukete vodu, pôdu chyťte a zistite, či nie je príliš mokrá. Ak je, so zálievkou počkajte aspoň jeden deň. Posledným úkonom je prerezávanie, vďaka ktorému zeleninu zbavíte odumretých lístkov.

Starostlivosť o cuketu nie je náročná, no je dobré myslieť na ňu počas celého roka. Na jeseň pôdu dobre pohnojte, aby sa zem pripravila na to, že do nej cuketa pôjde. Počas teplých mesiacov rastlinu polievajte na pravidelnej báze, aby dokázala vyrásť. Dbajte na ochranu proti hnitiu a plesniveniu vo forme mulčovania prírodnými materiálmi. Na zber nečakajte dlho, aby nebola cuketa gigantická.

Vypestujte si chutnú a zdravú cuketu vo svojej záhradke aj vy! Celý proces nie je vôbec náročný, stačí poznať zopár základných pravidiel a tipov, vďaka ktorým získate tie najlepšie výsledky.

tags: #tekvica #cuketa #pestovanie #podmienky

Populárne príspevky:

• Recept na cibuľový koláč
• Varenie v rímskom hrnci
• Recept na Skorocelovú Masť
• Recepty na polievku z pekinskej kapusty
• Ako upiecť vianočnú bábovku