Ťažba zlata v Nitrianskom Pravne a okolí
Nitrianske Pravno a jeho okolie majú bohatú históriu spojenú s ťažbou zlata, ktorá priaznivo ovplyvnila rozvoj regiónu. V tomto kontexte je zaujímavé preskúmať, ako ťažba zlata ovplyvnila život a remeslá v tejto oblasti.
Historické ilustrácie ťažby zlata v regióne Banskej Štiavnice, ktorá bola významným centrom baníctva.
História a význam ťažby zlata
Ťažba zlata v Nitrianskom Pravne priaznivo ovplyvnila nielen kúpyschopnosť obyvateľstva ale aj rozvoj remesiel, takže Nitrianske Pravno bolo v poslednej tretine 16. storočia významným centrom. Oblé kamene z ryžovísk zlata tzv. „hluché“ kamene boli použité aj na dláždenie námestia v Nitrianskom Pravne.
Námestie v Nitrianskom Pravne aj jeho ulice boli hneď od začiatku veľkoryso urbanisticky naplánované a založené pre potreby veľkého mesta, na aké poukazovali prvé objavy zlata v okolí. Po prvej svetovej vojne bolo podniknutých niekoľko pokusov o obnovenie a znovuobjavenie nálezísk. Ich propagátorom a financmajstrom bol miestny lekár Dr. Filkorn z Nitrianskeho Pravna.
Nálezy boli zdokumentované, ale ich výnos bol skromný a po smrti dr. Filkorna v roku 1941 sa už v nich nepokračovalo. Jedna z miestnych povestí hovorí o tom, že pred tureckým drancovaním boli vchody do štôlní zavalené a vysadené pred nimi duby. S dubmi a pôvodnými osadníkmi odišiel aj kus slávnej histórie do zabudnutia, odkiaľ sa nám vďaka neúnavným bádateľom vynárajú jej fragmenty, aby živili našu odvekú ľudskú túžbu po poznaní, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam ideme.
Remeslá v Nitrianskom Pravne
Rozvoj ťažby zlata v Nitrianskom Pravne mal vplyv na rozvoj rôznych remesiel v regióne:
- Hrnčiarstvo: Patrilo k najstarším špecializovaným remeslám. Pre každodenné potreby širokých ľudových vrstiev sa vyrábali rozmanité druhy úžitkového riadu z hliny, ktorá bola pre svoju pomerne ľahkú prístupnosť a spracovateľnosť dlho základným materiálom. K hrnčiarstvu neoddeliteľne patrí hrnčiarsky kruh.
- Remeselná výroba súkna: Na území Slovensku sa rozvíjalo od stredoveku popri domáckej výrobe a patrilo medzi najvýznamnejšie remeslá, vyrabajúce nielen pre miestne, ale aj vzdialenejšie trhy Uhorska. Hlavnými oblasťami súkenníckej výroby na Slovensku boli Považie, horné Ponitrie a tri slobodné západoslovenské mestá: Skalica, Pezinok a Modra. Najväčšiu časť súkenníckej výroby na území Slovenska tvorilo hrubšie sedliacke alebo halenové súkno prírodnej farby.
- Kováčstvo: Kováčstvo, ktoré tvorilo najdôležitejšiu zložku pri spracovávaní kovov v ľudovej kultúre, vyžadovalo pomerne veľkú špecializáciu, poznatky technológie výroby, množstvo získanej suroviny a všestranne kvalifikovaného remeselníka.
- Krajčírstvo: Krajčírske cechy patria k tým, v ktorých pracovalo najviac majstrov a jednotlivými storočiami ich počet ustavične vzrastal. Pre cechy krajčírov platili prísne zásady, ako napr. šaty, ktoré začal šiť jeden majster, nesmel dokončiť druhý.
- Mäsiarstvo: Najstaršie cechy mäsiarov vznikali v banských a kráľovských mestách. Mäsiarsku dielňu tvorila miestnosť na spracovanie mäsa, udiareň, predajňa, mimo dielne postavená drevená ľadovňa. K mäsiarskej usadlosti patrili chlievy pre ošípané. Patrónom mäsiarov bol sv.
- Kožušníctvo: Kožušníci šili z kožušín oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov podšívky do zimných kabátov, kožušinové vesty bez rukávov, kožuchy siahajúce po pás, po kolená i po členky, bundy, mentieky obtiahnuté súknom, zriedkavejšie aj rukavice a prikrývky.
- Obuvníctvo: Obuvníci boli najpočetnejší remeselníci vo všetkých župách okrem Oravy. V roku 1890 bolo v slovenských župách 14 167 obuvníckych a čižmárskych dielní. Ako remeslo sa vyvinulo v 19. storočí zo ševcovstva.
Chvojnica a ťažba zlata
Obec Chvojnica leží na severnom okraji Strážovskej hornatiny. Osídlenie obce úzko súvisí s ťažbou zlata. Prví osadníci boli baníci, ktorí boli povolaní na ťažbu rudy. Meno osady naznačuje, že to boli nemeckí kolonisti. Prišli sem z Nitrianskeho Pravna roku 1337.
Kopy kameňov pri potoku Chvojnica od Fichten až po Oberort /Horné miesto/,veľa prázdnych šácht a štôlní dokazujú bohatú minulosť súvisiacu so zlatom a inými vzácnymi kovmi. Vo Chvojnici a okolí bolo vraj 120 šácht a štôlní. Zlato sa ťažilo, ale aj ryžovalo.
Seifen - v rôznych obmenách, označovalo miesta v ktorých sa zlato premývaním ryžovalo zo zlatonosných nánosov riečok a potokov. Hovoria o tom miestne názvy: Hundsseifen, Thamseifen, Steinseifen … Piesok, riedený vodou sa viedol rizňami cez drevené misky a riedku sieť s malými okami, šatky, textílie,ale aj srsť, pričom sa na drsnom podklade usadzovali ťažšie čiastočky zlata a piesok sa odplavil.
| Obec | Vzdialenosť od Nitrianskeho Pravna | Zaujímavosti |
|---|---|---|
| Chvojnica | - | Bohatá banícka minulosť, kostol Povýšenia s. Kríža. |
| Šugovská dolina | 3km | Železiarska výroba v miestnych hámroch. |
| Lucia Baňa | 7km | Banícka osada, festival Hudba na konci sveta. |
| Štós | 8,8km | Kúpele Štós, tradícia výroby nožov. |
| Jasov | 7km | Jasovská jaskyňa, kláštorný komplex premonštrátov. |
| Poproč | 10km | Kostol všetkých svätých z roku 1766. |
| Moldava nad Bodvou | 16km | Historické centrum, Múzeum vína. |
Tabuľka: Prehľad obcí v okolí Nitrianskeho Pravna a ich zaujímavosti
Kultúrne dedičstvo a súčasnosť
Ťažba zlata a ďalších kovov v baniach zakrátko skončila. V obci bol zriadený panský mlyn a valcha súkenníckych majstrov z Nitrianskeho Pravna. Historicky najcennejšou budovou v obci je rímsko-katolícky kostol Povýšenie s. Kríža. Je postavený z lámaného kameňa a je vyhlásený ako kultúrna pamiatka. Kostol postavil v rokoch 1935 - 1936 podľa projektu architekta B Pompla z Litoměříc staviteľ J. Tomaschek z Nitry.
Moderný sieňový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria, bočnými kaplnkami pri čelnej stene lode, ktoré transeptálne rozširujú priestor a s čiastočne predstavanou vežou. Celý interiér má rovný strop. Kamenný, v exteriéri neomietnutý objekt. Obec Chvojnica má rozlohu 9 km2 a trvalo v nej žije 250 obyvateľov. Obec žije čulým turistickým životom hlavne v letnom období.
