Umelecké prostriedky v literatúre: Vysvetlenie a použitie

Slohové postupy sú spôsoby, akými je text vytvorený, aké prostriedky používa a na čo zameriava svoju pozornosť. Môže ísť napríklad o príbeh, vlastnosti, informácie alebo súvislosti medzi javmi. Medzi základné slohové postupy patria rozprávanie, opis, informovanie a výklad.

Slohový útvar je výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu. Napríklad, ak použijeme opisný slohový postup, môžeme vytvoriť slohový útvar - statický opis.

1. Rozprávací slohový postup

Rozprávací slohový postup má za úlohu vyrozprávať jedinečnú udalosť alebo príbeh v časovej postupnosti. Hojne využíva slovesá.

Medzi útvary rozprávacieho slohového postupu patria: bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román...

2. Opisný slohový postup

Opisný slohový postup má zachytiť vlastnosti predmetu alebo osoby a hojne využíva prídavné mená.

Medzi útvary opisného slohového postupu patria:

• Statický opis - opisuje objekt bez pohybu.
• Dynamický opis - opisuje objekt v pohybe alebo popisuje nejakú činnosť, napr. opis pracovného postupu.
• Jednoduchý opis - opisuje vlastnosti objektu bez výraznejšieho štýlového zafarbenia.
• Umelecký opis - náladový - využíva umelecké jazykové prostriedky - poetizmy, trópy, figúry...
• Odborný opis - pracuje s objektom metodickým, vedeckým spôsobom a používa odborný jazyk.

Charakteristika:

• Priama charakteristika - vlastnosti človeka priamo pomenúva.
• Nepriama charakteristika - zobrazuje vlastnosti cez ich prejavy, správanie človeka.
• Vonkajšia charakteristika - zachytáva výzor, vzhľad človeka.
• Vnútorná charakteristika - všíma si charakter, povahu osoby.

Karikatúra: Je to vlastne zvláštny druh charakteristiky, všíma si najmä záporné vlastnosti a slabosti, ktoré zveličuje až do humornej podoby. Má poukázať na isté črty, prípadne ich zosmiešniť.

3. Informačný slohový postup

Informačný slohový postup uvádza fakty, údaje a informácie, odpovedá na otázky čo?, kde?, kedy?, ako? Často využíva číslovky a vlastné mená.

Medzi útvary informačného slohového postupu patria:

• Správa - stručne, vecne, aktuálne, objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stala a jej okolnostiach.
• Úradný list, žiadosť, objednávka - stručne, presne vyjadruje, čo je jeho úlohou (žiada, objednáva atď.)
• Interview, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program...

4. Výkladový slohový postup

Výkladový slohový postup sleduje vzťahy, súvislosti a vysvetľuje príčiny a následky.

Medzi útvary výkladového slohového postupu patria:

• Výklad - vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky, má byť vecný a objektívny.
• Úvaha - zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje, je subjektívna a môže používať umelecké prostriedky.
• Referát - stručne, pomocou základných faktov, uvádza poslucháča do danej problematiky.
• Recenzia - hodnotí nejaké dielo, jeho kvalitu, prednosti aj nedostatky (kniha, hudba, počítačová hra, film).
• Komentár - očami autora hodnotí väčšinou udalosti zo života spoločnosti, hľadá jej príčiny, skúša predpovedať následky.

Úvaha

Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska.

Základné znaky:

• Patrí k útvarom výkladového slohového postupu.
• Neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hľadiska, autor uvažuje o danom jave.
• Spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti, taktiež sa využívajú básnické prostriedky.
• V úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami.

Kompozícia úvahy:

• Úvod: vychádza z určitých faktov, ktoré jasne pomenúvajú, alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka a niekedy forma otázky spisovateľ zopakuje názov.
• Jadro: dané fakty pisateľ hodnotí, zaujíma k nim svoj postoj.
• Záver: pisateľ dokazuje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený.

Pri hodnotení sa dôraz sa kladie na:

• využitie syntaktických prostriedkov (napr. jednočlenné vety, príčinno-následkové vety, slovosled, rôzna modálnosť a dĺžka viet), tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší),
• subjektívnosť (použitie 1. os. sg alebo 1. os.
• originálnosť, nie frázovitosť.

Dobrá rada: Pri písaní úvahy sa zamerajte v prvom rade na svoje osobné pocity. Píšte úprimne o vlastných názoroch, hovorte sami za seba, rozprávajte tak, ako to cítite. Z dobrej úvahy sa musí dať vyčítať osobnosť autora.

Výklad

Výklad sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky. Výklad je objektívnym slohovým útvarom. Autor stojí nad textom, obyčajne využíva neosobné vyjadrovanie alebo autorský plurál. Základom je analýza javov, predmetov, vzťahov, argumentácia a pod.

Základné znaky:

• Patrí k žánrom náučného štýlu.
• Informačný slohový postup sa v ňom mieša s výkladom a opisom.
• Podľa toho, či prevláda informácia alebo výklad, referát buď' vecne a obšírne informuje o výsledkoch vedeckého výskumu, alebo vysvetľuje dosiahnuté vedecké riešenia a postupy.
• Cieľom je objektívne vysvetliť neznámy jav, rozšíriť nový vedecký poznatok; je určený všeobecnému adresátovi, preto je sloveso najčastejšie v 3.
• Používa sa v ňom veľa odborných termínov.

Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia, ako sú indukcia, dedukcia, argumentácia, analýza (rozbor, rozklad) a syntéza (zhrnutie), ale aj analógia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia (znázornenie), exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie, prenesenie poznatkov), generalizácia (zovšeobecnenie) a i.

Kompozícia:

• Úvod: známe fakty, motivačné faktory - vysvetlíme, prečo sme si vybrali istú tému alebo na čo sa v práci zameriame
• Jadro: samotné vysvetľovanie, jednotlivé tematické celky jadra sú samostatné, ale majú na seba logicky (svojím obsahom) nadväzovať.
• Záver: zhrnutie výsledkov, poznaného alebo zdôrazníme význam povedaného.

Pri hodnotení sa dôraz kladie na:

• jasné vysvetlenie problému, používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov, bibliografických záznamov ap.,
• objektívnosť (použitie 1. os. pl. alebo 3. os. sg),
• tvorivé využitie lexiky typickej pre daný jazykový štýl (odborné termíny, neutrálnosť jazyka).

Jazykové štýly

• Hovorový štýl - v súkromnom, neformálnom, hovorenom styku, využíva hovorové aj nespisovné slová... Žánre (útvary) hovorového štýlu: bežné rozhovory, dialógy v rodine, v okruhu kamarátov.
• Administratívny štýl - využíva sa v úradnom styku, vyžaduje stručnosť, presnosť, vecnosť. Žánre (útvary) administratívneho štýlu: úradný list, žiadosť, objednávka, životopis, úradné tlačivá a formuláre, poukážka, podací lístok, poštová sprievodka a pod.
• Náučný (odborný) štýl - vo vedeckom a vzdelávacom prostredí, vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné vyjadrovanie (termíny), vedecké zdôvodňovanie, používa zložitejšie vety a súvetia. Žánre (útvary) náučného štýlu: výklad, referát, diplomová práca, prednáška, štúdia a pod.
• Umelecký štýl - umelecké texty - básnické, prozaické a dramatické, vyjadruje subjektívny pohľad autora, jeho pocity, myšlienky, používa umelecké jazykové prostriedky, obrazné pomenovania. Žánre (útvary) umeleckého štýlu: všetky lyrické, epické a dramatické literárne žánre.
• Rečnícky štýl - slávnostných, verejných prejavoch pri rôznych príležitostiach. Žánre (útvary) rečníckeho štýlu: slávnostný prejav, príhovor, prívet, prednáška, diskusný príspevok.

Slávnostný prejav

Cieľom slávnostného prejavu je zhodnotenie významu nejakej významnej udalosti, akcie, príležitosti. Svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle.

Základné znaky:

• Je oficiálna pripravená reč, prednesená pri rôznej príležitosti (pri gratulácii, uvítaní, pohrebe, pri oslave nejakého jubilea a pod.).
• Docieli sa to používaním zvolacích viet, rečníckych otázok, citátov, metafor, synoným, prirovnaní...

Slávnostné prejavy sa členia na:

• verejné: slávnostné - jubilejné, spomienkové, gratulačné / rámcové - privítací, otvárací, záverový, pozdravný,
• rodinné: prejavy na sobášoch, pohreboch, pri výročiach, pri uvítaní novorodeniatok a pod.

Kompozícia:

• Úvod: má byť stručný a pútavý, má upozorniť poslucháčov, že sa dozvedia niečo zaujímavé alebo dôležité.
• Úvod označuje cieľ i obsah prejavu a záver zhrnie obsah.
• Jadro: V kompozícií jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné, konkrétne a zrozumiteľné.

členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver), pestrá modalita viet vo vyjadrovaní,

• parafrázovanie a citovanie, využitie okrídlených výrazov, exempiel, aforizmov, bonmotov ap.,
• originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť.

tags: #umelecke #prostriedky #na #rybu #vysvetlenie

Populárne príspevky:

• Tradičný koláč s tvarohom
• Recepty na moravské údené
• Viac o pohodlí a bezpečnosti s kočíkmi s gélovými kolesami
• Zdravý životný štýl
• Kŕmenie zveri jablkami