Tri gaštanové kone: Hlboká analýza diela Margity Figuli
Kto by si nepamätal symboliku každého obrazu v najznámejšej próze Margity Figuli Tri gaštanové kone, najčítanejšom diele slovenskej literatúry. Toto klasické dielo patrí do knižnice každého študenta, ale obľúbia si ho aj čitateľky, ktoré majú rady príbehy o láske a o tradičných ľudských hodnotách.
Tri gaštanové kone od Margity Figuli patria k vrcholným dielam slovenského naturizmu. Novela naplno rozvinula kľúčové motívy slovenského naturizmu - normy, implikované prírodou v konflikte s normami, diktovanými civilizáciou, ambivalentná etika prírodného človečenstva, epické skúmanie významových možností prírodného či pohanského fatalizmu v kontraste s kresťanskou civilizáciou, napísal literárny historik Peter Valček.
Novela, preložená do viacerých jazykov, priniesla autorke z jej diel najväčší úspech. Čitateľom a čitateľkám ponúka klasický trojuholník dvoch mužov a ženy, v ktorom víťazí čistá láska.
V televíznej dramatizácii diela z roku 1966 si zahrali napríklad Juraj Kukura a Michal Dočolomanský.
Základné informácie o diele
- Lit. druh: epika
- Lit. žáner: psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá - má autora; na rozdiel od ľudovej)
- Doba vzniku: dielo vychádza roku 1940
- Zaradenie: novela, patrí do slovenského naturizmu
Téma a idea diela
- Téma: príbeh lásky 2 mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život
- Idea: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter)
Miesto a čas deja
Dej románu sa odohráva na Orave, v dedine neďaleko „okresného mesta“, kde sa o ruku peknej krčmárskej dcéry Magdalény uchádzajú dvaja muži. Miesto deja sú slovenská dedina Leštice a dediny Turiec a okolitá príroda. Čas deja nie je bližšie určený.
Obsah diela
Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca - skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer.
Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia. Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa.
Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil. Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom.
Zosobášia sa aj proti vôli starej Maliaričky.
Záver: mýtus o návrate strateného raja, ktorý predstavuje ich spoločné detstvo, Peter hovorí: „A nič si už viac nežiadam, len aby to, čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy.“
Margita Figuli- TRI GAŠTANOVÉ KONE
Postavy
V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť. Sú to P. a M a Jano Zápotočný - Petrov pravý opak.
- Peter: Hlavným predstaviteľom dobra, jeho stelesnením. V živote sa usiluje konať podľa noriem kresťanskej etiky, čo určuje aj jeho ľudské vlastnosti.
- Magdaléna: Pasívna postava, s pokorou prijíma svoj osud. S Petrom sa stávajú stelesnením sily a nezničiteľnosti čistej, utrpením zocelenej lásky. Sú symbolmi nadčasových, neustále platných etických hodnôt a morálnych zásad, ktoré posväcujú ľudský život.
- Jano Zápotočný: Kontrastnou postavou je Jano Zápotočný, záporný hrdina, sok v láske. Stelesňuje hlavnú prekážku pri presadení lásky, pri uskutočňovaní dobra. Je síce bohatý, ale zato surový k zvieratám aj ľuďom, bezcitný, sebecký, neverný, nemravný, je beštia - krutý a pomstychtivý, pijan; príležitostný pašerák koní; opovrhoval Magdalénou.
- St. Maliarička: Matka Magdy; pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu.
- Maliarik: Otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je pod papučou.
- Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá, bohabojná.
- Vedľajšie postavy: farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka; Jožko Greguš (bratranec M.).
Gaštanové kone a ich symbolika
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci, jeden gaštan. kôň sprevádza Petra celým dielom, je jednou z postáv, Peter si s ním rozumie a ono, hoci je zviera, súcití s Petrom ako jeho priateľ; gaštanové kone symbolizujú smrť a pomstu, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie.
Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; silu, čistotu a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu. 3 je rozprávkový prvok, dobro víťazí, 3 - láska nie je vždy záležitosťou iba 2 ľudí, gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.
tags: #tri #gaštanové #kone #obsah
