Tatra 148: Legenda, ktorá pomáhala budovať (nielen) komunizmus
Tatra 148 je auto, ktoré pomáhalo budovať komunizmus. Našťastie sa jej to nepodarilo, ale roboty vykonala viac ako dosť. Tatru 148 pozná asi každý. Vyrábala sa od roku 1972 do roku 1982. Bola výrazne zlepšenou Tatrou 138.
Napríklad aj vďaka zvýšenému výkonu jej vzduchom chladeného 8-valca, ktorý dával z objemu 12,667 l až 148,6 a neskôr dokonca 155 kW. Bola tiež tichšia, a najmä spoľahlivejšia, to najmä vďaka použitiu kvalitnejších materiálov. Inak to bola stále typická stotridsaťosmička so všetkým, čo k tomu patrí.
Využívala konštrukciu tvorenú nosnou rúrou a výkyvnými polonápravami. Pruženie predných kolies zabezpečovali pozdĺžne uložené torzné tyče, zatiaľ čo zadné kolesá boli odpružené listovými pružinami. V porovnaní s Tatrou 138 bolo pruženie odolnejšie a lepšie znášalo dlhodobé preťažovanie.
Pred uvedením na trh absolvovala stoštyridsaťosmička náročné skúšky. Nevynímajúc tie v povrchových baniach na Sibíri, kde testovací jazdci najazdili takmer 70 000 kilometrov. Tatry pritom nejazdili po cestách, ale v ťažkom teréne a takmer vždy preťažené. Niet divu, že si v následnej službe vyslúžili povesť nezničiteľnosti.
Nemohli chýbať na veľkých stavbách socializmu, ale ani v armádach socialistického bloku. Nikdy nesklamali. Potvrdzuje to aj video českého nadšenca Honzu, ktorý vlastní už roky Tatru 148, jednu zo 113 647 kusov, ktoré počas desiatich rokov zišli z výrobných liniek.
Jej neuveriteľnú spoľahlivosť demonštruje video nadšenca, ktorý sa rozhodol prebudiť k životu exemplár, ktorý stál kdesi na dvore viac ako päť rokov. A to bez prednej kapoty. Netrvalo to dlho a vzduchom chladený 8-valec sa rozozvučal svojím charakteristickým piskotom.
Exemplár Tatry 148, vyrobený v sedemdesiatych rokoch, stál nehybne päť rokov bez akejkoľvek ochrany pred počasím. Opätovný štart sa zdal najprv nemožný. Lenže....
Na cestu sa vydať nemohla, preto ju majiteľ zaparkoval na dvore, kde celý čas zarastala trávou. Odfúklo aj plachtu, ktorá mala kryť motor pred nástrahami počasia. Lenže nostalgia je silná a tak sa Honza rozhodol, že svojho „miláčika“ prebudí k životu. Asi budete prekvapení, ale zúbožená Tatra to dokázala aj bez návštevy servisu.
Honza najprv pretočil zatuhnutý motor mechanicky, i keď ľahké to nebolo. Skontroloval palivo a olej, mimochodom, tie pôvodné. Spojka nefungovala, pretože chýbala kvapalina. Zaradil teda neutrál a zapojil dvojicu čerstvo nabitých batérií.
Prvý pokus nevyšiel. Kľukový hriadeľ osemvalcového srdca síce štartér rozhýbal, no nie dostatočne rýchlo. Batérie sa navyše vybili.
No zázrak sa stal až na tretí pokus, keď Honza použil pridávač paliva, na ktorý predtým zabudol. Vojenská Tatra bola síce vybavená aj zariadením na vstreknutie éteru do sania, čo by štart uľahčilo, ale bombičku s touto látkou nemal český majiteľ k dispozícii. A ani ju vlastne nepotreboval. Tatra jednoducho naskočila ako za starých dobrých čias.
Z výfuku síce unikali hrozivé kúdoly nespálenej nafty, ale to je celkom iný príbeh. Honza dokonca zaradil spiatočku a auto rozhýbal. Pochybujeme, že čosi podobné by bolo možné s modernými nákladnými autami doslova nabitými elektronikou.
Možno že vydarený štart nakoniec naštartuje aj Honzu k renovácii jeho nákladiaku, tak aby mohla česká legenda slúžiť ďalej.
Štartovanie lesovozu | Tatra 148
Tatra 148 v umení
Nákladné Tatry za sebou nechali nezmazateľnú stopu na viacerých kontinentoch. Priam nezničiteľné stroje so vzduchom chladenými motormi slúžili na veľkých stavbách „komunizmu“. V Rusku, Afrike, ale aj v Číne. A majú za sebou aj niekoľko ciest okolo sveta.
Najviac fanúšikov má ale Tatra v Česku a na Slovensku, v krajinách, kde ich vyrábali a našťastie ešte vyrábajú. O to viac prekvapuje, že očarili umelca, ktorý ani náhodou nepochádza z Európy. Hovorí si Gary Xu, žije v Šanghaji a na stránke ArtStation zverejňuje výtvarné diela.
Kto vie ako Gary Xu prišiel k takejto inšpirácií. Z nostalgie? Poznal Tatry z mladosti? Celkom to tak byť nemusí. Na jeho dielach totiž chýbajú tie najznámejšie. Napríklad Tatra 138 a 148, na ktoré si spomeniete asi v prvom rade. Zato tu nájdeme ikonický štvornápravový ťahač 813 či menšiu a menej známu dodávku 805, no najmä Tatry, ktoré českú značku spájajú so súčasnosťou. Napríklad modernú Tatru Phoenix, dokonca vo verzii Prasident, a tiež vojenskú Tatru 815.
Zaujímavé ale je, že ide o veľmi štylizované diela inšpirované komixovou kultúrou.
Tak napríklad Tatra 813 uniká z pazúrov rozzúreného Tyranosaura v Jurskom parku. Tatra Phoenix má na korbe akési príšery a Tatra 805 je zas v nebezpečenstve nezastaviteľných Zombie. No a ak sa tu objavia ľudia, ide väčšinou o sporo odeté ženy, takže tu máme aj akýsi erotický podtón.
Aby sme ale boli spravodliví, Gary Xu nie je verný len Tatrám, hoci v jeho tvorbe majú jednoznačnú prevahu. Na niektorých obrazoch nájdeme aj nákladiaky od ruského Kamazu alebo nemecké Many.
Tatra 148 ako hračka
Kto by to čakal! Hračka z 80-tych rokov to "natrela" tým moderným. Ktorá to je? No predsa Tatra 148 so svojou typickou oranžovou farbou. Šancu jej nedávali dokonca ani obchodníci.
Firma Dino sa ju pred dvoma rokmi rozhodla ponúkať v menšom prevedení, keďže tá klasická bola dosť veľká, až 72 cm. Zo začiatku dúfali, že sa im vráti aspoň investícia. Aké bolo ich prekvapenie, keď už po pol roku bolo jasné, že hračka bude hitom!
Za dva roky sa z neho predalo takmer stotisíc kusov. Prečo však len tá menšia verzia? „Ľudia, ktorí bývajú v panelákoch, si veľkú Tatru 148 nekúpia, pretože sa im nezmestí do bytu, zatiaľ čo tá menšia áno,“ povedal konateľ Jan Šlemín.
Tatra v predaji predbehla aj hru Dostihy a sázky či Člověče nezlob se! Za prvých 12 mesiacov sa predalo 42 000 tatroviek, pričom predaj v ďalšom roku vzrástol na 66 000 kusov.
Zmenšená, 30-centimetrová Tatrovka, sa vyrába a montuje v libereckom Novoplaste, klasickú 72 cm Tatru ešte stále vyrábajú v Poľsku.
Novoplast by však v budúcnosti rád vyrábal aj veľké Tatry 148.
| Verzia hračky | Veľkosť | Miesto výroby |
|---|---|---|
| Zmenšená | 30 cm | Novoplast, Liberec |
| Klasická | 72 cm | Poľsko |
tags: #torta #tatra #148 #recept
