Tekvica: Etymologický slovník

Ovocie a jedlo sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov a jazyka. Mnohé slová, ktoré používame na označenie ovocia, jedál a nápojov, majú fascinujúci pôvod, ktorý siaha do dávnych civilizácií a kultúrnych výmen. Etymológia, náuka o pôvode a vývoji slov, nám umožňuje hlbšie pochopiť históriu a kultúrny význam jedla v našej spoločnosti. Tento článok sa zameriava na etymologický pôvod slova tekvica, odhalí jeho zaujímavý príbeh a ukáže, ako sa jazyk vyvíjal spolu s našimi stravovacími návykmi.

Zátišie s tekvicou od Giovanni Stanchi

Tekvica: Keltský symbol jesene a Halloweenu

Tradícia vyrezávania tekvíc na americký sviatok Halloween má svoj pôvod v dávnej histórii. Najstaršie lucerny boli vyrobené zo zápalného uhlíka umiestneného v dutej koreňovej zelenine, akou bola repa či zemiaky. Lampáše sa používali počas rôznych nočných festivalov a osláv, aby sa nimi rozjasnila noc. Keď táto keltská tradícia dorazila do Ameriky, tekvica sa začala pestovať práve s tým účelom, aby sa stala nosičom ohňa a svetla. O niekoľko desaťročí neskôr sa tekvica ako typická zložka jesennej úrody stala symbolom Halloweenu.

Vyrezávaná tekvica ako symbol Halloweenu

Kniha, ktorá programovo osciluje medzi vedeckým odborným a esejistickým štýlom, je „obrazom“ zrodu českej (nejen vědecké, ale té především) terminológie v 19. století. Na základě vybraných lexikografických děl z 19. a začátku 20. století se odvíjí děj postupného dovršení všech funkčních vrstev českého jazyka. Úmysl napsat knihu o zrodu české terminologie v 19. století nepovstal jen z potřeby napravit naléhavou absenci literatury o tomto tématu, ale také z nesouhlasu s malou pozorností věnovanou otázce pronikání terminologie do té nejběžnější mluvy. Kniha se rovněž zabývá otázkou, co je to slovník a jaká je jeho role v literatuře jako celku. Popisuje proces vydělování terminologie z přirozeného jazyka. Ukazuje, nakolik souvisel projekt českého odborného názvosloví s neuskutečněnou snahou vytvořit českou encyklopedii. Zabývá se rovněž rolí neologismů a výpůjček, vztahem filosofie jazyka a lexikografie, neúspěšným úsilím Antonína Marka o vytvoření logické a filosofické terminologie ve srovnání s úspěšným převodem řeckých termínů do latiny v překladatelském díle Cicerona a Boëthia a botanickou a chemickou terminologií. Podrobuje rovněž rozboru jednotlivé příklady slovníkové tvorby.

Dátum vydania: 31.

Slová v kontexte

Kniha, ktorá programovo osciluje medzi vedeckým odborným a esejistickým štýlom, je „obrazom“ zrodu českej (nejen vědecké, ale té především) terminológie v 19. století. Na základě vybraných lexikografických děl z 19. a začátku 20. století se odvíjí děj postupného dovršení všech funkčních vrstev českého jazyka. Úmysl napsat knihu o zrodu české terminologie v 19. století nepovstal jen z potřeby napravit naléhavou absenci literatury o tomto tématu, ale také z nesouhlasu s malou pozorností věnovanou otázce pronikání terminologie do té nejběžnější mluvy. Kniha se rovněž zabývá otázkou, co je to slovník a jaká je jeho role v literatuře jako celku. Popisuje proces vydělování terminologie z přirozeného jazyka. Ukazuje, nakolik souvisel projekt českého odborného názvosloví s neuskutečněnou snahou vytvořit českou encyklopedii. Zabývá se rovněž rolí neologismů a výpůjček, vztahem filosofie jazyka a lexikografie, neúspěšným úsilím Antonína Marka o vytvoření logické a filosofické terminologie ve srovnání s úspěšným převodem řeckých termínů do latiny v překladatelském díle Cicerona a Boëthia a botanickou a chemickou terminologií. Podrobuje rovněž rozboru jednotlivé příklady slovníkové tvorby.

Dátum vydania: 31.

Podrobný etymologický rozbor slova tekvica v kontexte slovenského jazyka a jeho historického vývoja môže byť zaujímavou témou pre rozsiahlejší slovník. Slová ako ďakovať (od 15. stor.) • Odvodenina od ďaka (dial. „chuť, vôľa; nálada“) < *ďaka, čo je staré prevzatie nem. pôvodu (porov. sthnem., nem. denken „myslieť“). Pôvodným významom slk. ďaka bolo asi „myslenie; myseľ“; odtiaľ mohli vzniknúť významy 1. „chuť, vôľa“ (t. j. „mať niečo na mysli“ > „mať v úmysle, zamýšľať, mať vôľu, chuť niečo urobiť“), 2. „nálada“ (porov. mať veselú myseľ „byť vo veselej nálade“), ale aj predpokladané 3. „vďaka, vďačnosť“ ako východisko pre „ďakovať“ - t. j. azda „uchovávať v mysli, pamätať na niečo“ > „byť za niečo zaviazaný, vďačný“; porov. i sthnem. dane, nem. Dank „vďaka“, súvisiace s nem. denken „myslieť“.

Ďalšie slová ako ďaleký (od *15. stor.) • Psi. *daljekъ, odvodenina od koreňa *dal-, porovnávaného s lit. toli „ďaleko“ (v takom prípade azda od ide. zámen­ného koreňa *to-, *do-); iný výklad tu uvažuje o súvislosti s psi. *dolgъ (↗ dlhý). Novšie ď- v slk. výraze vzniklo asi pod vplyvom nasledujúceho mäkkého ľ: [daľekí] > [ďaľekí]. Z odvodenín: ďalej (z *dale-je, čo je rozšírenie pôvodného *dale < psi. *dalje, porov. už stsl. dalje i daljeje „ďalej“ a i.), ďalší; diaľ (psi. *dalьb), od toho diaľka, diaľny (k tomu diaľnica, podľa čes. dálnice < daleká cesta); oddialiť, vzdialiť sa (od *dialiť „robiť ďalekým“, porov. staršie dialiť sa od ľudí „strániť sa“); obďaleč, ďalekozraký (↗ zrak) a i. taktiež prispievajú k bohatosti slovenského jazyka.

Tabuľka: Etymologický prehľad vybraných slov

tags: #tekvica #etymologický #slovník

Populárne príspevky:

• Hovädzí Vykosťovací Nôž: Sprievodca výberom
• Príprava mečiara obyčajného
• Kakaový závin ako od babičky
• Ako si vybrať kvalitnú panvicu
• Inšpirácie pre poľovnícku tortu