Nové objavy rýb v Atlantickom oceáne a ich fascinujúce vlastnosti

Temné hlbiny morí a oceánov skrývajú naozaj podivuhodné tajomstvá. Hoci technológie výrazným spôsobom pokročili, stále nemáme dokonale zmapované oceány a živočíchy, ktoré prebývajú v ich najväčších hĺbkach.

Po rokoch brázdenia podmorského sveta v Atlantickom oceáne objavili vedci 12 nových druhov živočíchov. Nové zistenia priniesol projekt ATLAS, medzinárodný projekt na lepšie porozumenie podvodných ekosystémov v severnom Atlantickom oceáne. Počas štyroch rokov výskumu objavili nové, dovtedy nevídané živočíchy, ktoré sa prispôsobili extrémnym podmienkam. V nehostinných podmienkach našli aj rôzne predtým nevídané ryby a druhy krabov.

Len donedávna sa totiž myslelo, že hlbokomorský svet zostane voči klimatickým zmenám odolný alebo len minimálne ohrozený. Ďalším činiteľom, ktorý tieto ekosystémy ohrozuje, je človek. Pri hlbokomorskom rybolove sa do sietí chytil druh morského čerta, ktorého exemplár nebol doteraz identifikovaný.

O ulovenej rybe je k dispozícii len málo informácií, ale predbežné vyšetrovanie naznačuje, že by mohlo ísť o nový druh, ktorý nebol doteraz pozorovaný. Zvláštnosti ich rozmnožovania boli prvýkrát odhalené približne pred sto rokmi, keď britský ichtyológ a výskumník rýb Charles Tate Regan objavoval spôsoby párenia hlbokomorských rýb. Zisťoval, prečo sa menšie rybky držia väčších jedincov. Zatiaľ čo predtým sa predpokladalo, že ide o súčasť starostlivosti o mláďatá a že matka sa o ne stará, Regan zistil, že splynutie je procesom rozmnožovania.

V Jadranskom mori sa objavil nezvaný návštevník, invázna ryba štvorzubec striebropasý (Lagocephalus sceleratus), ktorá sa pôvodne vyskytuje v Tichom a Indickom oceáne. Štvorzubec je extrémne toxický. Obsahuje tetrodotoxín, teda silný neurotoxín, ktorý pôsobí rýchlo a bez účinnej protizbrane. Postihuje najmä dýchacie svaly a nervový systém, čo môže viesť k ochrnutiu, strate zraku a v najhoršom prípade k smrti.

Nebezpečenstvo hrozí nielen pri konzumácii ryby, ale aj pri samotnom kontakte. Štvorzubec má silné čeľuste v tvare zobáka, ktoré môžu spôsobiť vážne poranenia, dokonca až amputáciu prstov. Okrem toho má jedovaté aj telo a pokožku, takže aj neúmyselný dotyk môže byť rizikový. Ak sa chystáte k Jadranu, buďte informovaní a obozretní. Tento tropický „návštevník“ síce môže vyzerať nevinne, no v skutočnosti ide o jedného z najnebezpečnejších morských tvorov, s akými sa v tejto oblasti môžete stretnúť.

Aktuálne internetom koluje podivuhodné video, ktoré zachytáva ozrutnú rybu známu ako zubatka pruhovaná, ktorá svojou silou a ostrými zubami dokázala bez akýchkoľvek problémov rozhryznúť plechovku koly. Pokus najprv skúšajú s celou rybou, ktorú postavia pred plnú plechovku sýteného nápoju. Experiment bol zopakovaný aj po tom, čo zubatke oddelili hlavu od tela, čo fascinovalo nejedného diváka. Video bolo síce na YouTube nahraté už v januári, no len prednedávnom sa objavilo na Reddite a následne sa stalo virálnym po celom svete.

Fascinujúci druh podmorského živočícha prezývajú vďaka ostrým zubom aj vlčia ryba. Švédsky professor Björn Thrandur Björnsson z endokrinologického laboratória univerzity v Göteborgu tvrdí, že tento druh ryby sa vyskytuje predovšetkým v Atlantickom a v Severnom ľadovom oceáne. Živí sa kôrovcami, mäkkýšmi či menšími rybami. Profesor vysvetľuje, že za zahryznutie aj po dekapitácii (odťatia hlavy) môže tzv. neuromuskulárny reflex. „Jej čeľusť je v podstate naprogramovaná na uhryznutie, pokiaľ jej ústna dutina niečo zaregistruje.

Ryby z rodu Chelidonichthys majú modifikované plutvy podobajúce sa nohám, ktoré im zrejme pomáhajú v pohybe po morskom dne. Niektoré z nich ale končatiny používajú aj na ochutnávanie svojho okolia, aby si našli cestu ku koristi. V odbornom časopise Current Biology vedecký tím popísal, ako ryby po jednom umiestňoval do nádrží s piesočným dnom a vodou. Do piesku zahrabal buď rôznych zástupcov lastúrnikov, kam patria slávky či mušle, alebo schránky s ich extraktom alebo s morskou vodou. Jeden druh potom tápaním a hrabaním po dne opakovane zvládol objaviť všetku korisť a predmety s ňou súvisiace.

Ďalší výskum odhalil, že nervy v končatinách rýb začnú vysielať signály, keď sú vystavené chemickým látkam súvisiacim s potravou. Iný druh štítnika ale pod pieskom ukrytú korisť nájsť nedokázal. Jeho končatiny neboli pokryté hrbolčekmi a nervová sústava u neho nereagovala na rovnaké chemické látky ako u jeho karolínskeho príbuzného. Vedci na základe týchto zistení vyslovili domnienku, že "nohy" týchto rýb pôvodne slúžili na pohyb. Štítnici by podľa Coreyho Allarda, spoluautora štúdie z Harvardskej univerzity, mohli vedcom pomôcť zistiť, z akých dôvodov sa počas evolúcie objavujú nové časti tela a ako druhy nadobúdajú nové schopnosti.

Ďalšie pozoruhodné morské živočíchy

Jeden článok o zvláštnych rybách z hĺbok oceánov sme ti už na EMEFKA priniesli. V tomto pokračovaní nájdeš 10 ďalších pozoruhodných morských živočíchov, s ktorými sa na dovolenke len tak ľahko nestretneš.

Stargazer
Ryba stargazer žije v Stredozemnom a Čiernom mori. Je dlhá 20 až 40 centimetrov, na vrchu hlavy má teleskopické oči a najčastejšie sa skrýva v piesku na morskom dne. Odtiaľ láka svoju korisť malým výbežkom na ústach, ktorý slúži ako udička.

Stargazer dokáže nepriateľovi uštedriť aj drobný elektrický výboj, rovnako patrí medzi jedovaté ryby. Vďaka svojmu spôsobu lovenia si vyslúžili označenie „najpodlejšie tvory, ktoré kedy vznikli“.
Sheepshead
Ryba s názvom sheepshead dorastá najviac do dĺžky 76 centimetrov a našli by sme ju napríklad v západnej časti Atlantického oceána či na juhozápade Floridy. Živí sa ustricami, mušľami či krabmi.
Yellowhead jawfish
Ryba yellowhead jawfish obýva koralové útesy v Karibskom mori. Obyčajne sa nachádza v hĺbke 3 až 40 metrov a dorastá do dĺžky 10 centimetrov. Hlava a horná časť tela sú žiarivo žlté, nižšie na tele ale nájdeme skôr bledomodrý odtieň.
Ropušnica obyčajná
Ropušnicu obyčajnú môžeme nájsť v Atlantickom oceáne, ale aj v blízkosti Senegalu a v Stredozemnom mori. Živí sa lovom kôrovcov, menších rýb či mäkkýšov. Väčšinou sa skrýva na dne, kde číha na svoju korisť.
Ploskozubec modropruhovaný
Veľmi zaujímavou rybou je ploskozubec modropruhovaný. Má pestrofarebné šupiny, zvláštny tvar hlavy a rovnako zvláštny tvar zubov. Obýva tropické moria, napríklad Červené more, časti Tichého oceánu či Indický oceán. Dorastá do dĺžky približne 90 centimetrov.
Coffinfish
Coffinfish je ryba, ktorá vyhľadáva slané vody Tichého oceánu či východné vody Austrálie. Žije v hĺbke 50 až 300 metrov a dorastá do dĺžky 22 centimetrov.
Synanceja bradavičnatá
Synanceja bradavičnatá žije v Indickom a Tichom oceáne a patrí k najjedovatejším rybám vôbec. Prezývajú ju aj „kamenná ryba“, keďže na prvý pohľad je veľmi jednoduché zmýliť si ju práve s kameňom. Ak na ňu náhodou človek šliapne, môže v dôsledku otravy zomrieť či ochrnúť. Existuje síce protilátka, ale často sa nestihne podať včas.
Ohavec maličký
Ohavec maličký dorastá do veľkosti asi 30 centimetrov. Ide o druh kalmára, ktorý žije v hĺbke asi tisíc metrov. Má červenú až čiernu farbu, osem chápadiel a veľmi veľké oči.
Žralok veľkoústy
Žralok veľkoústy patrí k vzácnemu druhu žralokov. Pohybuje sa v hĺbke 135 až 150 metrov, jeho veľkosť je najčastejšie približne 5 metrov. Živí sa drobnými kôrovcami a planktónom. Obýva vody Atlantického oceána či Indického oceána.
Gyrinomimus grahami
Gyrinomimus grahami sa nachádza vo vodách všetkých oceánov na južnej pologuli. Prežíva v hĺbkach 445 až 2379 metrov. Samička má obyčajne nadrozmerné ústa, ktorými dokáže zjesť veľmi veľké živočíchy. Samcom sa ale v dospelosti vytvorí obrovská pečeň, ktorá slúži ako zásobáreň energie.

Dlhovekosť rýb: Tajomstvá dlhého života pod vodou

Svet rýb je plný prekvapení, a jedným z najfascinujúcejších je ich dlhovekosť. Niektoré druhy sa dožívajú úctyhodného veku, ktorý presahuje aj život človeka.

Všetko o rybách pre deti | Naučte sa vlastnosti rýb | Čo je to ryba?

Koi Hanako: Kráľovná dlhovekosti

Vo veku 226 rokov bola koi Hanako najstaršou koi rybou, aká bola kedy zaznamenaná. Koi Hanako bola krásna šarlátovo sfarbená samička druhu Higoi v Japonsku. Jej meno Hanako sa v japončine prekladá ako „kvetinová dievčina“. Hanako sa narodila v roku 1751 a narodila sa uprostred éry Tokugawa v Japonsku a zomrela 7. júla 1977 vo veku 226 rokov. Hanako sa tak stala nielen najstaršou koi rybou, ale aj najdlhšie žijúcou sladkovodnou rybou, aká kedy existovala. Všeobecne platí, že ryba Koi sa dožíva až 50 rokov, no jedna konkrétna s menom Hanako sa dožila až neuveriteľných 226 rokov. Pre vedcov je stále záhadou, ako je možné, že sa dožila takéhoto veku.

Ospalec grónsky: Staroveký obyvateľ severných vôd

To, že sa v arktických vodách nachádzajú 400-ročné žraloky nie je až taká novinka, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ospalec grónsky, ako sa tento druh žraloka nazýva, sa bežne dožíva úctyhodného veku, ktorý sa pohybuje v stovkách rokov. Jedinec, ktorého sa podarilo vyloviť tento rok v atlantických vodách, je však najstarším známym exemplárom. Jeho vek odhadli vedci na základe ohromnej dĺžky, ktorá dosahovala takmer 5 a pol metra. To je na Ospalca grónskeho nevídané číslo.

V severnom Atlantiku študoval tím profesora Juliusa Nielsena z univerzity v Kodani podmorské tvory, keď sa im znenazdajky podarilo vyloviť tohto starčeka. Ospalec grónsky rastie len jeden centimeter za rok, zaujímavým faktom však je, že svoju dospelosť dosahuje vo veku 150 rokov. Na stanovenie veku sa používa fyzikálny postup známy ako rádiokarbónová metóda datovania. Tá určila, že jeho vek sa pohybuje okolo 392 rokov. O tejto metóde však vieme, že má 95 percentnú určitosť a teda jeho vek sa s prípustnou chybou odhaduje ešte o ďalších 120 rokov viac. Tento žralok je veľmi podstatným objavom, pretože prežil udalosti ako priemyselná revolúcia, prvá a druhá svetová vojna či jadrové testy počas studenej vojny. Môže byť teda zdrojom kľúčových poznatkov pri skúmaní ľudského dopadu na morský ekosystém.

Na Islande je mäso Ospalca grónskeho považované za delikatesu, avšak je nutné vedieť ho dobre pripraviť. Jeho mäso totiž obsahuje toxín, ktorého účinky pri otrave sa veľmi podobajú pocitu požitia extrémneho množstva alkoholu. Keďže sa vek tohto žraloka nedá určiť presne, oficiálne prvenstvo najstaršieho žijúceho živočícha si drží druh lastúrnika s názvom Arktika islandská.

Arktika islandská: Rekordér v dlhovekosti

Keď sa vedci pokúšali určiť jeho vek, nechtiac ho zabili. Nech to znie akokoľvek absurdne, Ming sa dožil veku 507 rokov a na oficiálnom rebríčku najdlhšie žijúcich živočíchov je držiteľom prvého miesta. Zrejme vás nepresvedčím, aby ste si ho uctili minútou ticha, takže na záver vám aspoň prezradím, že svoje meno dostal podľa čínskej dynastie Mingovcov. Národné múzeum vo Walese tvrdí, že jeden oceánsky lastúrnik Quahog, ktorého našli na pobreží Islandu v roku 2006, mal až 507 rokov. „V chladnejších vodách okolo Islandu má pomalší metabolizmus, a tak rastie pomaly a môže žiť aj dlhšie ako 507 rokov.

Ďalšie dlhoveké druhy

Okrem spomínaných druhov existujú aj ďalšie ryby a morské živočíchy, ktoré sa dožívajú vysokého veku:

Skalník: Na základe údajov ministerstva pre ryby a voľne žijúce živočíchy je tento druh skalníka jednou z najdlhšie žijúcich rýb a dosahuje dĺžku života najmenej 205 rokov. Bývajú väčšinou hnedo alebo ružovo sfarbené a žijú v Tichom oceáne od Kalifornie po Japonsko. V roku 2021 sa o ňom vykonala štúdia, v ktorej sa skúmali gény tejto ryby. Našli sa genetické predpoklady na dlhovekosť, vrátane DNA, ktorá môže pomôcť odvrátiť rakovinu.
Žraloky: Žije hlboko v Arktickom a severnom Atlantickom oceáne a podľa kanadského observatória žralokov môžu dosahovať dĺžku 7,3 metrov. Štúdia očného tkaniva žralokov odhaduje, že sa môžu dožiť až 272 rokov. Podľa odhadov mal najdlhšie žijúci žralok približne 392 rokov a vedci sa domnievajú, že by sa mohli dožívať až 512 rokov. Nachádza sa v severnej časti Atlantického oceánu.
Hlbokomorské ryby: Nachádzajú sa hlboko v Mexickom zálive a dokážu prežiť až neuveriteľných 250 rokov. Dorastajú do dĺžky troch metrov, no rastú veľmi pomaly.
Korytnačka obrovská: Zriedkavo tento druh korytnačky prežije až 255 rokov.
Drsnoplutvec beringov: Rastú veľmi pomaly a preto sa ich priemerný vek dožitia pohybuje v rozmedzí 86 až 102 rokov. Veľký vplyv na ich vek majú však environmentálne faktory, ako je napríklad kvality vody.

Fosílne objavy: Pohľad do minulosti

Nielen súčasné ryby, ale aj fosílne nálezy nám poskytujú cenné informácie o evolúcii a dlhovekosti týchto tvorov.

Najstarší mozog stavovca

Pred približne sto rokmi objavili vedci v anglickej uhoľnej bani fosíliu 319-miliónov rokov starej ryby. CT výskum totiž odhalil čo sa predpokladá byť najstarší mozog stavovca, ktorý sa navyše zachoval mimoriadne dobre. Mozog spolu so zachovanými nervami majú na dĺžku približne palec a vďaka tomuto objavu mohli vedci z University of Michigan nahliadnuť do evolúcie mozgu a nervovej sústavy skupiny rýb, ktorá prežila do dnešného dňa. Do tejto skupiny patria takmer všetky dnes žijúce ryby v užšom zmysle a vyše polovica všetkých dnes žijúcich stavovcov. Zároveň autori výskumu zistili niečo viac o zachovaní mäkkých tkanív.

„Naša štúdia dospela k jednému mimoriadne dôležitému záveru. Aj mäkké tkanivá sa môžu vďaka fosilizačnému procesu uchovať a môžu sa nachádzať aj vo fosíliách, ktoré sme poznali už dlhú dobu. Objavená ryba nie je na prvý pohľad ničím výnimočná a je relatívne malá. Napriek tomu v sebe ukrýva obrovské tajomstvo, ktorým je najstarší fosilizovaný mozog stavovca. Zároveň vedcom naznačuje, že naše poznatky o evolúcii mozgu majú isté medzery. K objavu dopomohli aj moderné zobrazovacie technológie. Autori štúdie tvrdia, že vďaka nim môžeme objaviť viac zachovalých mäkkých tkanív.

Ryba z anglickej uhoľnej bane je jediným exemplárom svojho druhu. Výskumníci preto musia použiť len neinvazívne metódy výskumu, aby vzorku náhodou nezničili. Patrí do druhu Coccocephalus wildi a stala sa súčasťou väčšieho výskumu, ktorý sa zameriava na výskum hláv prvých lúčoplutvovcov na Zemi. Zaujímavosťou je, že výskumníci nehľadali v rámci svojej štúdie stopy mozgu. Keď fosíliu umiestnili do CT prístroja, všimli si neidentifikovanú „bublinu“. Čo sa týka fosílií tak je bežné, že v nich rastie amorfný minerál. V tomto prípade mal však minerál jasne definovanú štruktúru. Fosília ryby C. wildi zachytáva len hlavu. Napriek tomu autori štúdie predpokladajú, že celý živočích mohol mať na dĺžku približne 20 centimetrov. Na základe tvaru čeľuste a zubov usudzujú, že išlo o mäsožravý druh.

Mozog C. wildi sa skladal z drobnej centrálnej časti a mal tri hlavné regióny. Tie zodpovedajú prednému mozgu, medzimozgu a zadnému mozgu žijúcich rýb. Mozog moderných rýb sa vyvíja tak, že sa vrstvy tkaniva ukladajú na seba smerom von. Čo sa však týka ryby C.

Harajicadectes zhumini: Dravá ryba s nezvyčajným dýchaním

Jedno z najodľahlejších nálezísk fosílií v celej Austrálii v sebe ukrývalo obrovský objav. Ide o dravú rybu, ktorá bola vyzbrojená veľkými tesákmi a kostnatými šupinami. Žila pred 380 miliónmi rokov v čase, keď v období stredného devónu došlo ku kritickému poklesu hladín kyslíka v moriach. Práve táto skutočnosť by mohla vysvetľovať, prečo ryba mohla dýchať netypickým spôsobom. Nový druh bol nájdený v rieke Finke, ktorá je považovaná za jednu z najstarších riek na svete. Ide o jednu z najznámejších fosílnych lokalít na tomto kontinente a bola domovom množstva bizarných prastarých živočíchov.

Dravá ryba nesie názov Harajicadectes zhumini a podrobne ju opísal medzinárodný tím výskumníkov vedený paleontológom Brianom Choom. Názov je odvodený od miesta, na ktorom sa našli fosílie v pieskovcovom člene Harajica, a starovekého gréckeho slova dēktēs (hryzenie). "Túto novú formu lalokoplutvých rýb sme našli v jednom z najvzdialenejších fosílnych nálezísk v celej Austrálii. Nachádzala sa asi 200 kilometrov smerom na západ od mesta Alice Springs," vysvetlil spoluautor štúdie a profesor John Long, ktorý je popredným austrálskym odborníkom na fosílne ryby.

Druhá časť mena vznikla na počesť profesora Min Zhu z Chinese Academy of Sciences v Pekingu. Inštitúcia mu pripisuje uznanie za to, že urobil jedinečný vedecký príspevok k štúdiám morfológie, histológie, fylogenézy, biogeografie a evolučnej histórie viacerých skorých skupín stavovcov. Okrem hrôzostrašných tesákov je tento druh unikátny svojou nezvyčajnou kombináciou dýchacieho ústrojenstva. Nemal totiž len typické žiabrové dýchanie, ktoré si zvyčajne spájame s rybami, ale zistilo sa, že mal i veľké otvory na vrchu lebky, ktoré takisto slúžili na dýchanie.

tags: #v #atlantickom #oceane #nasli #novú #rybu