Tekvica Podobná Zelenina: Pestovanie a Využitie

Ovocie a zelenina sú základom našej existencie a zdravia. Každý druh v sebe ukrýva jedinečnú chuť, vôňu a cenné látky, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Preto by mali tvoriť väčšinu nášho jedálnička. V tomto článku sa zameriame na bielu zeleninu podobnú tekvici, jej druhy a možnosti využitia.

Rôzne druhy tekvíc a dyne

Zelenina ako základ zdravej výživy

Zelenina je nenahraditeľnou súčasťou zdravej výživy. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Zelenina by mala tvoriť významnú časť nášho denného jedálnička, a to v rôznych formách - surová, varená, dusená alebo pečená.

Biela zelenina: Prečo ju zaradiť do jedálnička?

Biela zelenina, hoci často prehliadaná, má svoje nezastupiteľné miesto v zdravej výžive. Obsahuje cenné živiny a antioxidanty, ktoré podporujú imunitný systém a chránia telo pred poškodením. Medzi bielu zeleninu podobnú tekvici patria rôzne druhy, ktoré si bližšie predstavíme.

Pestovanie tekvice hokaido - vylamovanie výhonkov.

Druhy bielej zeleniny podobnej tekvici

Hoci samotná definícia "bielej zeleniny podobnej tekvici" nie je úplne jednoznačná, môžeme do tejto kategórie zaradiť niekoľko druhov zeleniny, ktoré majú biele alebo svetlé sfarbenie a tvarom sa aspoň vzdialene podobajú tekvici.

Cuketa (Cucurbita pepo)

Cuketa je odroda tekvice obyčajnej. Má obvykle dlhý a tenký tvar s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. V kuchyni je veľmi obľúbená vďaka svojej všestrannosti. Používa sa v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Cukety sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu.

Cuketa

Špagetová tekvica (Cucurbita pepo)

Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Po upečení sa dužina rozpadá na vlákna, ktoré pripomínajú špagety. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na vitamíny a minerály, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik.

Špagetová tekvica

Kvaka (Brassica napus var. napobrassica)

Kvaka, známa aj ako turín, karpeľ či runkla, vytvára väčší koreň guľovitého tvaru a vyznačuje sa jemne nasladlou chuťou. Je to zelenina, ktorú sa odporúča najmä na zimné uskladnenie.

Kvaka

Okrúhlica (Brassica rapa var. rapa)

Okrúhlica je menšia, rýchlejšie dozrieva a má sviežejšiu, mierne pikantnú chuť. Ideálna je na priamu konzumáciu.

Okrúhlica

Paštrnák (Pastinaca sativa)

Paštrnák je akoby súrodencom petržlenu, s ktorým si ho môžeme často pomýliť. Odlišuje ich však niekoľko charakteristických čŕt. Paštrnák sa vyznačuje žltým (nie bielym) koreňom so šťavnatou bielou dužinou a jeho chuť je sladkastá (aj keď aróma je veľmi podobná petržlenu). Zložením disponuje vitamínmi skupiny B, vitamínom C a E, z minerálnych látok v ňom nájdeme draslík, horčík, vápnik, železo, zinok, meď, mangán a selén.

Paštrnák

Využitie bielej zeleniny v kuchyni

Biela zelenina je v kuchyni veľmi všestranná.

Cuketa

Surová: V šalátoch, ako súčasť zeleninových tanierov, alebo ako zdravá desiata.
Pečená: Nakrájaná na plátky, ochutená bylinkami a korením, pečená v rúre alebo na grile.
Dusená: Ako súčasť zeleninových zmesí, omáčok alebo prívarkov.
Plnená: Vydlabaná a naplnená mletým mäsom, ryžou alebo zeleninou, pečená v rúre.
Cuketové placky: Strúhaná cuketa zmiešaná s vajíčkom, múkou a korením, vyprážaná na panvici.
Cuketové cestoviny: Pomocou špeciálneho špiralizéra sa dá cuketa premeniť na "cestoviny", ktoré sú zdravou a nízkokalorickou alternatívou klasických cestovín.

Špagetová tekvica

Pečená: Prerezaná na polovicu, pečená v rúre, dužina sa potom vydlabáva a podáva s omáčkou.
Ako príloha: Vydlabaná dužina sa zmieša s maslom, bylinkami a korením, podáva sa ako príloha k mäsu alebo rybám.
V šalátoch: Vychladnutá dužina sa pridáva do šalátov s inou zeleninou a dresingom.

Kvaka a okrúhlica

Varené: Ako súčasť polievok, prívarkov alebo ako príloha k mäsu.
Pečené: Nakrájané na kocky, ochutené bylinkami a korením, pečené v rúre.
Kaša: Varená a rozmixovaná na kašu, ochutená maslom a korením.
Prívarky: V kombinácii s inou zeleninou a smotanou.

Paštrnák

Surový: Strúhaný do šalátov.
Pečený: S inou koreňovou zeleninou.
Do polievok: Dodáva polievkam sladkastú chuť.
Pyré: Varený a rozmixovaný na pyré.

Pestovanie tekvíc a bielej zeleniny

Pestovanie tekvíc a im podobnej bielej zeleniny môže byť zábavnou a odmeňujúcou aktivitou. Tu je niekoľko tipov na úspešné pestovanie:

Výsev: Tekvicu možno vysievať priamo zo semienok alebo vysádzať sadenice. Ideálna teplota na klíčenie je 20 až 25 °C.
Pôda: Potrebuje priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom.
Čas výsevu: Ideálny čas na výsev je na konci apríla až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona do hĺbky 3 až 5 cm.
Predpestovanie: Tekvice si môžeme tiež predpestovať v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov.
Sadenie: Sadenice môžeme dať do záhona až po 15. máji. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode.
Ochrana: Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Starostlivosť: Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka, najlepšie navečer. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou.
Striedanie: Pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy.
Zber: Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Zrelosť spoznáme podľa tvrdej a matnej šupky.

Menej známe druhy zeleniny

Okrem tradičnej bielej zeleniny existuje aj mnoho menej známych druhov, ktoré si zaslúžia našu pozornosť:

Čierny koreň (Scorzonera hispanica): Cenený pre svoju jemnú, orechovú chuť, ktorá pripomína špargľu.
Pak Choi (Brassica rapa subsp. chinensis): Obľúbená ingrediencia v orientálnej kuchyni.
Fazuľa Yard Long (Vigna unguiculata subsp. sesquipedalis): Zaujímavá pre svoje extrémne dlhé struky.

Ačokča: Netradičná Zelenina Podobná Uhorke

Ačokča, známa aj ako cyklantéra odnožená (Cyclanthera pedata), paprikouhorka, ačokča, acokca, mexická uhorka alebo korili, je rastlina, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradkármi a milovníkmi zdravej výživy. Táto jednoročná rastlina z čeľade tekvicovitých pochádza z Južnej Ameriky a vďaka svojej nenáročnosti a všestrannému využitiu si našla cestu aj do našich záhrad.

Ačokča

Charakteristika rastliny:

Ačokča je popínavá rastlina, ktorej stonky môžu dosahovať dĺžku až 5 metrov. Byľ je tenká a husto rozvetvená. Listy sú rozdelené do niekoľkých lalokov. Tvar plodov je vajcovitý s ostrým hrotom a dĺžkou 10 - 20 centimetrov. Plody obsahujú hranaté, čierne a drsné jadierka. Keď dozrejú, vnútro plodu je duté. Zrelý plod má svetlozelenú farbu a sploštený tvar podobný uhorke. Kvety ačokči sú lákadlom pre včely.

Pestovanie ačokče:

Pestovanie ačokče je pomerne jednoduché a zvládne ho aj začínajúci záhradkár. Ačokča preferuje teplé a slnečné stanovisko, podobne ako uhorky a melóny. V našich podmienkach sa odporúča predpestovať sadeničky vo fóliovníku alebo na okennom parapete, podobne ako papriky a uhorky. Sadenice sa vysádzajú do záhrady po posledných mrazoch. Ačokča potrebuje pre svoj rast oporu, napríklad sieťku alebo mriežku, na ktorú sa sama prichytí. Rastlina sa bohato rozkonáruje, preto je dôležité zabezpečiť jej dostatočný priestor. Kvitnúť začína koncom júna a prvé plody sa objavujú v auguste.

Plody na konzum zbierajte, keď sú ešte drobné, s dĺžkou 3 - 4 cm. Staršie plody už nie sú vhodné na konzumáciu, ale dajú sa použiť na získanie osiva.

Tipy pre pestovanie ačokče:

Nepestujte ačokču v blízkosti hrozna, pretože hustý porast môže spôsobiť zaplesnenie révy.
Ačokča sa dobre znáša s fazuľou.
Rastlina miluje živiny, preto ju počas júna prihnojte žihľavovým zákvasom.
Ačokča je tolerantná voči teplu a suchu, ale vyžaduje pravidelné zavlažovanie.
Na rozdiel od uhoriek, plody ačokče netrpia plesňami.

Využitie v kuchyni:

Ačokča je v kuchyni veľmi všestranná. Mladé plody sa konzumujú surové, dusené alebo varené. Chuťou pripomínajú uhorku a papriku. Môžu sa pridávať do zeleninových šalátov, nakladať do octu alebo sušiť a používať do polievok.

Liečivé účinky:

Ačokča má aj liečivé účinky. Plody obsahujú vitamíny C, B1 a B2, betakarotén, horčík a vápnik. V surovom stave pomáha pri liečbe cukrovky. Používa sa pri liečbe respiračných chorôb a zápalu ucha. Listy ačokče majú protizápalové účinky a môžu sa prikladať na rany. Odvar z plodov sa používa ako diuretikum.

Ďalšia netradičná zelenina:

Lopúch: Lopúch sa pestoval ako koreňová zelenina. Lopúch má silný koreň.
Physalis (Machovka peruánska): Lákadlom pestovania physalisu sú jedlé bobule, ktoré sú obalené v estetických lístočkoch.

Tekvica: Všestranná a Zdravá Plodina

Tekvica je veľmi zdravá zelenina, ktorá sa vlastne z 90% skladá z vody a neobsahuje takmer žiadne tuky.

Využitie tekvice v kuchyni:

Dužinu z tekvice je možné využiť na prípravu rôznych pokrmov, od slaných až po sladké.

Pyré: Tekvicovú dužinu pokrájame na kocky a povaríme resp. podusíme, vo vode (cca.60 ml). Keď sa voda odparí, dužinu spracujeme na pyré a necháme vychladiť.
Polievka: Tekvicu očistite, vyberte jadierka a nakrájajte na kocky. Očistite mrkvu a tiež nakrájajte na kocky. Paradajky zaliať horúcou vodu, stiahnuť z nich kožu a nakrájať na malé kocky. Cibuľu pokrájať na malé kocky a opiecť na masle. Pridať paradajky, podusiť. Potom pridať kocky tekvice a mrkvy, vývar, soľ a kari, pridať trochu soli a variť približne 15 min. na stredne silnom ohni, do mäkka. vhodné sú len tie druhy tekvíc, ktoré sa dajú jesť aj so šupkou.
Plnená tekvica: Príprava plnky: Podľa toho, aká je vaša tekvica veľká, pripravte náplň s minimálne 500 g mletého mäsa (menšia tekvica), cesnaku, cibule, 2 vajec, strúhanky, petržlenu a zmes korenín na prípravu mäsa. Všetky ingrediencie zmiešajte a podľa vlastnej chuti a uváženia. Potom na tekvici zrežte vrch, tekvicu naplňte pripravenou plnkou. Ak jej máte málo, doplnňte tekvicu do vrchu krúžkami cibule. Potom tekvicu znovu prikryte, poprípade ju prekryte alobalom. V závislosti od veľkosti sa tekvica bude piecť okolo 2 hodín pri 200 °C.
Koláč: Nastrúhať tekvicu, vajíčka rozdeliť do 2 misiek na bielka a žĺtky. Bielka vyšľahať na tuhý sneh. Do druhej misky k žĺtkom pridáme margarín. práškový a vanilkový cukor vyšľahajte na penu. Pridajte do múky kypriaci prášok a soľ, premiešajte a potom pridajte k žĺtkovej pene. Plechovú formu vymastite a vysypte strúhankou, silikónovú stačí navlhčiť vodou. Rúru vyhriať na 180°C a piecť cca. 70 minút. Džem opatrne ohrejte a natrite ho ešte na teplý koláč.

Tipy pre spracovanie tekvice:

Vyrezávanie tekvice: Ostrým nožom potom vyrežeme hviezdicovitý, štvorcový alebo kruhový poklop. Pre aký typ sa rozhodneme záleží na nás. Nôž smerujte šikmo na stred. Tým pádom bude mať poklop možnosť väčšej dotykovej plochy, bude na tekvici lepšie sedieť a neprepadať do je vnútra. Potom vydlabeme vnútro tekvice tak, aby nám zostala stena hrubá približne 2 cm. Dužinu zbytočne nevyhadzujeme- veď existuje kopec chutných receptov na jej použitie. A keď už na nič iné, ale na jadierka budete mať po ich usušení chuť celkom určite. Teraz vodou umývateľnou fixkou nakreslite na tekvicu veselú, nahnevanú alebo strašidelnú tvár, čiže oči, nos a ústa a začnite vyrezávať. Začínajte od malých kúskov k tým väčším, aby ste si „ umelecké“ dielo neopatrným rezom nepoškodili. Najlepšie sa vám bude vyrezávať kobercovým nožom alebo plátkom z pilky. Do tekvice ešte musíme umiestniť svetlo. Môžeme použiť normálnu alebo čajovú sviečku ale do väčšej tekvice sa pokojne zmestí aj vrecková baterka.
Predĺženie životnosti vyrezanej tekvice: Takáto tekvica vydrží približne iba týždeň, pretože obsahuje vodu, kvôli ktorej veľmi ľahko podlieha plesni. Ak má vody nedostatok, začne sa šúveriť. Preto vám ponúkame niekoľko tipov, ktoré vašej tekvici predĺžia životnosť.
- Tekvica by mala byť umiestnená na chladnom a tienistom mieste - nevystavovať slnku.
- Ak ju nastriekate lakom na vlasy alebo lakom ľahko pretrie nezačne sa tak rýchlo šúveriť. Pred plesňou však toto opatrenie nechráni.
- Vnútro tekvice treba po vydlabaní natrieť octom, na chvíľu oddiali proces plesnenia.
- Nastriekať salicylovým liehom, má ochrániť pred plesňou.
- Zvnútra vysypať tekvicu pilinami, ktoré odsajú prebytočnú vlhkosť a tak zabránia predčasnému hnitiu.
- Ak už tekvica začne vädnúť a šúveriť sa doprajte jej aspoň raz denne niekoľkohodinový kúpeľ v studenej vode vo vedre. Bude po ňom znovu krásna a fit.
Tekvicové semienka: Novembrové obdobie je ideálne na večerné posedenia pri tekvicových jadierkach. Žiadny futbalový, alebo hokejový zápas sa nezaobíde bez nich. Je to typická lahôdka pre Slovákov a nielenže nám spríjemňujú dlhé večere, ale s obľubou sme ich začali používať aj do šalátov, koláčov a polievok. Tekvicové semienko je bohaté na cucurbitacíny, zinok, horčík, fosfor, mangán, meď, vápnik, železo, vitamíny A, B, D, E, na aminokyseliny a esenciálne mastné kyseliny omega 3 a 6. Denná dávka je 25 až 50 gramov, čo predstavuje asi hrsť surových tekvicových semienok dvakrát denne. Odporúča sa zjesť hrsť surových semienok na prázdny žalúdok 2 x denne, po týždni užívanie jeden týždeň vynechať a následne opäť týždeň.

tags: #tekvica #podobná #zelenina #pestovanie