Polemika nad kvalitou poľského mäsa na Slovensku
Polemika nad kvalitou poľských výrobkov na Slovensku dlhodobo rezonuje. Často prichádzajú na Slovensko potraviny z Poľska, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné. Poľsko je zároveň popredným dodávateľom hydinového mäsa a vajec v EÚ. Aj v samotnej správe Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022 sa písalo, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ. V súčasnej dobe však krajinou otriasa potravinový škandál týkajúci sa predaja mäsových výrobkov, po konzumácii ktorých zomrel muž a ďalšie dve ženy skončili v nemocnici.
Z prieskumu Zväzu obchodu SR, ktorý koncom minulého roka zrealizovala agentúra 2muse, vyplynulo, že tromi hlavnými faktormi pri nákupe potravín sú čerstvosť, kvalita a cena. Okrem potravín slovenského pôvodu, ktoré preferuje 76 % respondentov, sú akceptovanými aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, vyššia miera nedôvery a negatívne skúseností sa spájajú s potravinami z Poľska.
Bohužiaľ, cena je pre slovenských spotrebiteľov stále na prvom mieste. Paradox je, že kvôli nezáujmu Slovákov sa naše zvieratá vyvezú do poľských bitúnkov odkiaľ príde späť na Slovensko. Stále sa hovorí, že máme kupovať Slovenské mäso.
Núdzové opatrenia a kontroly
Slovensko zavádza mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska. Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh. V Česku odhalili v 700 kilogramovej zásielke hovädziny nebezpečné baktérie salmonely. Na Slovensko sa z tejto dodávky dostalo 40 kilogramov mäsa.
„Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov opakovane ohrozovali slovenských spotrebiteľov. Štátna veterinárna a potravinová správa bude preto kontrolovať všetky dodávky poľského mäsa. 100 percent zásielok poľského hovädzieho mäsa bude musieť prejsť kontrolou predtým, ako sa dostane k spotrebiteľovi, do reštaurácii či jedální. Toto opatrenie bude platiť až do odvolania. Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. V prípade podozrenia z falšovania mäsa sa súčasne vykoná senzorické testovanie a kvalitatívna detekcia druhu mäsa.
„Každý príjemca poľského hovädzieho mäsa je povinný nahlásiť dodávku do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín pred dodaním. Inšpektori z neho odoberú vzorky a príjemca bude musieť počkať na výsledky testov.
Doposiaľ uskutočnili viac ako 550 cielených kontrol poľského hovädzieho mäsa. Kontrolám podrobujú mäso v skladoch, maloobchodoch, baliarňach, spracovateľských prevádzkach i na cestách. Od prepuknutia škandálu s poľskými bitúnkami sú potravinoví inšpektori neustále v pohotovosti.
Reakcie obchodných reťazcov
Obchodný reťazec Terno uviedol, že "celkový podiel zalistovaných kusov poľských výrobkov v našom reťazci predstavuje cca 2,8 % v porovnaní s aktívnymi položkami." Pre Topky.sk to uviedol Peter Vanek, marketingový manažér spoločnosti TERNO real estate. Dodáva, že mäso z Poľska v ponuke nemajú. Konštatuje, že spoločnosť v prvom rade kladie dôraz na kvalitu, najmä pri čerstvých produktoch ako sú mäso, ovocie, zelenina či pečivo.
Spoločnosť Kaufland odpovedala na otázky všeobecne bez konkretizovania, pritom kvalitu a čerstvosť tovaru zaradila na prvé miesto. "Preto kontrolujeme kvalitu čerstvých potravín už pri príjme do logistického centra a prísne dbáme na dodržiavanie teplotného reťazca. Napríklad naši dodávatelia ovocia a zeleniny musia spĺňať prísnejšie normy ako je ustanovené zákonom," uvádza pre Topky.sk hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová. Pravidelne tiež vykonávajú laboratórne analýzy v spolupráci s nezávislými a akreditovanými laboratóriami.
V obchodnom reťazci Billa je najdôležitejším kritériom kvalita a overení dodávatelia. "Všetci naši dodávatelia, bez rozdielu z akej krajiny pochádzajú, musia spĺňať prísne hygienické a kvalitatívne kritériá. Napríklad pri mäse si ich zákazníci môžu byť istí až dvojnásobnou kontrolou kvality a to nielen priamo u našich dodávateľov, ale aj u nás v Bille, uvádza Kravjar. Mäso a mäsové výrobky z Poľskej republiky v sieti BILLA nepredávame. Za potešujúce označil, že stále rozširujú sieť slovenských dodávateľov, kde sa môžu spoľahnúť na vysokú kvalitu A bez problémov identifikovaný pôvod jednotlivých zložiek.
V prípade výrobkov vlastnej značky Tesco majú proces kontroly kvality nastavený už od pestovateľov, producentov až po uvedenie výrobku na trh. "Kvalitu predávaných výrobkov riadime a overujeme aj viacerými internými procesmi, ktoré začínajú kontrolou na distribučných centrách a pokračujú v celom ďalšom reťazci až po samotný predaj zákazníkom v našich predajniach Tesco. Pri výbere dodávateľov považujú v Tescu za prvoradú potravinovú bezpečnosť a kvalitu tovaru a zároveň reputáciu dodávateľa. "Ku všetkým pristupujeme rovnocenne a všetci majú rovnaké podmienky na dodávanie tovaru," dodáva pre Topky.sk Zeurzanová.
Obchodná politika najväčšieho domáceho obchodného reťazca COOP Jednota je založená na dlhodobej korektnej spolupráci so slovenskými dodávateľmi a overenej slovenskej kvalite. Podľa jej slov spolupracujú s viac ako 1 300 lokálnymi slovenskými dodávateľmi. V oblasti bezpečnosti a kvality potravín uviedla, že platí harmonizovaná európska legislatíva, teda každý výrobca v členskom štáte EÚ musí dodržiavať stanovené spoločné pravidlá pre zabezpečenie hygieny a bezpečnosti či už vo výrobe alebo pri predaji potravín.
Spotreba mäsa na Slovensku
Najväčšia spotreba je bravčového mäsa (cca 30 kg ročne) a hydinového mäsa (cca 20 kg ročne). Hovädzieho mäsa sa na Slovensku zje ročne priemerne len 4,5 kilogramu na obyvateľa. Je to aj kvôli jeho cene. Je totiž dvoj až trojnásobne drahšie a je dovozové zo zahraničia.
Dôkazom nezáujmu je názor dlhoročného chovateľa - malého farmára z regiónu Turiec p. Sajdák hovorí: "V rámci rôznych predajných akcii sme rozdali stovky letákov na predaj vysokokvalitného mäsa z farmy. Výsledkom bol reálny predaj cca 50-tich kg hovädzieho mäsa, čo je zanedbateľné. Momentálne chováme 50ks hovädzieho dobytka no zvažujeme obmedzenie chovu asi len na 20ks. Ľudia nemajú záujem o slovenské mäso, uprednostňujú nákup v supermarketoch a u rôznych pokútnych predajov z pojazdných predajní zo zahraničia. Paradox je, že kvôli nezáujmu Slovákov sa naše zvieratá vyvezú do poľských bitúnkov odkiaľ príde späť na Slovensko."
Politické reakcie
Pri vypuknutí podobných káuz sa politici radi predháňajú vo vyjadreniach napríklad, aby sa používalo v jedálňach na školách či iných inštitúciách slovenské mäso. Je to síce rozumný názor, ale podobné vyjadrenia prichádzajú zvyčajne až po medializáciach problémov. Oveľa účinnejšia by bola dlhodobá stratégia podpory slovenských fariem a rozvoja vidieka.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch. „Na základe zverejnených informácií, podľa ktorých sa na slovenský trh, dokonca do našich škôl, mohlo dostať mäso zo zahraničia pochybnej kvality, chcem vyzvať všetkých zriaďovateľov našich škôlok, základných a stredných škôl, aby od dnešného dňa pre naše deti nakupovali mäso výhradne pochádzajúce zo slovenského chovu, o ktorom máme presnú evidenciu, odkiaľ pochádza a akej je kvality.
Zistenia inšpekcie ŠVPS
Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku. Konkrétne na východe krajiny, a to v Bardejove, Gaboltove a v Bidovciach a podľa najnovších informácií aj v ďalších prevádzkach.
Podľa veterinárov ide o prevádzky: Marta Ivanová, Čečejovce, ul. Košická 2 sklad potravín, Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa, Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa, Eva Odreašova Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa, Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15 a Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 predajňa.
VIDEO: Podozrivé mäso z pochybného poľského bitúnku sa objavilo aj v ZŠ v obci Bidovce neďaleko Košíc.
„Štátna veterinárna a potravinová správa spustila intenzívne cielené kontroly chladeného a mrazeného hovädzieho mäsa z Poľska. Kontrolujeme sklady, spracovateľské prevádzky, obchody aj prepravné vozidlá. K celej situácii sa vyjadrila aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. „Kontroly, ktoré sme spustili na ochranu slovenských spotrebiteľov napriek ubezpečovaniu poľských úradov, že sa závadné mäso mimo Poľska nenachádza, sa ukázali správne,“ povedala.
Generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Milan Lapšanský uviedol, že na Slovensku sa produkuje 27 000 ton kvalitného hovädzieho mäsa. Ďalších 12 000 ton sa dováža z krajín ako Nemecko, Česko, Poľsko, Holandsko a Írsko.
MÄSOVÝROBA KNIŽKA | Prečo nepoužíva škodlivé Éčka?
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín. Povedal to v stredu v rozhovore v poľskom rozhlase.
Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat. Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu.
„Poľské veterinárne orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie tomu, aby sa choré mäso dostalo do obehu. Poľsko do krajín Európskej únie vyviezlo 2700 ton podozrivého hovädzieho. Slovensko zvyšuje kontroly pri dovoze poľskej hydiny. V poľských kurčatách sa totiž môžu vyskytovať rakovinotvorné dioxíny, polychlórované bifenyly, ťažké kovy. Tie sa totiž mohli dostať do krmív, do ktorých pridávali technické tuky viaceré poľské výrobne kŕmnych zmesí. Do krmív pre hydinu sa bežne pridávajú rastlinné šroty. Poľský manželský pár obchodujúci s prídavkami do krmív však predával výrobcom kŕmnych zmesí technické tuky a oleje. Dovedna ich malo byť v hodnote 35 miliónov eur.
Škandál, ktorý už niekoľko dní otriasa krajinou severných susedov, môže mať dopad aj na Slovensko. Minister Vlčan v pondelok vydal pokyn na to, aby slovenský štátny potravinový dozor zameral na kontrolu dovážanej poľskej hydiny. Poľské kurčatá a rôzne diely z nich smerujú spravidla do podnikov verejného stravovania, pretože sa ponúka za nižšie ceny. V reakcii na to, čo sa deje síce v Poľsku šéf potravinovej správy profesor Jozef Bíreš uviedol do pohotovosti potravinovú inšpekciu.
Nie je to prvý škandál, ktorí majú na tričku niektorí poľská výrobcovia, Na jar roku 2012 solili potraviny namiesto kuchynskej soli technickou posypovou soľou. Poľsko patrí k najväčším výrobcom hydiny z bývalých postkomunistických krajín. Jeho vyjednávači dokázali obhájiť nižšie technické vybavenie spracovania mäsa, keď sa napríklad na rozdiel od Slovenska hydina chladila vodou a nie vzduchom. Slovensko, ktoré bolo síce sebestačné v produkcii hydiny, kleslo v priebehu minulého desaťročia v jej produkcii a zabezpečuje už len zhruba polovicu z konzumovanej hydiny. Tá je hneď po bravčovom mäse druhým najlacnejším na trhu, V Poľsku, kde vláda začiatkom roka zaviedla viacero opatrení na zníženie cien potravín vrátane DPH a dlhodobo majú výrobcovia hydiny nižšie odvody, je hydina ešte lacnejšia. To je dôvod, prečo ju dovážajú slovenskí odberatelia - jednak tzv. prebaľovacie firmy, jednak ide priamo do rôznych podnikov verejného stravovania.
V Našej Orave nájdete každý utorok, už od budúceho čísla, aktuálne ceny niektorých výrobkov v poľských prihraničných predajniach (Jablonka, Nowy Targ) a niektorých predajniach potravín na Orave. Ceny si môžete porovnať u týchto výrobkov: cukor, maslo, mlieko, chlieb, káva, údený syr, čokoláda, kuracie a bravčové stehná, krkovička, kare, bravčový bôčik, údený bôčik, údená klobása, pivo, vodka, cigarety.
Neúmerný rast cien a, naopak vývoj miezd Slovákov rovnajúci sa pohybu mŕtveho chrobáka, nahrávajú do kariet predajcom v Poľsku. Obľúbený textil a nábytok, ktoré boli prioritnou dovozovou položkou z Poľska, dnes vystriedali potraviny, a najmä mäso, ktoré je (ako dokazuje tabuľka) v niektorých prípadoch o polovicu lacnejšie než u nás.
Porovnanie cien mäsa a niektorých potravín v Poľsku a na Slovensku
| Druh potravín | Cena v Poľsku (v Sk) | Cena na Slovensku | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| Bravčové karé | 97,80 | 130,- | 32,20 |
| Bravč. krkovička s kosťou | 80,80 | 120,- | 39,20 |
| Bravč. pliecko bez kosti | 72,30 | 120,- | 47,70 |
Matečná podľa svojich slov nevie, či sa pokútne mäso z Poľska dostalo na slovenský trh. "Preto vyzývam všetkých, ktorí kupujú mäso zo všelijakých pokútnych predajov po slovenských dedinách. My nevieme vylúčiť, že takéto mäso na Slovensku nie je. Znovu apelujem na spotrebiteľa: Kupujte slovenské potraviny, teda tam, kde to máme ošetrené, kde vieme, že potravina prešla našou kompletnou kontrolou od chovu, cez porážky, cez spracovanie mäsa až na pulty," podčiarkla. Informáciu o údajných pokútnych praktikách na niektorých poľských bitúnkoch prijala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora s veľkým znepokojením. Je nepredstaviteľné, aby sa pre ľudský konzum vyrábalo mäso a mäsové výrobky z chorých alebo uhynutých kráv. Takéto praktiky sú podľa SPPK v príkrom rozpore s otázkami bezpečnosti spotrebiteľa, ochrany jeho zdravia, humánneho porážania zvierat a celkovo etiky chovu, porážky zvierat a spracovávania zdravých potravín z bezpečných surovín.
Maximálne odsudzujeme praktiky tých podnikateľských subjektov, ktoré takýmto nechutným spôsobom zarábajú a úmyselne hazardujú so zdravím nielen poľského, ale celkovo európskeho spotrebiteľa. Prikláňame sa k názoru Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorá už avizovala, že rizikom sú najmä pohraničné oblasti Slovenska s Poľskom a neoficiálne predajné miesta - trhy, pojazdné dodávky, predaj z tretej ruky," reagoval na situáciu predseda SPPK Emil Macho. "Opätovne preto vyzývame Slovákov, aby nakupovali zdravé, bezpečné a overené mäso zo slovenských chovov a aj slovenské mäsové výrobky, ktoré sú pod neustálou veterinárnou kontrolou. Otázka slovenského nákupného patriotizmu tak naberá práve v týchto dňoch na veľkom význame," dodala hovorkyňa SPPK.
Poľská polícia vyšetruje bitúnok podozrivý z nelegálneho obchodu s chorým dobytkom, ktorého praktiky tajne nafilmoval reportér televízie TVN24. O škandále, ktorý v ostatných dňoch otriasa Poľskom, informovala aj britská stanica BBC. Hlavný poľský veterinár Panel Niemczuk v pondelok uviedol, že reportáž, ktorú uplynulú sobotu odvysielala poľská televízia TVN24, odhaľuje "nelegálne aktivity, aké bitúnok vykonával zámerne v noci, aby sa vyhol úradnému dohľadu". Reportér televízie TVN24 zachytil viditeľne choré kravy, ktoré privážali v nákladiakoch na bitúnok, pričom často nevedeli ani stáť na vlastných nohách. Kam po porážke odviezli ich mäso, nie je jasné. Ťažkosti s jeho vystopovaním však podnietili poľské úrady k stiahnutiu viacerých mäsových výrobkov z predaja, priblížila BBC.
Decembrové početné stavy v populácii hovädzieho dobytka v Poľsku predstavovali 6,3 mil. jedincov, čo je o 0,3 % viac ako v predchádzajúcom roku. Nárast počtu hovädzieho dobytka o 2,5 % bol zaznamenaný v prípade mladého hovädzieho dobytka vo veku 1-2 roky a pokles bol zaznamenaný v počte teliat (o 0,7 %) a hovädzieho dobytka vo veku 2 roky a viac (o 0,5 % ). Podľa predbežných údajov ústredného štatistického úradu v období január až marec 2021 dosiahol objem priemyselných porážok (v živej hmotnosti) 263 tisíc ton a bol o 6 % nižší ako vlani.
V prvom štvrťroku 2021 bolo Poľsko po Írsku a Španielsku tretím najväčším vývozcom hovädzieho mäsa do EÚ. Väčšina objemu sortimentu hovädzieho mäsa (85%) vyvážaného z Poľska však smerovala do krajín EÚ. Za prvé tri mesiace roku 2021 išlo o 107 tis. ton hospodárskych zvierat, mäsa a hovädzieho a teľacieho mäsa (ekvivalent jatočných tiel), čo je o 11 % menej ako v minulom roku. Príjmy z vývozu výrobkov z hovädzieho mäsa klesli o 10 % a dosiahli 357 mil. EUR (1,6 mld. PLN). Predmetom vývozu bolo predovšetkým hovädzie mäso (90 % podiel), ktorého bolo vyvezených 83 tis. ton (v hmotnosti výrobku), čo bolo o 14 % menej ako v rovnakom období roku 2020. Príjemcom hovädzieho mäsa boli predovšetkým krajiny EÚ-27 (86 % podiel na objeme) vrátane: Talianska a Nemecka (po 16 000 ton), 19 %), Holandsko (7 000 ton, 9 %) a mimo EÚ - Veľká Británia (4 000 ton, 4 %), Izrael (3 000 ton, 3 %), Japonsko (1 000 ton, 2 %). Dovoz hovädzieho a teľacieho mäsa do Poľska, vrátane predovšetkým mäsa a hospodárskych zvierat, bol v prvom štvrťroku 2021 nižší o 4 % ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 12 tis.
Slovensko už dávno nepatrí medzi najlacnejšie krajiny. V prihraničných regiónoch často nakupujeme za hranicami. Najmenej platia v rámci EÚ za tovary a služby Bulhari, Poliaci, Rumuni a Maďari (aj menej ako 60 % priemeru európskych krajín). Spomedzi našich susedov majú najnižšie cenovky v obchodoch práve Poliaci. Cenová hladina v Poľsku je až o 20 % nižšia ako u nás. Odhliadnuc od otázky kvality, potraviny a nealkoholické nápoje stoja v Poľsku až o 30 % menej ako na Slovensku.
Najmä lacnejšie potraviny sú hlavným dôvodom, prečo Slovákov v prihraničných regiónoch lákajú nákupy v Poľsku. Aké sú teda ceny konkrétnych potravín v Bardejove a hneď o pár kilometrov ďalej za poľskými hranicami? Napríklad za liter polotučného mlieka zaplatí Bardejovčan doma priemerne 1,13 eura. V neďalekej Krynici ho v miestnom supermarkete kúpi iba za 0,54 eura (2,25 zlotych). Za 200 gramov syra eidam tam zaplatí 3,67 zlotych čo je 0,88 eura, zatiaľ čo v Bardejove ho tá istá gramáž vyjde priemerne na 1,44 eura. Priemerná cena za 125 gramov masla v bardejovských obchodoch s potravinami je 1,10 eura. V Poľsku sa 125 gramov dá kúpiť v akcii aj za polovičnú cenu. Kilo kuracích pŕs je možné v Poľsku kúpiť za 2,96 eura, zatiaľ čo ich cena v bardejovských supermarketoch sa pohybuje okolo štyroch eur. Za liter jedlého slnečnicového oleja dáte v Poľsku 1,17 eura, v Bardejove 1,44 eura. Domáce dvanásťstupňové pivo kúpite v Bardejove priemerne za 0,63 eura, v poľskom obchode ho dostanete iba za 0,53 eura. A sedmička vodky tam vyjde na 7,14 eura. V Bardejove za rovnakú kvalitu zaplatíte 13,40 eura.
Dovoz vzrástol 4-krát, pričom produkcia sa znížila (o 13 % za 10 rokov). Najviac túto situáciu pocítili drobní chovatelia, ktorých počet sa každým rokom znižuje. V záujme záchrany produkcie ošípaných v Poľsku by sa podľa poľských odborníkov mali aktualizovať nerealizované stratégie a programy na obnovu produkcie ošípaných.
Množstvo ľudí z východného Slovenska našlo v minulosti v Poľsku, prípadne na Ukrajine skvelú príležitosť na objemné a lacné nakupovanie všetkého, čo si človek dokáže predstaviť. Leluchów je síce malá obec s menej ako 200 obyvateľmi, no má zopár zaujímavostí. Slúži ako hraničný priechod Čirč - Leluchów a prechádza ňou tiež železničná trať medzi Košicami a mestečkom Muszyna. Trh pôsobí špinavo a neupravene. Pod nohami máme buď mláky, blato, igelitové tašky, alebo šupky z ovocia a zo zeleniny.
