Tradičné Jedlá Kysúc: Kulinárske Špeciality Severného Slovenska

Slovenská kuchyňa je pestrá, sýta a plná chutí, ktoré sa vyvíjali celé stáročia. Zatiaľ čo niektoré jedlá nájdeme na celom území, každý kraj má svoje špecifiká, tradície a jedlá, ktoré sú preň typické. Aj keď si mnohí pri slovenskej kuchyni vybavia len bryndzové halušky, realita je omnoho bohatšia.

Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá. Skús si raz za čas spraviť „regionálny víkend“ - vyber si jeden kraj a navar si niečo typické pre danú oblasť. Zrejme sa už dnes v rodinách bežne nevaria, skôr si ich nechávame na zvláštne chvíle či výnimočné rodinné stretnutia. Na Veľkú noc, Vianoce, svadbu alebo nejakú rodinnú oslavu.

Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Varila sa aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka.

Bryndzové halušky - tradičné slovenské jedlo

Tradičné Kysucké Jedlá

Medzi tradičné kysucké jedlá patria:

• Čír: Tradičná rýchla slovenská polievka, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole.
• Polešniky na kapustnom liste: Kapustné listy plnené mletým mäsom.
• Pučky: Jedlo zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu.
• Lekvárové trhance: Cestovinové jedlo s lekvárom.
• Lekvárové kachličky: Kysnutý mrežovník plnený lekvárom.

Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.

Recepty z Kysúc

Babské uši

Názov ani nevieme ako vznikol, počuli sme to už od našich babičiek. Názvu zrejme dopomohol aj tvar halušiek, keďže sa z cesta trhajú rovno do vriacej slanej vody. A babské asi preto, že príprava nebola náročná a keďže ženy mali vtedy veľa práce, varili jednoduchšie jedlá.

Čír

Tradičná rýchla slovenská polievka, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole.

Žihľava v Kuchyni

Žihľava obsahuje vysoký podiel látok účinkujúcich pri mnohých chorobách.

Žihľavová polievka

Potrebujeme: 500 g mladej čerstvo natrhanej žihľavy, liter bujónu (zeleninový, mäsový), 3 dcl mlieka, 2 tavené syry, mleté čierne korenie a soľ, 2 rožky.

Do hrnca dáme vývar spolu s mliekom, pridáme dobre umytú a na kúsky nakrájanú žihľavu, na kúsky pokrájaný syr, podľa chuti osolíme a okoreníme a varíme pár minút.

Žihľavový nákyp

Potrebujeme: 250 g mladých žihľavových výhonkov, 4 lyžice oleja, 100 g strúhaného syra, 3 vajcia, 2 cibuľky, šálku mlieka, 2 lyžice hladkej múky, soľ.

Cibuľku speníme na oleji a pridáme umytú pokrájanú žihľavu a chvíľu podusíme s trochou vody žihľavu. Z mlieka, vajec, múky a soli pripravíme cestíčko. Vymastíme zapekaciu misku, vložíme do nej žihľavovú zmes, zalejeme cestíčkom a a posypeme strúhaným syrom.

Žihľavový prívarok

Potrebujeme: 750 g lístkov mladej žihľavy, 4 lyžice oleja, 2 lyžice hladkej múky, 6 lyžíc hrubej strúhanky, 2 lyžice posekanej petržlenovej vňate, strúčik cesnaku, vývar, cibuľu, 2 dcl smotany.

V malom množstve vody uvaríme listy žihľavy. Po zmäknutí ich prelisujeme. Cibuľu a múku opražíme na oleji, pridáme prelisovanú žihľavu. Zalejeme vývarom a varíme asi 10 min. Pred dokončením pridáme strúhanku, rozotretý cesnak a petržlenovú vňať. Zjemníme smotanou.

Žihľavové fašírky

Potrebujeme: 100 g žihľavových listov, 200 g kaše z pšeničnej/ špaldovej múky/ pohanky, soľ, korenie, vegetu a olej na vyprážanie.

Listy najskôr sparíme horúcou vodou a posekáme na drobno. Asi 3 minúty povaríme.

Žihľava - zdravá a chutná ingrediencia v kuchyni

História Stravovania na Kysuciach

To, čo jedli naši predkovia, záviselo od podmienok, v ktorých žili. Tie boli niekedy naozaj kruté, nežičlivé. Nebolo chudobnejšieho národa, ako hornokysuckí horali. Na prežitie musel často stačiť kúsok stravy, ktorá by sa dnes možno označila ako nepoživateľná. Tá však úplne závisela od vlastnej produkcie. Jesť sa mohlo len to, čo sa dopestovalo, čo bolo jedným z dôvodov, prečo boli jedlá veľmi jednoduché.

V stredoveku sa tu pestovalo obilie, kapusta, strukoviny, pohánka, jačmeň, proso, zelenina, chmeľ na výrobu piva. Na záhonoch v blízkosti obydlí sa pestovala kapusta, rozšírené boli aj ľan a konope. Dôležitou súčasťou kysuckého hospodárskeho dvora bol dobytok. Každý choval toľko dobytka, koľko mohol, ten totiž určoval majetnosť gazdu.

Strava tam pozostávala najmä z jedál z obilných produktov, strukovín, mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny, predovšetkým kapusty, a v neskoršom období zo zemiakov. Pekávali sa koláče s rôznymi plnkami, osúchy a chlieb. Ovocie (jablká, hrušky, čerešne, slivky) sa využívalo na varenie ovocných polievok, varil sa z neho lekvár, alebo ho naši predkovia sušili na peci. Takmer každodennou súčasťou stravy na Kysuciach bola kapusta. Pripravovali sa z nej polievky, hlavné jedlá či koláče.

Poľnohospodárstvo

Základom obživy bolo extenzívne poľnohospodárstvo. Obrábanie pôdy sa vykonávalo prielohovým systémom - pôda sa orala troj prípadne štvorzáprahom. V 17. a 18. storočí sa v menšej miere pestovali oziminy hlavne však jarné žito, raž a pohanka a začínajú sa pestovať zemiaky (zemské jablká).

Dobytok

Dôležitou súčasťou kysuckého hospodárskeho dvora bol dobytok. Každý choval toľko dobytka koľko bol schopný. Rozsah chovu poľnohospodárskych zvierat určoval majetnosť gazdu. Za majetného gazdu sa počítal ten, čo vlastnil aspoň pár koní, 7 - 8 kráv a jalovíc, 2 - 3 ošípané a prasnice.

Doplnkové zdroje obživy

Doplnkovými zdrojmi obživy boli drevorubačstvo, furmanka, výroba šindľa, výroba prútených výrobkov, pltníctvo, výroba plátna, spracovanie koží, podomový obchod, drotárstvo. Toto rozdelenie trvalo s malými odchýlkami až do konca II. svetovej vojny.

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Ďalšie Regionálne Špeciality Slovenska

Slovenská kuchyňa je oveľa viac než len bryndzové halušky. Každý región má svoje vlastné špeciality a tradície. Tu je niekoľko príkladov z iných regiónov Slovenska:

• Záhorie: šaščínsku poléfku, džgance, muácené erteple, fazuľovú omáčku (fazuľa na husto), oharkovú omáčku, trdelník.
• Podunajsko: langoše, halászlé.
• Horná Nitra: slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže, šiflíky, šmýkance, šišky, prívarky (zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok).
• Tekov: mliečna polievka, hrachová polievka, kyslá fazuľová polievka so sušenými slivkami, cibuľová alebo kôprová omáčka, krumpľová fučka, plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso s varenou kapustou.
• Hont: rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky (kyseľ), mliečna polievka s kôprom zvara, kapustnica, tekvicová polievka, štiav zo šťavelu, kôprová omáčka, šalátová omáčka k mäsu, párance, sľúkové gombovce, škorce, makovník, orechovník, tvarožník, lekvárnik, kapustník.
• Turiec: hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, turčianske mrvance, rezance so slivkovým lekvárom a škvarkami, hruškové pirohy, žgance, mrežovník, bjaľoš.
• Horehronie: bryndzová polievka demikát, hríbový paprikáš, pohorelské guľky, baraní guláš v kotlíku, baranie drobky, biely koláč, bryndzovníky, škvarkovníky.
• Orava: údené oštiepky, figúrky z ovčieho syra, chlebová polievka, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek, goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou, ovsený, jačmenný a žitný chlieb, moskoľ, posúch.
• Novohrad: čičerová polievka, kyseľ, demikát, loházka, strapkáč, dupčiaky, jablková alebo šípková omáčka, bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, chrapne.
• Gemer: polievka z kyslého mlieka, ovocná polievka z dulí, kyslá polievka zo zemiakov a s octom, baraniu polievku, vianočný kyseľ, gemerské guľky, škorce s makom, kysnuté posúchy, hubovník, gója rožňavských Rómov.
• Spiš: kminovapolifka, bryndzovapolifka, džatky, pirogi, nalešniky, gruľovnik.
• Šariš: čir, kuľaša, kyšeľ, žufka, fizoli s hubami, sciranka s fizolami, kapušnica, mačanka, trepanky, kapustnik, kolač s kapustu.
• Zemplín: ciberej, boršč, juška, rosoľ alebo rosoľanka, vianočná jucha, vianočná mačanka, koločanka, tatarčene pirohy, veľkonočná paska.

tags: #tradicne #jedla #kysus

Populárne príspevky:

• Zloženie a výhody hovädzích tabliet
• Dobrodružstvo: Slovenské torty a cesty
• Pečené mäso
• Recept na Višňové Rezy
• Ako zmraziť cesto na pizzu