Umelé tulipány a francúzske pestovanie

Umelé tulipány sú obľúbenou voľbou pre tých, ktorí hľadajú trvalú a nenáročnú dekoráciu. Ponúkajú krásu kvetov bez potreby starostlivosti o živé rastliny. V tomto článku sa zameriame aj na pestovanie rôznych rastlín a ich správnu starostlivosť.

Výsadba a starostlivosť o rastliny

Z hľadiska postupu prác pri založení sadovníckej úpravy sa dreviny vysádzajú najčastejšie po dokončení terénnych úprav, na vážkach ornice, spracovaní a dobrom urovnaní pôdy. Pri vysádzaní potom možno použiť kvalitnú zeminu z okolia a vyplniť ňou celý obsah jamy. Často sa však vysádza do vopred založeného trávnika.

Tento spôsob sa používa najmä vtedy, keď predchádzajúce práce nemohli byť včas dokončené a na vysádzanie je už neskoro. Práce spojené so založením trávnika možno tiež lepšie mechanizovať. Výhodou je aj lepšia prehľadnosť a prístupnosť plochy pri výsadbách. Ako nevýhodu možno naopak uviesť potrebu väčšieho prísunu i odvozu zeminy a možnosť poškodenia trávnika.

Preto má byť porast tráv prekorenený, dobre zapojený a krátko pokosený. Plochy pre zapojené (zahustené) výsadby krov, ak boli zatrávnené, sa musia znova spracovať, prípadne trávny porast chemicky zničiť.

S ohľadom na ročné obdobie sa vysádza v jeseni alebo na jar. Jesenné vysádzanie býva väčšinou lepšie, pretože šetrí pôdnu vlahu, rastliny lepšie zakoreňujú a rastú. Opadavé listnáče sa vysádzajú od októbra do zamrznutia a na jar až do vypučania (marec, apríl).

Kratší čas pred pučaním sa odporúča sadiť dreviny s tvrdým drevom, pokiaľ nemajú dobré koreňové baly, napr. duby, buky, hraby, gaštany, brestovce a pod. Brezy a ľaliovníky rastú najlepšie na začiatku pučania, a to najmä väčšie sadence a rastliny s nedokonalým alebo porušeným koreňovým balom.

Ihličnany a vždyzelené kry je vhodnejšie sadiť v jeseni skôr (september, október), aby sa do zimy ešte zakorenili a mohli prijímať vodu. Sadivo v kontajneroch sa môže vysádzať aj v období vegetácie.

Tento progresívny spôsob odstraňuje sezónnosť práce a umožňuje dokončenie úprav kedykoľvek od jari do jesene. Rastliny sa tiež lepšie ujímajú. Nevýhodou sú vyššie náklady a okolnosť, že nebývajú k dispozícii všetky druhy a veľkosti drevín.

Hĺbenie jám

Jamy sa hĺbia hneď po vykolíkovaní miest vysádzania. V priaznivých pôdnych podmienkach majú byť aspoň tak veľké, aby sa korene pri sadení mohli voľne rozložiť a tak hlboké, aby bola pod nimi ešte prekyprená zem.

Pre kry obyčajne stačí veľkosť do 0,50/0,50/0,50 cm (0,125 m3), pre ostatné dreviny asi 0,70/0,70/0,60 cm (0,25 m3). V horších podmienkach a pre väčšie bálové rastliny sa rozmery primerane zväčšia.

Steny jám majú byť kolmé a horšia zemina (spodina a pod.) sa dáva na osobitnú hromadu. Ak je na spodku vrstva stavebnej sutiny, škváry alebo podobného materiálu, kopú sa jamy pokiaľ možno až k pôvodnej zemine, aby sa obnovilo kapilárne spojenie.

V nepriaznivých podmienkach je potrebné vykopanú zeminu sčasti alebo úplne vymeniť a nahradiť dobrou ornicou. Z mechanizačných prostriedkov možno využiť nesené traktorové jamkovače, presádzače i menšie pojazdné rýpadlá.

Požiadavky na rastlinný materiál

Sadivo má zodpovedať ČSN. Od vybratia rastlín v škôlke cez dopravu až do vysádzania môžu sa rastliny veľmi znehodnotiť zaschnutím, mechanickým poškodením, mrazom i zámenami. Sadencom najviac škodí slnko a vietor a koreňom aj mráz. Prostokorenné dreviny sú najcitlivejšie.

Vybraté rastliny, ktoré sa budú sadiť v priebehu niekoľkých dní, sa uskladnia na tienistom a záveternom mieste, pokropia sa vodou a prikryjú fóliou PVC alebo rohožami. Ak sú rastliny zavädnuté, ponoria sa korene po odrezaní na 2-3 dni do vody.

Ak sa dreviny nevysadia včas, musia sa prehľadne založiť do pôdy. Ak zostanú rastliny v zakládke cez zimu, musia sa založiť jednotlivo, nie vo zväzkoch, aby bolo možné korene dobre presypať zeminou. Pri chúlostivejších druhoch rastlín sa spodná časť ešte prikryje lístím. Zakládka má byť oplotená.

Na jar býva niekedy potrebné zabrániť predčasnému pučaniu, a preto sa rastliny v zaládke ľahko povytiahnu a zakryjú rohožami. Ideálne by bolo uchovávať rastliny v klimatizovaných skladoch.

Dobré je namáčať korene do Agrikolu buď už priamo v škôlke alebo pred vysádzaním. Pri dobrom ošetrení hneď po vybratí z pôdy môže byť toto opatrenie i náhradou na zemný bal.

Dreviny so zemným koreňovým balom sa môžu voľne ponechať postavené v zakládke i dlhší čas, musia sa však častejšie rosiť. Cez zimu sa baly presypú rašelinou alebo lístím, zalejú a nadzemné časti ľahko prikryjú čečinou. Zakladanie cez zimu však nie je príliš vhodné, pretože sa baly porušujú.

Pri akejkoľvek manipulácii sa musí dbať, aby sa baly nerozbili. Prenášajú sa za obal a nehádže sa s nimi.

Vysádzanie okrasných drevín bez koreňového balu

Bez zemného koreňového balu sa sadí väčšina opadavých listnáčov bežnej škôlkárskej veľkosti. Najskôr sa hladko odrežú silnejšie poranené korene, ostatné sa zbytočne neskracujú.

K stromom sa dáva silnejší impregnovaný kôl, ktorý sa zatlčie do dna jamy ešte pred vlastným vysádzaním. Kôl má siahať pod korunku, preto sa niekedy musí odrezať a zahladiť.

Umiestňuje sa buď zo strany prevládajúcich vetrov alebo z juhozápadnej strany (stromy s hladkou slabšou kôrou ako ľaliovníky, americké duby, stromovité magnólie a pod.), či smerom k vozovke. Po vysadení sa sadence priviažu ku kolu voľne úväzkom vo tvare osmičky.

Vlastné vysádzanie robia najmenej dve osoby. Prvá drží stromček a potriasa ním, pričom dbá na správnu hĺbku. Zeminu okolo koreňov ušliapava. Druhý pracovník zapĺňa jamu zeminou. Dobrú kyprú zeminu s prídavkom uležaného kompostu dáva ku koreňom.

Stromy sa sadia tak hlboko, ako rastliny v škôlke alebo trocha hlbšie. Kry zase tak, aby celé základné rozkonárenie bolo v zemi. Ponorená časť sa dodatočne zakorení a rastliny sú odolnejšie proti suchu i aplikácii herbicídov po vysadení.

Menšie dreviny v záhonových zahustených výsadbách, kde bola pôda vopred dobre pripravená a vyhnojená, sa sadia za rýľ.

Vysádzanie okrasných drevín s koreňovým balom

S koreňovým balom sa sadia ihličnany a vždyzelené listnáče, pretože aj v čase vysádzania sú olistené a nepretržite musia uhrádzať stratu vody výparom. Pri ihličnanoch však netvoria výnimku aj opadavé druhy. Dôvodom je totiž aj nevhodnosť rezu po vysadení a prítomnosť symbiotickej huby na koreňoch, ktorá je na zaschnutie vefmi citlivá.

Z opadavých listnáčov sa sadia s balom väčšie sadence briez, dubov, bukov, hrabov, gaštanov, brestovcov, vzácnejšie dreviny ako magnólie, ľaliovníky, japonské javory, ďalej azalky, zanoväte, kručinky, cennejšie kaliny, nízke skalníky a dreviny predpestované v nádobách (kontajneroch).

S balom treba presádzať aj všetky odrastené dreviny. Spôsob vysádzania je trocha odlišný od sadenia prostokorenných sadencov. Jama musí byť relatívne väčšia. Najprv vhodíme na spodok trocha dobrej zeminy, ktorú ušliapeme, aby bol bal v správnej hĺbke.

Až po usadení rozviažeme úväzok, obal rozprestrieme a ponecháme v jame. Len obaly z nedejúceho materiálu treba opatrne vytiahnuť alebo ich pred uložením sadenca niekoľkokrát zospodu prerezať.

Balom sa netrasie ale zemina sa okolo neho len obsypáva a zašliapava. Odporúča sa prídavok rašeliny a kompostu. Vyššie dreviny sa vyviažu ku kolu zapichnutom šikmo vedľa balu. Sklon kolov má byť v celej výsadbe pokiaľ možno jednotný.

Po vysadení sa rastliny zalejú. Dôkladné a opakované zalievanie je potrebné najmä pri jarnom vysádzaní a pri porušených baloch pri ihličnanoch a vždyzelených kroch. Zalieva sa často menej, ale dôkladne.

Okolo osamotených drevín v trávniku sa zhotovujú misy. Majú ten význam, že sadence nepotiáča tráva a môžu sa lepšie zalievať a hnojiť. Misy majú byť aspoň 0,75 m široké. Od trávnika sa po obvode oddelia brázdičkou.

Pre zalievanie sa robia okraje zvýšené a spevnené. Na svahu je spodný okraj vyšší. Pri stromoch a nenáročných kroch sa ponechajú len niekoľko rokov, pri cennejších a náročnejších kroch trvalé.

Keď sa dreviny už nezalievajú, udržuje sa povrch povrch pôdy rovinný a pri kraji misy zaoblený. Misy však bránia mechanizovanej údržbe trávnika a zvyšujú náklady pri údržbe. Nezarastenú kruhovú plochu možno po zakorenení dreviny udržať bez oddeľujúcej brázdičky pomocou herbicídov.

Záhonové výsadby krov (zahustené skupiny) sa odpichnú od trávnika rýľom a povrch sa uhrabe do roviny. Zalieva a hnojí sa plošne. Je veľmi vhodné, keď sa na povrch pôdy mís i skupín rozprestrie nástielka z drvenej’ stromovej kôry alebo konárov, trávy alebo iného substrátu.

Pri opadavých drevinách je dôležitý rez nadzemnej časti. Uľahčí sa tým ujatie sadenca, pretože sa veľmi zmenší odparovacia plocha. Okrem toho sa upraví tvar a podporí zosilnenie a rozkonárenie kostrových konárov. Pri jesennom vysádzaní sa reže radšej na jar.

Len vyššie stromy, kde by to bolo obťažné, sa zrežú pred vysádzaním. Rastliny vysadené na jar sa režú hlbšie než pri vysádzaní v jeseni. Pri stromoch s normálnou korunkou sa najskôr zredukuje počet konárov na 3-4 bočné výhonky. Pritom sa predovšetkým odstraňujú konkurenčné výhonky. Hlavný výhonok sa vždy ponecháva dlhší, bočný sa skracuje na vonkajší púčik.

Stromom odspodku rozkonáreným, tzv. pyramídam (duby, buky, hraby, turecké liesky a i.) sa bočné výhonky zosadzuiú na spodný konárik smerujúci von a ten sa podľa potreby ešte skráti. Ak majú stromy dobré koreňové baly, nemusia sa korunky zrezávať.

Väčšine krov, najmä pri hlbšom vysadení, sa konáre príliš neskracujú. Len sadence s dlhými výhonkami a nedostatočne rozkonárené sa primerane zrežú do tvaru širokého kužeľa. Predtým sa tiež odstránia prebytočné výhonky (slabé, zahusťujúce, rastúce nesprávnym smerom).

Ihličnany a vždyzelené kry sa po vysadení väčšinou nerežú. Len pri cyprusovitých druhoch, najmä väčších krových borievkach a tiež pri tisoch sa môžu bočné konáre skrátiť, najmä pri zlých baloch. Konkurenčné výhonky jednoosových ihličnanov (smreky, jedle a pod.) sa odrezávajú tesne pri kmieniku. Vždyzelené listnáče znášajú rez rovnako dobre ako opadavé.

Z údržbových prác je najdôležitejší rez. Robí sa mechanickými lištami alebo ručnými plotovými nožnicami podľa napnutého motúza alebo laty. Ihličnany a vždyzelené listnáče sa tvarujú raz ročne, a to najlepšie koncom leta až v jeseni alebo na jar. Opadavé listnáče vyžadujú rez dvakrát za rok, a to v období vegetačného pokoja a koncom júna až začiatkom júla.

Pretože horná časť obrastá bujnejšie, tvarujú sa bočné steny mierne šikmo - na 1 m výšky sa ráta s rozšírením spodnej základne asi o 10 cm na každej strane. Nízke plôtiky sa strihajú kolmo.

Uhynuté sadence sa musia čo najskôr dosadiť. Menšie medzery sa zaplnia prihrnutím konárov. Pravidelne sa ničia burinové dreviny. Odnožujúce druhy drevín sa na tvarované ploty nemajú používať, pretože zvyšujú pracovné náklady odstraňovaním koreňových výmladkov. Podľa potreby sa rastliny prihnojujú a zalievajú.

Staré a odspodu holé listnáče sa môžu tesne nad zemou zmladiť. Z ihličnanov možno zmladzovať len tis.

Výsadba a ošetrovanie živých plotov

Najlepšie sa rastliny vyvíjajú v jednoradových, najviac v dvojradových plotoch. Pred vysádzaním sa spracuje, prípadne zlepší pôda v páse aspoň 0,50 m širokom. Podľa veľkosti sadencov sa potom sadí podľa šnúry buď za rýľ alebo do vykopanej ryhy. Vzdialenosť sa riadi veľkosťou sadeníc a mohutnosťou rastu.

V príliš hustých výsadbách trpia rastliny nedostatkom svetla a skôr preschýnajú. Pri vyšších plotoch (kry veľkosti vtáčieho zobú obyčajného) sa vysádzajú asi 2-3 rastliny na 1 m dĺžky, pri nízkych plotoch 4-6 kusov. Ihličnany sa sadia o niečo dlhšie, asi na 0,40-0,80 m. Sadence sa majú aspoň spodnými konármi ľahko dotýkať. Po vysadení sa rastliny rovno zastrihnú (listnáče asi o polovicu, ihličnany sa len zarovnajú) a zalejú.

Výsadba a ošetrovanie ruží

Záhradné ruže (záhonové - kríkové a stromčekové, popínavé) potrebujú slnečnú polohu. Pretože vyžadujú dobrú priepustnú pôdu, býva potrebné jej zlepšenie a vyhnojenie kompostom. Hnojivá, ktoré obsahujú chlór (Vitahum a pod.) a kyslé hnojivá nie sú vhodné.

Vysádzanie

Ruže sa vysádzajú najčastejšie na jar. Korene sa skrátia a nadzemná časť sa krátko zostrihne. Miesto očkovania má byť asi 30 mm pod úrovňou povrchu. Kríkové ruže sa vysádzajú na vzdialenosť 0,50 m (bujnejšie rastúce veľkokveté ruže o niečo ďalej), stromčekové ruže najmenej na 1 m a popínavé ruže na 2-3 m. Po vysadení je vhodné sadence nakopcovať a dôkladne zaliať.

Ošetrovanie

Ošetrovanie počas roka je podobné ako pri kvetinových záhonoch, ruže sú však menej náročné, najmä na vlahu. Asi po 5 rokoch sa odporúča vápnenie. Ruže často trpievajú chorobami a škodcami (vošky, múčnatka, škvrnitosť), a preto sú potrebné postreky. Pri stromčekových ružiach sa podľa potreby vymení kôl, ku ktorému sa vysádzajú vždy v korunke. Zo špeciálnych prác sa robí prikrývanie a rez.

Prikrývanie

Záhradné ruže sa prikrývajú koncom októbra alebo začiatkom novembra. Pred vlastnou prácou sa pri záhonových ružiach trocha pristrihne nadzemná časť plotovými nožnicami, aby sa lepšie pracovalo. Kríkové ruže sa nakopcujú, a len v prípade, že predčasne zmrzne pôda, prikryjú sa lístím. Stromčekové ruže sa chránia tak, že sa korunka zohne do vyhĺbenej jamky a potom zasype zeminou.

V ťažkých pôdach alebo pri starších rastlinách je lepšie korunku pripevniť k zemi, zasypať lístím a prikryť čečinou. Staré ruže sa musia ohýbať každoročne na rovnakú stranu. Ohrnutie sa uľahčí odrýpnutím zeminy pri kmieniku na príslušnej strane. Popínavé ruže sú otužilejšie. Odporúča sa však chrániť ich spodnú časť lístím. Ak v osobitne tuhých zimách namrznú, musia sa zmladiť. Podobne sa ošetrujú aj lambertianky (remontujúce kríkové ruže).

Rez

Záhonové ruže kvitnú na novovytvorených výhonkoch, a preto vyžadujú každoročný krátky rez. Robí sa hneď po odokrytí. Nakopcované kry sa opatrne odhrnú motyčkou a zostávajúca zemina sa dôkladne odstráni dlhším dlátovite zrezaným kolíkom. Pri vlastnom reze sa postupuje takto:

• Odstráni sa suché alebo polámané drevo, suché čapíky, príliš slabé výhonky a tesne pri koreňovom kŕčiku planina z podpníkov.
• Príliš husté korunky sa presvetlia odstránením slabých výhonkov a konárov, ktoré sa križujú, alebo rastú súbežne blízko seba alebo dovnútra korunky (pritom sa dbá na zosadzovanie starších rozkonárených konárov až na najspodnejší jednoročný výhonok).
• Jednoročné výhonky sa skrátia pokiaľ možno na púčik smerujúci von a asi 10 mm nad ním; reže sa priemerne na 3 púčiky (slabšie výhonky na menší počet a hrubšie na väčší počet púčikov), trocha väčší rez sa robí pri bujnejších veľkokvetých ražiach a najmä pri lambertiankach.

Dôležitý je letný rez. Spočíva v odrezávaní odkvitnutých súkvetí až po normálny list. Ruže sa potom nevysiľujú tvorbou plodov a v ďalšom období lepšie kvitnú. Súčasne je vhodné odstrániť planinu z podpníkov, pretože sa lepšie odlíši než v období vegetačného pokoja.

Popínavé ruže sa režú odlišne. Najskôr sa odstránia prestarnuté konáre a prebytočné a slabé výhonky. Silné jednoročné výhonky vyrastajúce odspodku sa skrátia, aby vytvorili bočný obrast. Najlepšie obrastajú výhonky vyviazané do šikmej alebo dokonca do vodorovnej polohy. Pri väčšine kultivarov sa tvoria kvety na letorastoch z vlaňajších výhonkov, ktoré vyrastajú z...

Ríbezle

Ríbezle patria medzi obľúbené a najviac pestované druhy ovocia v každej záhradke. Ich pestovanie je jednoduché a rodia veľa, takže si ich pestovanie obľúbia aj menej skúsení záhradkári. Ríbezle pestované ako ker sa ľahko zmladzujú. Ríbezle pestované v tvare stromčeka majú výhodu, že pod nimi môžeme pestovať kvety, niektoré druhy zeleniny, prípadne jahody.

Ríbezľa je samoopelivá, ale prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd v blízkosti a opelenie krížom zvýši Vašu úrodu. Pre vysoký obsah vitamínu C v nich, sa im hovorí aj „citrónovník severu". Podľa odrôd poznáme ríbezle červené, ríbezle čierne a ríbezle biele.

Prvým krokom pri rozhodovaní o pestovaní ríbezlí je výber vhodného tvaru rastliny. Môžete si zvoliť medzi klasickým kríkovým tvarom, ktorý je prirodzene stabilnejší a dlhodobo plodný, alebo stromčekovým tvarom, ktorý je praktický najmä v menších záhradách.

Ríbezle sú mrazuvzdorné a dobre sa im darí vo väčšine pestovateľských oblastí Slovenska, vrátane vyšších nadmorských výšok. Ideálnym stanovišťom je slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou, chránené pred silným vetrom.

Čo sa týka odrôd, výber závisí od vašich preferencií aj od klimatických podmienok v záhrade. Červené ríbezle, ako napríklad 'Jonkheer van Tets' či 'Rovada', dozrievajú už začiatkom júna a sú ideálne na priamy konzum alebo spracovanie. Biele ríbezle, ako 'Weisse Versailler' alebo 'Blanka', majú jemnejšiu, sladšiu chuť a dozrievajú približne v polovici júla.

Na výsadbu ríbezlí je najvhodnejšie obdobie jeseň alebo skorá jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie. Rastliny predávané v kontajneroch sa môžu sadiť celé vegetačné obdobie. Pôda na výsev by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, humózna a s pH neutrálnym (5,5-6,8). Prostokorenné rastliny vysádzame o 8 až 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke, čo podporí tvorbu nových výhonkov a silný koreňový systém.

Starostlivosť o výživu ríbezlí zahŕňa pravidelné hnojenie, ktoré zabezpečuje dostatočný prísun živín počas vegetácie. Ideálne je aplikovať organické hnojivá, napríklad kompost v množstve 3 až 5 kg na jeden ker každé dva roky. Na jar sa odporúča doplniť minerálne hnojivá s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V jesennom období sa zasa sústreďujeme na dodanie draslíka a fosforu, ktoré podporujú vyzrievanie pletív a lepšie prezimovanie.

Ríbezle majú plytký koreňový systém, preto sú citlivé na nedostatok vody najmä počas suchých letných dní a v období zakoreňovania. Zalievať by sme mali výdatne, ale nie príliš často - ideálne raz týždenne v dávke približne 15 až 20 litrov vody na ker.

Nemenej dôležitý je aj pravidelný rez, ktorý zabezpečuje rovnováhu medzi rastom a rodivosťou. Po výsadbe sa výhony skracujú na dva až tri púčiky, čím sa podporuje rozkonárenie. V nasledujúcich rokoch sa zakladá kostrová štruktúra kríka, pričom každoročne odstraňujeme najstaršie, málo produktívne alebo poškodené výhony. Pestovanie ríbezlí môže byť jednoduché a zábavné, ak poznáte základné zásady a nebojíte sa pravidelnej starostlivosti.

Odrody ríbezlí

Nižšie je uvedený prehľad niektorých odrôd ríbezlí:

Medzi ďalšie spomínané odrody patria:

• 'Jonkheer van Tets' (červená)
• 'Rovada' (červená)
• 'Weisse Versailler' (biela)
• 'Blanka' (biela)

Ďalšie rastliny a ich pestovanie

Okrem ríbezlí a okrasných drevín existuje mnoho ďalších rastlín, ktoré si zaslúžia pozornosť. Nižšie nájdete informácie o niektorých z nich:

• Tekvice: Najlepšie sa im darí na stredne ťažkých, humóznych pôdach, dostatočne zásobených živinami. Vyžadujú slnečné polohy chránené pred silnými vetrami.
• Cukety: Odroda JIGONAL SM (kód 0602) je nehybridná odroda cukety s väčšími, tmavo zelenými plodmi. Kríček je stredne vzrastný.
• Levanduľa motýlia (Lavandula stoechas): Je voňavá odroda levandule, bežne pestovaná v stredomorí. Vyžaduje priepustnú piesočnatú pôdu, slnečné stanovisko a striedmu zálievku.
• Cesnak: Odrody ako ‘Messidrome White’, ‘Dukát’ a ďalšie sú ideálne na jesennú výsadbu.
• Cibuľa sadzačka: Odroda ‘Akado’ je spoľahlivá zimná sadzačka s rýchlym štartom a vysokou úrodou.

Starostlivosť o rôzne druhy rastlín si vyžaduje špecifické znalosti a postupy. Dôležité je venovať pozornosť pôde, stanovisku, zálievke a hnojeniu, aby rastliny mohli zdravo rásť a prinášať bohatú úrodu.

tags: #umelé #tulipány #francúzske #pestovanie

Populárne príspevky:

• Majstrovstvá vo varení halušiek
• Tinkine Vianočné Recepty
• Hovädzí steak so špaldovými haluškami
• Grilovacie panvice: Typy a použitie
• Slovenské pivovarníctvo