Slovenská literatúra od moderny po súčasnosť

Slovenská literatúra prešla od moderny po súčasnosť zložitým vývojom, ktorý ovplyvnili historické udalosti, spoločenské zmeny a rôzne umelecké smery. V tomto článku sa pozrieme na hlavné obdobia a ich predstaviteľov.

Literárna moderna (1880 - 1920)

Obdobie literárnej moderny v slovenskej literatúre prinieslo zmeny v postavení spisovateľa v spoločnosti. Predstavitelia slovenskej moderny: Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall.

Symbolizmus

Symbolizmus používal symboly na vyjadrenie abstraktného pojmu. Symboly boli čerpané z náboženstva, prírody, pocitov, nálad, mytológie. Pre autorov bola typická osamelosť a nepochopenie okolia. Symbolizmus vyjadroval odpor voči morálke buržoázie a malomeštiactva. Dôležitá bola hra s asociáciou (reťazenie predstáv) a voľný verš.

Dekadencia

Dekadencia bola predchodcom symbolizmu. Išlo o básnikov, ktorí opustili tradíciu v poézii, tzv. úpadková literatúra. Objavovali sa tabuizované témy ako Satan, erotika, násilie, zlo.

Impresionizmus

Impresionizmus (impresia = dojem) znamenal, že autori sa snažili zachytiť okamžité dojmy bez rozumového vplyvu (spontánnosť, bezprostrednosť).

Parnasizmus

Parnasizmus tvrdil, že nie je dôležitý obsah básne, ale forma.

Ivan Krasko

Ivan Krasko bol básnik osobného smútku (predovšetkým pochmúrne symboly). Publikoval aj pod menom Janko Cigáň (vl. menom sa volal Ján Botto). Jeho básnická zbierka Nox et solitudo (Noc a samota) obsahuje 28 básní o samote, smútku a citovej nenaplnenosti. Kraskova ľúbostná poézia sa preplieta s osobným smútkom vyplývajúcim zo sklamania. Žena je v očiach básnika vznešená bytosť, neironizuje ju. Lyrický hrdina je opustený vo svete, kde sú ľudia pasívni, klaňajú sa peniazom, zabúdajú na lásku a tým zatracujú svoj osud. Smútok prechádza do beznádeje, často sa nachádza uprostred tmavej noci.

Najznámejšia báseň TOPOLE zobrazuje topole ako symbol samoty.

Avantgardy

Avantgarda (z franc. predvoj) je súhrnné označenie viacerých umeleckých smerov, ktoré stoja proti tradičným umeleckým smerom ako napr. realizmus. Vznikali postupne od začiatku 20. storočia.

Expresionizmus

Expresionizmus (expressus = výrazný, ostrý) vznikol v Nemecku v období zhoršujúcej sa ekonomickej situácie. Zobrazoval vnútorné zážitky a predstavy jednotlivca, t.j. dôraz na psychiku postáv. Expresionisticky písali najmä spisovatelia, ktorí prežili 1. svetovú vojnu.

Futurizmus

Futurizmus vznikol v Taliansku. Jeho predstaviteľom bol Filippo Marinetti. Chlebnikov a Majakovskij (futurizmus v Rusku sa zmenil na kubofuturizmus), u nás Poničan.

Dadaizmus

Dadaizmus (dada = hračka) vznikol vo Švajčiarsku počas 1. svetovej vojny ako reakcia na deštrukciu spôsobenú 1. svetovou vojnou. Neskôr sa rozšíril do francúzskeho Paríža. Propagoval anarchiu v živote aj kultúre, propagácia absolútnej slobody tvorby. Básnici spontánne zoraďovali slová do veršov bez zmyslu, bez logiky. Výklad diel bol na čitateľovi. Tristan Tzara (francúzsky básnik rumunského pôvodu), zostavil Dadaistický manifest, v ktorom dal návod, ako vytvoriť dadaistickú báseň (rozstrihať súvislý text a losovaním papierikov postupne vytvárať nový).

Poetizmus

Poetizmus (poesio = poézia) vznikol v Česku, zasiahol aj slovenskú literatúru, ale ďalej sa už nedostal. Poetistickí básnici mali aktívny vzťah k životu a optimistický pohľad na svet, sústredili sa na súčasnosť, predovšetkým na šťastné okamihy v živote. Typické básne sú pásma.

Konštruktivizmus

Konštruktivizmus (constructio = zostavenie, zostrojenie) vznikol v Rusku. Snažil sa o úspornosť vyjadrovania, dôraz sa kládol na racionálnu stránku diel.

Surrealizmus

Surrealizmus (z fr. nadreálno) vznikol vo Francúzsku v 20-tych rokoch 20. storočia. Zakladateľom bol André Breton. Poézia je prelínanie sna a skutočnosti, prúd obrazov, ktoré vychádzajú z podvedomia. Surrealisti sa opierajú o psychoanalýzu Siegmunda Freuda, rakúskeho psychiatra, ktorý tvrdil, že konanie človeka je ovplyvnené jeho podvedomím, snami a libidom (sexuálnym pudom). Pásmo ako literárny žáner je väčší rozsah a polytematickosť (radenie mnohých tém za sebou, ktoré sa navzájom prelínajú), obraz myšlienkového pochodu človeka, z čoho vzniká spájanie časovo a priestorovo nesúvisiacich motívov, prelínanie lyrických a epických prvkov v texte.

Básnická zbierka Kaligramy obsahuje básne, ktoré majú formu kresieb, obrázkov. Obraz je význam celej básne (inšpirácia: avantardný smer kubizmus). Ide o spojenie poézie s kresbou, t.j. zvukové a zrakové vnímanie textu.

Svetová medzivojnová literatúra

Po 1. svetovej vojne vznikajú v Európe nové štáty. V literatúre prevládala próza, objavujú sa nové tendencie, t.j. témy: 1. svetová vojna, hospodárska kríza, nástup fašizmu, život emigrantov, individuálne problémy človeka (osamotenosť, depresie).

Ernest Hemingway

Ernest Hemingway (USA) poukazuje na absurditu vojny a umierania. Často používa vnútorný monológ hlavnej postavy, zvolacie vety, rečnícke otázky, ale aj vonkajší monológ. Autor občas používa krátke, úsečné vety, čím stupňuje myšlienku a zdôrazňuje jej význam. Zároveň chce vyvolať u čitateľa určité napätie. Hlavnou myšlienkou je osudy a pocity mladej generácie, ktorá sa ešte nenaučila žiť a už sa musela naučiť zabíjať.

Romain Rolland

Romain Rolland (Francúzsko) napísal novelu Peter a Lucia. Ide o protivojnové dielo o tragickej láske dvoch mladých ľudí na pozadí udalostí 1. svetovej vojny. Dej sa odohráva od 30. januára 1918 do 29. marca 1918. Peter a Lucia sa stretnú v metre, Peter je povolaný na front. Ich láska ale končí na Veľký piatok v r. 1918, keď obaja umierajú v rujinách kostola počas bombardovania Paríža.

Ďalší autori

James Joyce (Írsko) - román Ulysses (cesta hlavnej postavy Dublinom). Jiří Wolker (Česko) - vitalista, zomrel ako 24-ročný na týfus.

Slovenská medzivojnová poézia

Od roku 1918 sa mení dovtedajšia funkcia literatúry (bola "hovorcom národa", suplovala neexistujúce kultúrne centrá) a začína sa viac zameriavať "na seba" (nové témy, experimenty, avantgardy). V slovenskej poézii je na jednej strane snaha nadväzovať na staršiu literárnu tradíciu (štúrovci, Vajanský, Hviezdoslav), na strane druhej ísť v Kraskových stopách a tak priblížiť slovenskú poéziu moderným európskym smerom. Významná bola časopisecká aktivita v tomto období (Slovenské pohľady, Elán, Slovenské smery, Tvorba, Prameň, Vatra, DAV).

Prechodná generácia (medzigenerácia)

Prechodná generácia nadväzuje na Hviezdoslava a Kraska. Prelína sa tradičné básnické postupy s postupmi moderny, ktoré do literatúry vniesol Ivan Krasko. Národno-reprezentatívna funkcia poézie (vo väčšine prípadov ešte stále reaguje na prevratné dejinné udalosti, t.j. 1. svetovú vojnu).

Neosymbolizmus (dolorizmus)

Dolorizmus je poézia smútku, pesimizmu a bolesti. Neosymbolizmus nadväzuje na prekliatych básnikov, Kraska a Byrona.

Emil Boleslav Lukáč

Emil Boleslav Lukáč často používal paradoxy. Pre Lukáčove verše je typické hĺbavé uvažovanie. Autor chce trpieť za ostatných, štylizuje sa do polohy trpiteľa, vyžíva sa v tom, keď ho niekto trápi, môže nad tým uvažovať. Jeho básnická zbierka Dunaj a Seina obsahuje časté paradoxy.

Vitalizmus (senzualizmus)

Vitalizmus je smer, ktorý vznikol ako reakcia na skončenie 1. svetovej vojny. Mali by sme si vážiť každodenných maličkostí, nevracať sa do minulosti. Vychádza z filozofie vitalizmu Henriho Bergsona, ktorý za základ všetkého považoval životný elán. Znaky: optimizmus, senzualizmus (vnímanie všetkými zmyslami), avanturizmus (túžba po dobrodružstve). Témy: žena, láska, krása, mladosť.

Ján Smrek

Ján Smrek vl. menom Ján Čietek bol protiklad k Beniakovmu dolorizmu. Jeho básnická zbierka Odsúdený k večitej žízni (symbolizmus, pesimizmus) ---> smútok z ťažkého detstva, z čias vojny, ale básňou Dnes milujem svoj deň prechádza k vitalizmu (radosť, optimizmus). Básnická zbierka Cválajúce dni je polytemická, vyjadruje pocity mladej generácie (divokí jazdci - netrpezliví, ochotní riskovať), zobrazuje ženu vo viacerých podobách. Skladba Básnik a žena obsahuje genitívnu metaforu (nože výčitiek, prepadlisko snov).

Rudolf Fabry

Rudolf Fabry je autor 1. nadrealistickej básnickej zbierky Uťaté ruky (1935). Obsahuje tzv. automatické texty (momentálne nápady). Autor prečiarkol prológ (reprezentoval starý klasický štýl). Báseň Fair Play obsahuje známu vetu: "Za cenu umenia vzdávame sa umenia".

Slovenská medzivojnová próza

V slovenskej medzivojnovej próze sa objavujú tri vlny realizmu: Nádaši-Jége, Jesenský, Rázus. Ďalej sociálno-psychologický realizmus: Hronský, Urban. A socialistický realizmus: Jilemnický, F. Kráľ.

Objavujú sa aj lyrizačné tendencie. Konkrétne ornamentálna próza: Hrušovský, Vámoš, Horváth. A próza naturizmu: Figuli, Chrobák, Ondrejov, Švantner.

Sociálno-psychologický realizmus

Sociálno-psychologický realizmus je smer začínajúci v 20-tych rokoch 20. storočia. Nadväzuje na realizmus, ale obsahuje prvky expresionizmu. Diela sa odohrávajú v dedinskom prostredí, sociálna tematika a psychologizácia postáv.

Jozef Cíger Hronský

V strede tvorby Jozefa Cígera Hronského stojí ČLOVEK. Často opisuje obyčajných slovenských ľudí, veril v dobro človeka, dokázal stvárniť moderné problémy človeka (napr. deštrukcia vedomia pod vplyvom vojny). Vracia sa k spomienkam na detstvo. Niektoré diela sú silno autobiografické. Jeho tvorbu charakterizuje predovšetkým hľadanie zmyslu života a spôsobu komunikácie medzi ľuďmi. Najvýznamnejším obdobím v Hronského tvorbe boli 30-te roky 20. storočia.

Milo Urban

Milo Urban bol predovšetkým autor noviel. Najznámejšia novela je Za vyšným mlynom (založená na princípe diela Zločin a trest, hlavnú postavu ťaží svedomie po tom, ako zavraždí milenca svojej ženy, tak sa nakoniec sám udá). Román Živý bič je unanimistický román (= postavy fungujú ako jedna duša) z 1. svetovej vojny. Zaujímavou postavou je stará Ilčíčka, ktorej syn bol odsúdený na trest smrti, pretože zabil muža, ktorý ho šikanoval. Od synovej smrti ešte viac búrila ľudí v dedine proti pánom. Delí sa na 2 časti: Stratené ruky (názov symbolizuje ruky, ktoré chcú siať, ale chýbajú - na poli, pri práci a vo vzťahoch) Adam Hlavaj (dezertér, ktorý sa snaží otvoriť ľuďom oči a pod jeho vplyvom sa dedina stavia na odpor).

Naturizmus (lyrizovaná próza)

Naturizmus využíva krátke epické útvary (poviedka, novela, rozprávky, mýty). Má slabú dejovú líniu, prežívanie udalosti je dôležitejšie ako udalosť samotná. Dôležitá je lyrizácia jazyka (prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá, zvolania). Postavy sa striktne delia na kladné a záporné (záporné sú aktívnejšie). Dej sa väčšinou odohráva v prírode a v horách a autor dáva do ostrého kontrastu dedinu a mesto. Prevládajú opisy prírody alebo vnútra postáv, príroda odráža psychický stav postáv. Zvieratá vystupujú ako symbol dobra. Priateľstvo a láska sú najvyššie hodnoty. Hrdina je silne individualizovaný, často je rozprávačom (ja-rozprávanie), vyčlenený z dedinského kolektívu. Neprítomnosť historického času, t.j. idealizovaný svet.

Ľudo Ondrejov

Ľudo Ondrejov napísal trilógiu Slnko vystúpilo nad hory. Ide o zbojnícky cyklus, ktorý pozostáva z 3 románov. Klasické prvky naturizmu sú len v prvej časti.

Literatúra po roku 1945

Literatúra po roku 1945 je ovplyvnená 2. svetovou vojnou a nástupom komunistického režimu. V tomto období sa objavujú diela, ktoré reflektujú vojnové udalosti, holokaust, ale aj absurditu života v totalitnom režime. Autori sa často venujú témam morálky, slobody a identity.

Dominik Tatarka

Dominik Tatarka patrí k najvýznamnejším slovenským spisovateľom 20. storočia. Jeho diela sa vyznačujú kritickým pohľadom na spoločnosť a hľadaním individuálnej slobody. Román Démon súhlasu je satirickou reflexiou spoločenských pomerov v období normalizácie.

Ladislav Mňačko

Ladislav Mňačko je známy svojou publicistickou a prozaickou tvorbou, ktorá sa zaoberá témami morálky a svedomia. Román Ako chutí moc je príbehom o korupcii a zneužívaní moci v komunistickom režime.

Milan Kundera

Milan Kundera, hoci píše po česky, je významnou postavou aj v kontexte slovenskej literatúry. Jeho romány, ako napríklad Žert a Nesnesitelná lehkost bytí, sa zaoberajú témami identity, histórie a existencie v modernom svete.

Súčasná slovenská literatúra

Súčasná slovenská literatúra je rôznorodá a reflektuje aktuálne spoločenské, politické a kultúrne témy. Medzi významných súčasných autorov patria Jana Beňová, Balla, Pavol Rankov a ďalší. Ich diela sa vyznačujú experimentovaním s formou, jazykom a témami.

Literárne súťaže ako Anasoft Litera a Poviedka prispievajú k rozvoju súčasnej slovenskej literatúry a objavovaniu nových talentov.

tags: #tri #gaštanove #kone #prolog #petra #obsah

Populárne príspevky:

• Vajcia hydiny: Výživa a cena
• Symbolika chleba na Slovensku
• Socialistická ekonomika Československa
• Symbolika tetovania rýb Jin Jang
• Tipy na odstránenie škvŕn od krvi