Tri gaštanové kone: Hlavná myšlienka a literárna analýza

Tri gaštanové kone od Margity Figuli sú významným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Táto novela, plná rozprávkových motívov a lyrických prvkov, rozpráva príbeh lásky, vytrvalosti a čestnosti. V tomto článku sa pozrieme na hlavnú myšlienku diela a jeho literárnu analýzu.

Margita Figuli: Život a tvorba

Margita Figuli sa narodila na Orave, vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako P. O. Hviezdoslav. Bola prozaičkou, prekladateľkou, autorkou literatúry pre deti a mládež a tiež dramatičkou. Inšpiráciu čerpala predovšetkým zo svojej rodnej Oravy. Patrila medzi predstaviteľky lyrizovanej prózy a naturizmu.

Tvorba Margity Figuli:

• Novela: Tri gaštanové kone
• Zbierka poviedok: Pokušenie
• Román: Babylon

Lyrizovaná próza: Charakteristika

Lyrizovaná próza je literárny smer 20. storočia, ktorý sa vyznačuje bohatým používaním básnických trópov, ako sú metafory, prirovnania, symboly a personifikácie. V texte sa prelína epický dej s lyrickými prvkami. Využíva metafory, opisy prírody a poetický jazyk.

Znaky lyrizovanej prózy v diele Tri gaštanové kone

V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť.

1. Rozprávkové motívy:

• Postavy dobra a zla:
  • Dobré postavy: Peter, Magdaléna, Magdalénin otec Maliarik
  • Zlé postavy: Ján Zápotočný, Magdalénina matka Maliarička
• Šťastný koniec - dobro víťazí nad zlom.
• Plnenie úloh - Peter musí splniť podmienky, aby dosiahol svoj cieľ.
• Magické číslo 3:
  • 3 hlavné postavy
  • 3 kone
  • 3 sľuby (usadiť sa, nadobudnúť majetok, prísť na troch gaštanových koňoch)
  • 3 pytači

2. Lyrizácia textu:

• V texte sa prelína epický dej s lyrickými prvkami.
• Využitie metafor, opisov prírody, poetického jazyka.

Literárna analýza diela Tri gaštanové kone

• Literárny druh: epika
• Literárna forma: próza
• Literárny žáner: rozprávková novela
• Literárny smer: lyrizovaná próza

Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania.

Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch.

* Prvky realizmu : napríklad človek a zvieratá, kôň neublíži dobrému, iba zlému človeku.

* mnoho biblických motívov a odkazov na Sv. písmo, panteizmus

* Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hl. hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom.

Gaštanové kone - symbolika

Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci, jeden gaštan. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; silu, čistotu a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. Číslo 3 je rozprávkový prvok, dobro víťazí, 3 - láska nie je vždy záležitosťou iba 2 ľudí, gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.

Peter strávil detstvo i s Magdalénou v rodnej dedine - Turci. Magdalénini rodičia sa presťahovali z Turca, mali krčmu pri okresnom meste (Kubín). Peter skupoval pre žilinskú pílu drevo od sedliakov po dedinách - vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca vyžadovala neustále cestovanie. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom (Jožko Greguš), ako spolu s Janom Zápotočným (najbohatším gazdom z Leštín) pašujú kone z Poľska.

Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt.

V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku.

V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší.

Magdaléna ťažko ochorie . Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy.

Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. V novele Tri gaštanové kone sa opisy prírody, jeden z hlavných znakov naturizmu, vyskytujú skoro vždy len na začiatku kapitoly a vytvárajú rámec deja.

V príbehu sa často využíva číslo tri: tri hlavné postavy (trojuholník vzťahov), tri gaštanové kone, tri úlohy, ktoré má splniť Peter, aby získal Magdalénu (1. postaviť dom, 2. nájsť si stále zamestnanie, 3. Peter (rozprávač) - hlavný predstaviteľ , je stelesnením dobra. V živote sa snaží konať podľa zásad kresťanskej etiky. Peter je tulák, skupuje drevo pre žilinskú pílu. Svojou pracovitosťou a usilovnosťou sa snaží získať Magdaléninu lásku.

Svojím nemorálnym konaním predstavuje prekážku v láske Petra a Magdalény. Správa sa kruto k ľuďom i zvieratám. Magdaléna - čistá, citovo založená a pobožná žena. Sľub, ktorý dala Petrovi nedodržala, pretože sa jej Jano Zápotočný násilím zmocnil a čakala jeho dieťa. Aj na matkino naliehanie sa vydala za Jana. So svojím osudom sa nikdy nezmierila, je však pasívna.

Peter (tulák): láskavá postava, nevyhľadáva bitky, miluje jednu ženu a pre ňu je ochotný podstúpiť akékoľvek prekážky. Je verný a citlivý. Magdaléna Maliarčíková: ľúbi Petra a pre neho chce nechať najlukratívnejšieho ženícha z dediny, ale jej chamtivá matka ide po peniazoch a nakoniec sa musí vydať - z donútenia. Jano Zápotočný: záporná postava, ktorá násilným spôsobom dosahuje čo chce.

Zápotočný si vzal so sebou aj kone. Cestou prosil Jožko Petrovi, aby Magdaléne vysvetlil, že o ňu nestojí, aby si mohla vziať Zápotočného, pretože stále ho čakala. Keď prišli k Maliarčikovcom na troch úplne rovnakých gaštanových koňoch, Magdin otec - krčmár ho s radosťou vítať, čo Jano nemohol zniesť. Keď počul erdžanie zo stajne išiel sa tam pozrieť a Jano chcel práve bodnúť jeho koňa do nohy.

Keďže to bola slabá a krehká žena, neudržala ho a spadla. Na to všetko Magdaléna ochorela tak, že si všetci mysleli, že zomrie. Jedného dňa, keď bol v dedine jarmok, začuli muži s Petrom v krčme krik. Mysleli si, že ženy oblievajú chlapov, ktorí práve išli z poľa, ale mýlili sa. To kričala Zápotočného sestra, aby išli s ňou k nemu. Všetci z krčmy a ostatní dedinčania, ktorí ju počuli sa nahrnuli pred Janov dom, kde Magdaléna držala koňa a Jano naňho vypaľoval slovo „TULÁK“.

Magdaléna sa vzdala majetku, ktorý zdedila, v prospech jeho sestry. Jediné, čo chcela, aby jej bratranec Jožko dostal dvoch najlepších koňov.

V novele Tri gaštanové kone sa opisy prírody, jeden z hlavných znakov naturizmu, vyskytujú skoro vždy len na začiatku kapitoly a vytvárajú rámec deja.

Postavy:

• Peter (hlavný predstaviteľ) - stelesnenie dobra
• Jano Zápotočný - Petrov protiklad a sok v láske
• Magdaléna - čistá, citovo založená a pobožná žena

Dohodnuté večerné stretnutie naruší útok splašených koní na Magdalénu. Jano ju zachráni a v strachu o jej život ju odnesie do domu. Tam je však už Jano, Petra vyhodí a požiada Magdaléniných rodičov o jej ruku. Na pálení svätojánskych ohňov sa Magdaléne Peter vyzná zo svojich citov. Peter sa náročných úloh nezľakne a s Magdalénou si sľúbia, že raz budú svoji. Vtedy však z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a snaží sa Petra zabiť. Ten sa obráni a odchádza do Turca.

Hlavná myšlienka diela

Len húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj cieľ. Iba verná a čistá láska prekoná všetky prekážky a nakoniec zvíťazí. Za dobro a lásku sa oplatí bojovať, pretože raz zvíťazí dobro nad zlom - ako aj v rozprávke. Autorka v diele vykresľuje reálny obraz života a vzťahov na dedine, spojitosť človeka s prírodou. Využíva kontrast dobra a zla - Peter, Zápotočný. Snaží sa vyjadriť, že zachovávanie mravných hodnôt, dobra, čistej lásky býva odmenené.

Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom.

Podľa samotnej autorky symbolizujú tri gaštanové kone aj silu, vášeň a čistotu.

Tri gaštanové kone je dielo, ktoré hlboko zobrazuje ľudské hodnoty a silu lásky v kontraste so zlom a ziskuchtivosťou.

tags: #tri #gaštanové #kone #hlavná #myšlienka

Populárne príspevky:

• Druhy ozdobného papiera na pečenie
• Reštaurácie a hotely Orava
• Tipy pre dokonalú poschodovú tortu
• Recept na slané trojuholníky
• Lacný recept na zemiakové karbonátky