Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo var melopepo): Všestranný dar prírody
Tekvica obyčajná (ľudovo: dyňa) je rastlina, ktorá si zaslúži našu pozornosť pre jej všestranné využitie a prínosy pre zdravie. Tekvica obyčajná (v širšom zmysle) zahŕňa divé aj kultúrne taxóny. K vzniku kultúrnych taxónov z divých (teda k domestikácii) došlo asi v Mexiku (vznik poddruhu Cucurbita pepo subsp. pepo z poddruhu Cucurbita pepo subsp. fraterna) najneskôr okolo 8000 rokov pred Kr., a vo východnej Severnej Amerike (vznik poddruhu Cucurbita pepo subsp. ovifera z poddruhu Cucurbita pepo subsp. ozarkana) asi 3000 pred Kr.
Z Ameriky sa tekvica obyčajná rozšírila do celého sveta. Na Slovensku sa pestuje po celom území okrem vysokohorských oblastí.
Myslím, že vás nemusím zaťažovať receptami z tekvíc. Určite ich máte v hlave dosť od polievok, omáčok, rôznych postupov vysmážania cez delikatesu v podobe kvetov. Ibaže by ste mali vy nejaký parádny recept, s ktorým by ste sa chceli pochváliť. A preto vám poviem len takú maličkosť ako využiť list tekvice, ktorý vám pomôže pri vyvrtnutom členku.
Tekvica pochádza zo Strednej Ameriky a bola po tisíročia kultúrnou plodinou, najmä v Mexiku. Po objave Ameriky sa tekvica dovážala do Európy a Ázie. Je to jednoročná bylina s plazivou štetinatou byľou. Jej veľké mäsité bobule slúžia ako potravina alebo krmivo.
Pestovanie tekvíc od semien po zber | Pol akrový záhon
Botanická charakteristika
Kvety majú väčšinou priemer okolo 100 mm, sú žlté, majú dlhšie stopky, sú jednopohlavné. Plody sú bobule rôznej veľkosti (30 - 700 mm), rôznych tvarov (guľovité, polguľovité, valcovité, podlhovasté, vajcovité, hruškovité, hríbovité, kyjakovité, bochníkovité atď.), s rôznym povrchom (hladký, sieťkovaný, brázditý, vráskatý, bradavičnatý; lesklý alebo matný; smotanovobiely, žltý, oranžový, zelený, svetlohnedý, viacfarebný, škvrnitý alebo pruhovaný) a rôznym vnútorným oplodím (mäkké alebo tuhé či tvrdé; belavé, žlté, svetlooranžové alebo zelenkasté; máva rôznu chuť). Ozdobné tekvice slúžia na dekoratívne účely.
Pre ostatné kultúrne tekvice platí nasledovné: Dužina slúži ako ako potravina, väčšinou po kuchynskej úprave. Pri viacerých taxónoch sa plody zberajú a konzumujú už nezrelé. Dužina obsahuje cukry, tuk, bielkoviny, enzýmy, karotény, vitamin C, zinok, veľa draslíka a málo fosforu. Dužina pomáha pri chorobách srdca, obličiek a krvného obehu, podporuje trávenie a pravdepodobne má aj protinárodové účinky. Tekvicová šťava podporuje spánok. Jedlé sú aj listy a mladé stonky.
Semená sú pochutina a droga. Obsahujú kukurbitol, kumarín, živice, horčinu kukurbitín, olej a bielkoviny. Používajú sa v urológii a proti črevným parazitom. Múčka zo semien sa dáva do múky alebo slúži na kozmetické účely. Semená olejnatých tekvíc sú bez osmenia a dajú sa preto jesť priamo. Plody aj rastliny slúžia aj ako krmivo pre dobytok.
Tekvica obyčajná zahŕňa širokú škálu odrôd a skupín, vrátane:
- tekvica obyčajná Skupina Pepo
- tekvica obyčajná Skupina Styriaca
- tekvica obyčajná Skupina Giromontiina
- tekvica obyčajná Skupina Patissonina
- tekvica obyčajná Skupina Microcarpina
Ojedinele sa do tekvice obyčajnej staršie zaraďovali aj niektoré kultivary inak zaraďované do druhu tekvica obrovská (Cucurbita maxima), napr. Hubbard Squash a Gold Nugget. Cucurbita pepo Skupina Delicata a tekvica žaľudová sa staršie ojedinele zaraďovali nie pod tekvicu obyčajnú (Cucurbita pepo), ale pod tekvicu mošusovú (=tekvica muškátová; lat. Cucurbita moschata).
Staršie sa do tekvice obyčajnej občas zaraďoval aj dnes samostatný druh tekvica mošusová (lat. Cucurbita pepo subsp. Cucurbita pepo subsp. Cucurbita melopepo/ Cucurbita pepo subsp. Cucurbita pepo subsp. texana / Cucurbita pepo subsp. ovifera var. Cucurbita pepo var. Cucurbita pepo var. Cucurbita pepo var. Cucurbita pepo subsp. melopepo / Cucurbita pepo subsp. ovifera var. Cucurbita pepo var.
V ZSSR sa jedlá tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) - t.j. tzv. vlastná zeleninová tekvica (Cucurbita pepo var. kabačky (Cucurbita pepo var. patizóny (Cucurbita pepo var. ”krivošejky” (Cucurbita pepo var.
K najviac pěstovaným patrí tzv. Poznámka: Obrovská vnútrodruhová variabilita viedla k snahám o triedenie podľa vzhľadu plodov - napr. ako var. giromontiina / var. cylindrica / group Giromontiina sú označované cukety, var. microcarpina / var. ovifera / group Microcarpina / subsp. ovifera okrasné drobnoplodé typy, var. patissoniana / group Patisonnina patizóny, var. turbinata acorn tekvice, var. oleifera olejné tekvice atd.
Medzi veľmi blízkych príbuzných tekvíc, radíme aj cukety a patizóny. Čo nám pole možností vo využití rozširuje.
Druhy tekvíc
Existuje mnoho druhov tekvíc, ktoré sa líšia tvarom, farbou, chuťou a použitím. Medzi najznámejšie patria:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Zahŕňa rôzne odrody, ako napríklad cuketa, patizón, tekvica hokkaido a iné.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Sem patrí napríklad tekvica maslová a tekvica goliáš.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Známa je napríklad tekvica muškátová a tekvica butternut.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.
- Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera): pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej.
Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú.
Využitie tekvice v kuchyni
Tekvica má v kuchyni široké využitie. Môže sa použiť na prípravu polievok, prívarkov, placiek, koláčov, džemov a iných jedál.
Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Jedlé sú však i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.
Recepty s tekvicou
- Tekvicová polievka:
Tekvicovú dužinu pokrájame na malé kocky. Cibuľu nadrobno nakrájame, opražíme na masle spolu s tekvicovými kockami. Pridáme mletú papriku a zalejeme vývarom. Pridáme soľ, korenie a rascu. Varíme na miernom plameni 15 minút, až kým tekvica nezmäkne. Vmiešame väčšiu časť smotany, rozmixujeme a ochutíme. Tekvicové jadrá opražíme a posolíme. Zvyšnú smotanu vyšľaháme. Polievku naservírujeme do tanierov a posypeme tekvicovými jadrami.
- Šalát s tekvicovým olejom:
Šalát nakrájame obvyklým spôsobom a posolíme. V miske si pripravíme marinádu. Do tekvicového oleja pridáme ocot, trochu vody a podľa chuti lyžičku kryštálového cukru. Šalát polejeme marinádou. Olejovú marinádu pridávame tesne pred podávaním. Marináda by nemala byť vodová, ale hustejšia, mala by mať sladšiu chuť a chuť po tekvicovom oleji.
Tekvicový olej
Olej získaný zo semien tejto rastliny je tmavozelený, niekedy sa uvádza až gaštanovohnedý, nezameniteľnej intenzívnej, ale jemnej orechovej vône a chuti. Ide o 100 % prírodný olej bez prídavných a konzervačných látok. Získava sa tak, že sa veľmi šetrným spôsobom melie, praží a lisuje iba z tých najlepšie dozretých tmavozelených jadier tekvíc. Obsahuje voľné nenasýtené mastné kyseliny (kyselina linolová, kyselina stearová, kyselina palmitová, ktoré znižujú hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi), vitamín E (predovšetkým vysoký obsah ?-tokoferolu, ktorý pôsobí proti voľným radikálom a má priaznivý vplyv na kardiovaskulárny systém), ďalšie vitamíny a minerály.
Je to unikátna odroda tekvice, ktorá sa v priebehu niekoľkých storočí vyvinula prirodzenou mutáciu vďaka vhodným klimatickým a pôdnym podmienkám vo vlhkých pahorkatinách juhovýchodného Štajerska (v Rakúsku). Z týchto tekvíc sa zužitkúvajú iba semená, dužina ostáva na poli a sa zaorie. Asi pre 40 rokmi sa zistilo, že jadrá tejto tekvice majú mimoriadne priaznivé účinky na močové cesty, a špeciálne na prostatu.
Tekvicový olej je veľmi citlivý na svetlo. Pre dospelých sa odporúča v dávke - 1 čajovú lyžičku denne, pre deti 1 mokka lyžičku. Vynikajúci je ako zálievka na zeleninový šalát, pridáva sa do hotových jedál, keďže je určený pre studenú kuchyňu. Nenechávajte však šalát s tekvicovým olejom priamo na slnku. Vyššia teplota ničí väčšinu jeho cenných látok (kyselina palmitová, stearová, linolová).
Pestovanie tekvice
V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme si sadenice. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15 máji. Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“.
Zaujímavým spôsobom je výsadba inšpirovaná americkými Indiánmi, zvaná „tri sestry“, pri ktorej spolu pestujú kukurica, fazuľa a tekvica. Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Zber a skladovanie
Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov.
Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Liečivé účinky tekvice
Keďže tekvicová dužina obsahuje vlákninu a tá nám pomáha odbúravať tuky, môžeme ju využiť ako malý podporný mechanizmus na chudnutie. Okrem toho vláknina pomáha nášmu telu zbavovať sa toxínov, takže môžete využiť aj ju pri jarnej očiste tela. Vitamíny sú zastúpené viac menej všetky a z pomedzi minerálov je to draslík, horčík, vápnik, železo. Dužina je preto účinná pri liečbe srdcových chorôb a pri liečbe obličiek. Dužina odrody japonského Hokkaida obsahuje aj farbivo betakaroten. Kyselina pantoténová a niacin spoločne posilňujú cievy a srdce, znižujú krvný tlak, ale aj hladinu zlého cholesterolu.
Z tekvice využívame aj semiačka, ktoré obsahujú zinok a sú skvelými pomocníkmi pri ochorení prostaty, pri zapálenom močovom mechúre. Ale aj na vyháňanie rôznych parazitov z črevného traktu. Selén pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi a stopové množstvá jódu zabezpečujú správne fungovanie hormonálneho systému. Okrem toho semiačka obsahujú aj aminokyseliny tryprofán, ktorý ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu čo má za následok ovplyvňovanie našej nálady.
Čerstvá tekvicová šťava má močopudný účinok a odporúča sa pri obličkových chorobách.
Tekvicové semená sú ešte stále odporúčaným a používaným prostriedkom proti črevným parazitom. Vylupujú sa zo semenného obalu a jedia sa čerstvé. Dospelí môžu zjesť 200 až 250 semien, deti 50 až 200. Nemajú nijaké neželané vedľajšie účinky. Na ten istý účel sa niekedy mieša odvar zo semien s ricínovým olejom. Anthelmintické účinky majú aj semená uhoriek.
Zelenina alebo ovocie?
Odpoveď na túto otázku sa na prvý pohľad zdá byť jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.
Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.
Tekvica je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
tags: #tekvica #obyčajná #Cucurbita #pepo #var #melopepo
