V Egypte objavili syr a archeologické nálezy

Keď sa povie Egypt, väčšina ľudí si predstaví pyramídy. Je pravda, že pyramídy sú najznámejšou egyptskou pamiatkou, preto dostal Egypt prívlastok „krajina pyramíd.“ Nie je to len krajina pyramíd, ale nachádza sa v nej omnoho viac miest, ktoré stoja za zmienku. Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori.

Egypt dúfa, že nové archeologické nálezy posilnia cestovný ruch. Od zvrhnutia niekdajšieho autokratického prezidenta Husního Mubaraka v roku 2011 totiž turistika značne utrpela, predovšetkým kvôli násilnostiam.

Nedávne archeologické objavy

Múmie v jednej z pohrebných komôr, ktoré objavili archeológovia v púštnej provincii Minjá, južne od Káhiry 2. februára 2019. Múmie sú v dobrom stave a najmenej desať z nich patrí deťom. V miestnostiach vedci objavili aj papyrusové zvitky a keramické predmety.

Prvý objav tohto roka oznámil v sobotu, 2. februára egyptský minister pre pamiatky Chálid Anan. Ako Anan uviedol, veľvyslanci mu vraj vždy hovoria, ako obdivujú múmie v múzeách, teraz ich ale čakala odlišná skúsenosť - mohli ich uvidieť priamo v mieste nálezu.

Vedec tiež uviedol, že prípravok mohol byť v živote ľudí dôležitý, keďže jeho stopy sa našli v niekoľkých ďalších hroboch na cintoríne v Siaoe. Ďalšou dôležitou otázkou je, prečo sa považovalo za nevyhnutné, aby si zosnulí „zobrali“ toto jedlo so sebou do posmrtného života.

Najstarší syr na svete

„Ide o najstaršiu známu vzorku syra, aká bola kedy objavená na svete. Dlho sa však nedarilo rozlúštiť látku, ktorá bola nanesená na mŕtvolu, ktorej vek sa odhaduje na 3 300 až 3 600 rokov. „Je to bezprecedentná štúdia, ktorá nám umožňuje pozorovať, ako sa baktéria a jej použitie vyvíjali v priebehu posledných tritisíc rokov.

Ilustračný obrázok starovekého egyptského syra

Staroveká výroba alkoholu

Výroba alkoholických nápojov prostredníctvom fermentácie v Európe siaha hlboko do minulosti. Už v dávnych dobách ľudia odhalili, že kvasenie obilnín a ovocia vedie k vytváraniu alkoholov, čím získali významný vplyv na kultúru, náboženstvo aj hospodárstvo.

Prvé historické zmienky o fermentácii alkoholu na európskom kontinente sú spojené regionálne s civilizáciami okolo Stredozemného mora, ako sú Egypťania, Gréci či Rimania. V staroveku, približne 3000 rokov pred naším letopočtom, Egypťania začali produkovať pivo a víno, pričom využívali pokročilé techniky a receptúry, ktoré neskôr ovplyvnili vinárstvo a pivovarníctvo v celej Európe.

Egyptské metódy fermentácie

Ich metódy fermentácie zahŕňali niekoľko krokov:

Zozbieranie a príprava surovín: Egypťania mali v pláne zhromažďovať hrozno, datle, jačmeň alebo pšenicu. Ovocie a obilniny najskôr dôkladne spracovali - hrozno rozdrvili, ovocie roztlačili, jačmeň i pšenicu namočili a následne rozdrtili.
Príprava fermentačných nádob: najmä keramické či drevené nádoby slúžili na uloženie spracovaných surovín, v ktorých prebiehala fermentácia. Tento krok sa bežne vykonával v prístavoch či domácnostiach.
Spustenie procesu: naturalisticky využívali egypťania vlastné kvasnice, teda zo prostredia alebo surovín, na zahájenie fermentácie. Spontánna kvasná aktivita sa mohla začať bez pridaných kultúr.
Samotná fermentácia: nádoby zakrývali pred vniknutím hmyzu alebo baktérií, zároveň udržiavali vhodnú teplotu. Tento proces mohol trvať od niekoľkých dní až po pár týždňov, podľa typu nápoja.
Dokončenie a uskladnenie: po fermentácii nápoj precedili alebo prelievali do iných nádob na skladovanie, niekedy pridávali koreniny či bylinky na zlepšenie chuti.

Výsledkom boli napríklad "heket" (obvykle pivo) alebo sladké ovocné fermentované nápoje z hrozna či datlí, ktoré slúžili ako obradné či bežné pitie. Egyptskou metódou, založenou na prirodzenej fermentácii, sa darilo vytvárať nápoje s minimálnou technickou zložitosťou, avšak s efektívnym výsledkom. Ich postup sa oproti dnešným technológiám mohol zdať jednoduchý, princíp však ostal rovnaký - kvasenie surovín.

Dostupnosť alkoholických nápojov v starovekom Egypte

V spoločnosti Egypťanov bola dostupnosť fermentovaných nápojov rôzna v závislosti od spoločenského postavenia.

Na najvyšších vrstvách: králi, vysokí úradníci či šľachta sa tešili k prístupu k drahým vínam, ktoré sa považovali za symbol bohatstva a mocenského postavenia, často využívané pri rituáloch či slávnostiach.
Naopak, bežný ľud využíval lacnejšie varianty, ako pivo a ovocné nápoje, ktoré boli jednoduché na výrobu a dostupnejšie. Pivo sa dokonca stalo základnou súčasťou každodennej stravy mnohých vrstvách, často sa pilo na raňajky ako výživný nápoj.

Pri obradoch a významných udalostiach sa podávali zvyčajne drahšie alkoholické nápoje, najmä kvalitné víno, zatiaľ čo obyčajnejší ľudia pili levnejšie pivo alebo ovocné fermenty.

Varenie mezopotámskeho piva - 4 000 rokov staré

Zaujímavosti z Egypta

Ľudia v starom Egypte obetovali bohom podľa niektorých odhadov až 70 miliónov mumifikovaných zvierat. Nie je preto až takým prekvapením, že niektoré z múmií boli prázdne.

Káhira

Hlavné mesto Egypta a najväčšie mesto Afriky. V tejto najväčšej metropole afrického kontinentu a arabského sveta žije 17 miliónov ľudí a 4 milióny do mesta dochádzajú denne najmä kvôli práci. Vyznať sa v Káhire v tomto obrovskom labyrinte s kopcom uličiek, ulíc a mostov nie je jednoduché a ozaj najlepšou radou pre prvé zorientovanie sa je - prenajať si auto so šoférom, alebo absolvovať organizovanú prehliadku pozoruhodností.

Nočná Káhira

Islamská Káhira

Káhira je veľmi staré islamské mesto s nespočetnými mešitami. Najznámejšia z nich je v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväčšou mešitou v Káhire a treťou najväčšou na svete. Mešity slúžia najmä na vykonávanie piatich hlavných modlitieb počas dňa. Všetkých veriacich k modlitbám často zvoláva muezín z vysokej štíhlej veže nazývanej minaret.

Islamská Káhira nie je viac islamská ako zvyšok mesta. Je to stará, stredoveká štvrť, kde si pripadáte, ako po presune v čase späť o 7 storočí. Je to najhustejšie obývaná mestská časť v Egypte a možno aj na celom Strednom východe. Všade vidíte mešity a kostoly, vo vzduchu je cítiť zmes prenikavých pachov a vôní kvetov, korenia a zvierat.

Citadela

Citadela je najznámejším miestom islamskej Káhiry a predstavuje zvyšky impozantnej pevnosti. Je stará viac ako 700 rokov. Až do 19. storočia bola sídlom administratívy. V roku 1824 väčšiu časť budovy zničila explózia. Najzaujímavejšími stavbami Citadely sú Alabastrová mešita (jej interiér sa blýska zlatom a alabastrom, doplnený kobercom tureckého rokoka) a Jozefova studňa, ktorá bola vyhĺbená v 12. storočí. Nachádza sa tu i vojenské múzeum s výstavou zbraní od dôb faraónov až po poslednú vojnu na Blízkom východe.

Koptská Káhira

Koptská Káhira bola pôvodne postavená ako Rímske obranné mesto. Je o niekoľko storočí staršia ako Islamská Káhira a bola jedným z prvých miest na svete, ktoré bolo osídlené kresťanskou komunitou. Je to posvätné miesto pre židov, moslimov a koptských kresťanov, ktorí tu žijú.

Iná Káhira

Ulice sú doslova zahádzané odpadkami, že miestami ani nie je kam šliapnuť. Domy sú porozbíjané, všade je špina, prach a motajú sa tu ľudia. Priamo na ulici sa odohráva každodenné divadlo ovocného trhu. Kopa ľudí kupujúcich ovocie či zeleninu, v pozadí zvírený prach a minaret storočnej mešity. Práve tu človek uvidí aj druhú tvár Káhiry. Chudobu, špinu, ľudí spiacich na ulici, smetiská priamo pod oknami a uličky pôsobiace ako nekonečný labyrint.

Mesto mŕtvych

Mesto mŕtvych sa rozprestiera v juhovýchodnom cípe Káhiry, v ktorom kedysi postavili sultáni a mamelukovia nádherné mauzólea, hrobky s mešitami a obytné domy pre návštevníkov. V dvadsiatych rokoch minulého storočia tu začali ilegálne prebývať žobráci a dnes žije v meste mŕtvych vyše 250 000 ľudí. Táto chudobná štvrť je pôvodne, 6 km dlhý cintorín, ktorý sa stal miestom posledného odpočinku pre približne 350 tisíc mŕtvych. Väčšina hrobov je jednoduchého, „garážovitého“ slohu, ktoré sa stali nielen domovom zosnulých, ale i tisícok nových migrantov. Z mesta mŕtvych sa postupne stáva mesto živých. Najkrajšou stavbou Mesta mŕtvych je Kájtbájova mešita.

Káhirská veža

Modernú, 186 m vysokú, vyhliadkovú vežu v podobe lotosu otvára monumentálny portál so širokým vstupným schodiskom z asuánskej ružovej žuly. Veža má vo svojej kopule otáčavú reštauráciu s barom. Pri normálnej viditeľnosti je z nej výhľad na gízske, sakarské pyramídy a Nílsku priehradu. Na brehu Nílu sa týči obelisk Ramzesa II., taktiež je vidieť budovu opery, kultúrne centrum, niekoľko múzeí a obrovské športové centrum.

Bazár Chan el-Chalili

Chán el-Chalili je najznámejší káhirský bazár a najväčší bazár Afriky, ktorý bol založený v 14. storočí. Niekoľko krát ho zničil požiar, avšak vždy bol opäť zrenovovaný. Návštevníkom ponúka zlaté šperky, oblečenie, parfumy, závesy, látky, suveníry s faraónskou tematikou, ovocie, zeleninu, korenie a tabak.

Egyptské národné múzeum v Káhire

Národné archeologické múzeum v Káhire je situované v blízkosti centrálneho námestia Midan Tahrir. Budova susedí so záhradou, kde sa nachádzajú rastliny symbolizujúce Horný a Dolný Egypt - papyrus a lotos. V západnej časti parku je Mariettov hrob a pamätník významných egyptológov. Je to jedno z najväčších a najpozoruhodnejších múzeí na svete. Uchováva rozsiahlu zbierku staroegyptských pamiatok.

Toto múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857, hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum dnes vlastní najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitností. Múzeum mapuje 5 000 ročnú egyptskú históriu. Všetky sochy panovníkov majú v tvári výrazné egyptské črty. Jedinú výnimku tvorí veľká socha s egyptským odevom a gréckou tvárou. Ide o sochu Alexandra Veľkého.

Popis múzea

Budova má prízemie a 1.poschodie. Pre lepšiu orientáciu sú miestnosti v múzeu očíslované. Vo viac ako 50 miestnostiach je vystavených takmer 130 tisíc exponátov, ktoré zahŕňajú nádherné kolosálne sochy, rôzne sfingy, sarkofágy a rakvy, múmie faraónov, šperky, nábytok, nádoby, zbrane atď. Na 1.poschodí sa nachádzajú nálezy z Tutanchamonovho hrobu, vrátane jeho dvoch zlatých rakiev a slávnej posmrtnej masky. Nálezy z hrobu kráľovnej Hetepheres (matky faraóna Cheopsa) a miestnosť múmií, kde sú vystavené múmie Ramzesa II. alebo Sethiho I. Ďalšia významná zbierka pochádza z obdobia zjednotenia Horného a Dolného Egypta . Nachádza sa tu bridlicová doska kráľa Narmera, jeden z prvých dokumentov egyptských dejín.

Najväčšia a zároveň najvzácnejšia časť expozície tohto múzea je Tutanchamonov poklad. Pri vchode do expozície sú dve Tutanchamonove sochy z dreva, kde jedna ho zobrazuje ako bojovníka a druhá ako vládcu mieru. Väčšina drevených sôch má zlatú a čiernu farbu. V hrobke boli tiež desiatky malých sošiek, ktoré mali predstavovať faraónových služobníkov. Je tu tiež prenádherne vyrezávaný a farebný trón.

V špeciálnej klimatizovanej miestnosti, kam je vpustený len obmedzený počet ľudí naraz, sú dva Tutanchamonove sarkofágy a jeho zlatá posmrtná maska. Je skutočne prekrásna. Bola odliata z čistého zlata a váži 12 kilogramov. Do vnútorného sarkofágu bola vložená múmia ovinutá obväzmi. Sarkofágy boli vkladané do seba a celkom boli tri. V múzeu môžete vidieť dva. Tretí je v samotnej hrobke v Údolí kráľov. V expozícii Tutanchamonovho pokladu tiež môžete vidieť dózy z alabastru, do ktorých boli jednotlivo ukladané panovníkove vnútornosti.

Gíza

Rozkladá v dolnej časti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom, približne 20 km severozápadne od Káhiry.

tags: #v #egypte #objavili #syr #archeologické #nálezy