Torta z Báčskeho Petrovca: Recept a Kysáčska Kuchyňa

Kysáč, malebná dedina vo Vojvodine, v severnom Srbsku, je domovom pre Slovákov už viac ako 240 rokov. Okrem Slovákov tu žijú aj príslušníci srbského národa a iných národností. Táto oblasť, pod menom Ača, je zaznamenaná na uhorských mapách už v roku 1318. Prvý Slovák, Ďuro Vardžík, prišiel do Kysáča v roku 1773 z peštianskej stolice, z Píliša. Neskôr sa pridali ďalší Slováci z novohradskej, hontianskej, liptovskej, nitrianskej, turčianskej, zvolenskej, bekešskej a báčskej stolice. V roku 1788 si ustanovili aj svoj erb.

V prvých desaťročiach po dosťahovaní slovenskí kolonisti zápasili s hmotnými ťažkosťami, takže na kultúrne povzdvihovanie mali veľmi skromné možnosti. Len niektorí so sebou na Dolnú zem okrem farárov priviedli i učiteľov.

V súčasnosti v Kysáči žije približne 5500 obyvateľov, z čoho asi 4500 sú Slováci. V škôlke a základnej škole sa deti vyučujú po slovensky. Stredné školy, v ktorých je možné vyučovanie po slovensky, sú Gymnázium v Báčskom Petrovci a v Kovačici, Stredná poľnohospodárska škola vo Futogu a Stredná medecínska škola v Novom Sade. V štátnej televízii a rádiu sa tiež každodenne počuje materinská slovenská reč.

Kysáčania majú i týždenník Hlas ľudu, detský časopis Zornička, mládežnícky časopis Vzlet, a Slovenské národné divadlo, v ktorom hrajú herci z viacerých dedín, aj z Kysáča. Dejiny divadla v Kysáči sa píšu od roku 1905. V Kysáči nechýba futbalový klub Tatra, Strelecký klub, folklórne skupiny, spevácke skupiny a Spolok žien. Spolok kysáčskych žien vydal v tomto jubilejnom roku Kuchárku z kysáčskeho receptára.

Chlieb - základ kysáčskej stravy

Chlieb mal v Kysáči vždy dôležité miesto. Ten nikdy nesmel chýbať na stole. Naši praotcovia, presnejšie, prababky, si ho prihotovovali ručne, z ťažko zarobenej múky. Chlieb sa miesil ručne, raz v týždni. Upieklo sa viac chlebov v sedliackej peci, aby bolo dosť na celý týždeň. Hovorilo sa, že je potrebné miesiť, až kým nebude z povaly pršať, vlastne dotyčnej osobe z čela pot tiecť. Miesilo sa vo veľkej nádobe - vandli. Často sa odobralo trochu chlebového cesta a pred chlebíkmi sa upiekli lepníky a págle. Tie boli z tenšieho cesta a rýchlo sa upiekli. Págle sa vopred nakrojili na štvorčeky, po upečení sa ľahko polámali a nemuseli sa hneď konzumovať, mohli sa odložiť za druhý deň.

V minulosti sa chlieb bežne piekol doma. Moja svokra pekávala chlieb od svojich dvanástich rokov a naučila aj mňa. Nemala som pri tom žiaden problém, veľké potešenie bolo z každého upečeného chlebíka, ale v súčasnosti sa všetci doma tešíme z chlebíka z domácej pekárničky. Okrem najstaršej pekárne, už niekoľko rokov máme ešte jednu pekáreň, v ktorej sa robí viac druhov chleba a rôzne pečivá ako i známy burek s tvarohom, mäsom a zemiakmi. Pri nej bolo najlepšie v zime, starší si ohrievali chrbát a deti sa hrali v kúte, bolo tam také širšie miesto a u nás ho menujeme "kucov".

Pece a tradičné jedlá

V peci sa okrem chleba robili aj iné jedlá - i suchá fazuľa, kapusta a sárma, ktorá sa aj dodnes pečie v peci pre svadobné veselie. V súčasnej dobe tie pece z domov porúbali, ale v niektorých domácnostiach si urobili pec na dvore. Výborné sú i v peci upečené zemiaky s klobásou a údenými rebierkami. K Veľkej noci sa v peci urobilo i studenia (huspenina).

Rejteša je na tenko ťahané cesto, roztiahne sa po celom stole, kraje sa poobtrhávajú, z oboch strán sa posype plnka a dostanú sa dve štrúdle. Plnka môže byť tvaroh, mak, orechy, strúhané surové zemiaky, kyslá kapusta, strúhaná tekvica, strúhané jablká. Rejteša sa robievalo vždy v sobotu. Rozpráva sa taký žart, hovorí sa, že to bolo naozaj: Žena - manželka neurobila v sobotu rejteša. V nedeľu ráno manžel priahal kone, že ide do poľa.

Chov zvierat a zabíjačky

V Kysáči si väčšina obyvateľov chová rôzne zvieratá - ošípané, sliepky, kačice, husi, morky, perličky, zajace, kozy, ovce, kravy. V zime sa robí zabíjačka - zakáľačka. Prídu blízki príbuzní, treba troch-štyroch chlapov, aby to zvládli a pravdaže aj ženy. Skôr sa umývali aj črevá, ale teraz sa kupujú hotové, prírodné i umelé. Počet ošípaných závisí od počtu členov rodiny, niekde je to jedna-dve ošípané a niekde tri-štyri. Voľakedy neboli mrazničky, zakáľalo sa menej a väčšina mäsa, okrem klobás, sa údila. Trochu mäsa sa usmažilo a zalialo masťou, tak sa konzervovalo, aby bolo aj na pozdejšie. V novšej dobe mäso ide do mrazničky, zakáľa sa aj viac krát do roka. Robí sa i brezák, čiže tlačenka a májoška - jaternica. Niekto si robí aj salámu a paštétu. Brezák sa môže položiť do prírodných čriev, aj do žalúdka a potom sa údi.

Mliečne výrobky a záhrady

V Kysáči je možné kúpiť si mlieko priamo od výrobcov, vlastne v dome, kde chovajú kravy alebo kozy. Okrem mlieka je možné kúpiť i tvaroh, smotanu, tvrdý domáci syr a mäkký - urobený so syridlom, ako i domáce maslo. Domáce so svojimi výrobkami chodia i na trh a tam ich tiež predávajú.

Väčšina obyvateľov má záhradu pri dome alebo v blízkosti osady. V záhrade si vypestujú zemiaky, mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, uhorky, tekvičky, paradajky, papriku, hrášok, zelenú fazuľku i suchú, mak a iné - môj manžel sadí i arašidy a darí sa mu. To čo si nemôže sám vypestovať, každý si môže kúpiť na trhu.

Trh v Kysáči

Trh býva v piatok a ponuka je bohatá - domáce a južné ovocie, zelenina, hygienické potreby, odev, obuv, záclony, vankúše, paplóny, plastové veci do domu, svieža ryba, kvety, mladé stromčeky a zeleninové priesady a všeličo iné. V lete, keď príde nové ovocie - broskyne, marhule, slivky, melóny - prichádzajú ľudia z iných dedín a v blízkosti trhu predávajú aj v iné dni, často aj každý deň. Melóny a dyne pestujú aj Kysáčania a keď je sezóna, tak predávajú pod lipami v strede osady. Z jednej dediny, zo Silbaša, chodia s výbornými melónmi a dyňami traktorom po dedine a vždy ich netrpezlivo čakáme, aby sme si kúpili sladké letné osvieženie. Mladí podnikatelia - poľnohospodári sa spamätali a pár rokov je tomu, ako pestujú jahody na väčšej ploche a pekne sa im darí.

Stravovanie v Kysáči

Raňajky sú priamo závislé od toho, koľko má osoba času na raňajky a tiež aj akú prácu bude vykonávať. Môže to byť musli, ovocie, jogurt, kukuričné lupienky a podobné. Niekto má príležitosť raňajkovať na pracovnom mieste a potom je to chlieb s nátierkou, k tomu saláma, varené vajíčko, šunka či slaninka, niečo kyslé - uhorky, paprika a ako nápoj k tomu jogurt. Ak je nátierka sladká, potom ako nápoj môže byť mlieko alebo čaj. Tak sa raňajkuje u nás v škôlke. Keď sa ide do práce, kde osoba bude zaťažená viac fyzicky - potom môže byť klobása, slaninka, šunka, vajcia - varené, smažené. Praženica, omeleta, nejaký syr a tiež niečo kyslé alebo svieži šalát. Suchý, starší chlieb obalený vo vyšľahanom vajíčku a smažený na masti alebo oleji, k tomu cesnak a jogurt býva u nás často v sobotu na raňajky, keď môžeme s manželom spoločne raňajkovať.

Na varenie sa používa mäso - bravčové, hovädzie, slepačie, zo zajaca, morky, kačice. Obľúbené sú polievky, buď mäsová alebo zeleninová a rôzne prídavky k mäsu - ryža, zeleninové prívare alebo omáčky k varenému mäsu. Fazuľová polievka zo suchej fazule so sviežim alebo častejšie údeným mäsom je v každom dome priemerne dva-tri razy v mesiaci na jedálnom lístku. Podobne je to i s kapustovou polievkou z kyslej alebo zo sviežej kapusty. Kyslá kapusta sa v zime často robí zapekaná, od Srbov máme názov podvarak, s klobásou a údenými rebierkami alebo slaninkou. Guláš či paprikáš príde aspoň raz v mesiaci na rad, potom cestoviny, či už hotové - kúpené z obchodu alebo domáce miesené rezance. Rezance môžu byť s tvarohom, makom, varenými zemiakmi, kapustové, orechové, vajcové či mäsové. Moja dcéra miluje s kakaom - nie Granko či Nesquik, ale kakao a cukor - to sa pekne stopí na teplých rezancoch. Obľúbená je i musaka - zemiaky nakrájané na kolieska striedavo poukladané s mletým mäsom usmaženým na cibuľke. To sa zaleje vyšľahanými vajíčkami so smotanou a mliekom a zapečie. Keď príde jar, špenát a šalát sú často na stole. Môže sa robiť i šalátová omáčka, biela - ale bez mlieka, s vodou. Urobí sa zásmažka z masti a múky, pridá sa cukor a soľ, šalát trochu pokrájaný tak na rezance a zaleje sa vodou. K tomu môže byť pražená slaninka.

Zemiaky sú takmer každodenne na stole - hranolčeky, pečené v rúre s mäsom a klobáskou, uvarené v slanej vode alebo ako zemiaková kaša. Veľmi častým hosťom na stole sú šaláty, v zime je to najčastejšie kyslá kapusta, uhorky, paprika, ktorú si usilovné gazdinky v jeseň nakladali do pohárov. V lete je to najčastejšie paradajkový alebo uhorkový šalát alebo aj miešaný - s paprikou a cibuľou ešte k tomu. Naše obľúbené letné domáce jedlo sú vyprážané tekvičky - cukety v trojobale, pražené mladé zemiaky a k tomu paradajkový šalát. Mäso sa robí na rôzne spôsoby - bravčové ako viedenský rezeň, smažené, pečené, s pečiarkami či cibuľkou alebo inou zeleninou. Mleté mäso sa robí ako fašírky alebo mäsová roláda s rôznymi prídavkami. Kuriatko sa často pečie v rúre so zemiakmi, u nás vždy, lebo dcéra tak najviac ľúbi, a vypráža sa i v trojobale alebo sa robí na rošte. Zajačie mäsko sa pečie s cesnakom a môže sa aj naplniť so zeleninou. Ryba je tiež obľúbená v mnohých domácnostiach a robí sa ako smažená na panvici alebo pečená v rúre, už či je to ako úlovok milovaného manžela, ktorý rád chodí na rybačku k spomínanému kanálu alebo kúpená sladkovodná alebo morská, ktorú je možno kúpiť si aj v Kysáči.

Hovorí sa tak - raňajky zjedz sám, o obed sa podeľ s priateľom a večeru daj nepriateľovi. Proja, gibanica a jogurt, ryba a šalát, burek s tvarohom a zemiakmi, teplé obložené chlebíky, cestoviny - halušky a šalát, mamaliga - kaša z kukuričnej krupice či polenty, špagety s mäsom, ovocie, šalát, ovocný jogurt. Niekto si na večeru prihreje várivo od obeda, napríklad hráškovú polievku. Niekto si dá iba čaj s toastom. Všetko závisí od toho, kto má aký zvyk a metabolizmus, niekomu nevadí, že na večeru zje slanú šunku alebo slaninku.

Koláče a torty

Torty - môžu byť rôzne, z piškótového cesta, a to je bielky, žĺtky, cukor, múka s práškom do pečiva, žlté alebo kakaové, keď sa do múky pridá aj kakao. Plnky môžu byť pudingové, vajcové, šľahačkové, orechové, ovocné. Tiež sa robia dobošky - torty s tenkými cestíčkami, potom aj grilážové, s pridaním karamelu do piškót i do plnky. Ovocné koláče robíme také, že ovocie je medzi dvoma cestíčkami alebo je jedno cesto a na ňom ovocie. Pampúšky naša babka, moja svokra, robila často, keď moje deti boli menšie a palacinky boli záväzne každý týždeň. Keksy pečené na železe, v novšej dobe sú na to elektrické pekáče, na sladko a aj na slano - integrálne (celozrnné) so semiačkami. Rôzne sladké rolády niekedy iba potriete lekvárom a posypete mletým cukrom.

Recept na tortu z piškótového cesta

Ingrediencie:

  • Bielky
  • Žĺtky
  • Cukor
  • Múka s práškom do pečiva (prípadne kakao)
  • Pudingové, vajcové, šľahačkové, orechové alebo ovocné plnky

Postup:

  1. Vyšľaháme bielka do polotuha, pridáme cukor a došľaháme do tuha.
  2. Po jednom pridávame žĺtka a miešame.
  3. Primiešame múku, vylejeme do formy vystlanej papierom na pečenie a pečieme vo vyhriatej rúre na 180°C horný/dolný ohrev asi 15 minút.
  4. Necháme vychladnúť.

Vrstvenie:

  1. Svetlý korpus natrieme lekvárom, položíme ružový a polejeme rozvarom.
  2. Opakujeme vrstvenie s lekvárom a ružovým korpusom, polievame rozvarom podľa chuti.
  3. Natrieme lekvárom, položíme svetlý korpus.
  4. Zaťažíme a necháme cez noc odpočívať.

Kysáčske svadby

Na svadbách spred viac ako tridsať rokov bolo vždy rovnaké menu. Keď boli volačky, bolo to týždeň pred svadbou v nedeľu, zároveň sa miesili aj lokšičky, robila sa i závarka do polievky v tvare štvorčekov či rombov - my to voláme šiflíky. Vtedy sa varil paprikáš pre všetkých prítomných. V stredu, tri dni pred svadbou, sa dvíhal šiator - veľký stan vo dvore pre svadobné veselie, a vtedy susedy napiekli slané rožky, bagániky a iné. V piatok aj u ženícha aj u nevesty bola predsvadobná veselica, tiež sa varil paprikáš. V sobotu, na obed bolo, tak ako aj v novšej dobe, kyslá polievka, fašírky a klobása, zemiakové pyré a kapustový šalát. K večeri najprv polievka zo sliepok, potom to varené mäso a paradajková omáčka. Potom sárma a po nej pečené mäso a kapustový šalát.

V novšej dobe sa polievka varí z menej sliepok, pridajú sa aj kosti a to varené mäso sa nepodáva. Namiesto toho sa rolujú kuriatka a prasiatka alebo sa prasiatko iba upečie v celosti. A namiesto pečeného mäsa sa robia viedenské rezne. Volačky, lokšičky, dvíhanie šiatra - v novšej dobe toho už niet. Ani v piatok predsvadobné veselie, iba v zriedkavých prípadoch. Voľakedy dávno sa ešte aj vozili duchny, ale to sa ani ja nepamätám, ako to bolo. Svadby nebývajú doma ale v sálach, mali sme tri miesta, kde sa môže zmestiť od 150 do 250 ľudí a od tohto roku máme pre svadobné a iné príležitosti pekne upravený starý gazdovský dom. Kúpil ho a upravil jeden súkromný podnikateľ a je tam naozaj pekne, na úrovni. V novšej dobe aj u nás si mladí privlastňujú niektoré tzv. americké svadobné zvyky a svoje pôvodné zapovrhujú.

Pohostinnosť Kysáčanov

Kysáčania sú pohostinní ľudia a nik od nás neodišiel hladný. Na stôl sa prestrie biely obrus, poskladá sa sviatočná obedová súprava, ktorá sa nepoužíva každý deň, a ako prvý chod je polievka z domácej sliepky, žltá ako dukát. Potom vyprážané alebo upečené kuriatka, zemiaky - hranolčeky, šalát a známa sárma. Pravda, patria tu i koláče. Domáca sa pousiluje a urobí tortu alebo koláč, aby si hostia mali na čom pochutnať.

Kultúrne podujatia a odkazy

Tak ak vás cesta zavedie do Kysáča, uvítame vás a dobre pohostíme a ešte sa aj spolu pekne pobavíme pri ľudovej hudbe. Môžete prísť na niektoré z podujatí - už či to bude Kysáčska sarmiáda alebo Zlatá brána alebo k nám prídete iba tak, bez nejakého zvláštneho dôvodu.

Doteraz najmasovejší festival klobás v Petrovci priniesol i rôznorodé ocenenia

tags: #torta #z #bacskeho #petrovca #recept

Populárne príspevky: