Ktoré štáty Európy lovia tresku?

Morská šťuka patrí do čeľade treskovitých rýb a loví sa ako konzumná ryba. Na svete existuje 13 rôznych druhov.

Morská šťuka môže dorásť do dĺžky 1,3 metra a váži približne desať kilogramov. Má pozdĺžne, štíhle sivostrieborné telo so špicatou hlavou, širokými ústami a silnými zubami. Zadná plutva a dve chrbtové plutvy sú dlhé, prvá chrbtová plutva je krátka. Charakteristická je čierna farba jazyka, žiabier a ústnej dutiny. Ryba nemá fúziky ako jej príbuzní z čeľade treskovitých.

Morská šťuka je dravá atlantická ryba, úplne podobná sladkovodnej šťuke. Životné prostredie morskej šťuky sa rozprestiera vo veľkých častiach Atlantiku. Takisto sa nachádza v Severnom mori a Stredozemnom mori. Ryby žijúce v húfoch žijú na otvorenom mori aj v pobrežných vodách. Existuje mnoho rôznych druhov morskej šťuky, ktoré žijú na severnej i južnej pologuli.

Morská šťuka sa loví takmer kedykoľvek počas roka. Výrobky sú v ponuke do vypredania zásob. Predaj len v obvyklom množstve. Zobrazenia sú len ilustračné.

Morská šťuka je obľúbená predovšetkým v stredomorských krajinách ako Taliansko a Španielsko, kde často končí na panvici. Morskú šťuku obľubujú aj milovníci surimi, pretože sa kvôli jej vysokej kvalite stále častejšie spracováva na túto japonskú lahôdku.

Mäso morskej šťuky je nízkotučné a nízkokalorické. Poskytuje veľa vitamínu B1 a B2 a tiež veľa vápnika a fosforu, čo je dôležité pre zdravie kostí a zubov.

Treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora bola kedysi jednou z najcennejších rýb a mnohí rybári sú od nej závislí. V rámci spoločnej rybárskej politiky môže Komisia na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy prijať núdzové opatrenia na zmiernenie vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov.

Vedci okrem toho upozorňujú na mnohé faktory popri rybolove, ktoré ohrozujú danú populáciu a ktoré treba riešiť osobitne.

V európskych krajinách sa kuchyna ťažko zaobíde bez rýb. Niet sa čomu čudovať.

Druhy Rýb a Kulinárske Techniky

V európskych krajinách sa kuchyňa ťažko zaobíde bez rýb. Niet sa čomu čudovať. Tu sú niektoré z bežných druhov rýb a kulinárskych techník spojených s ich prípravou:

• Losos: Žije v slaných aj sladkých vodách, miluje vody bohaté na kyslík. Vhodný na pečenie, grilovanie alebo sous vide (ideálna vnútorná teplota 47°C). Marinovať filety v 10% slanom náleve s 10% obsahom cukru pred tepelným spracovaním.
• Morský čert: Nachádza sa od juhozápadných vodných plôch Barentsovho mora po Gibraltár, vrátane Stredozemného a Čierneho mora. Mäso je výnimočne chutné, jemné a krehké. Spotrebovávaný je predovšetkým chvost. Ideálny na smaženie v cestíčku (napr. tempura) alebo v strúhanke panko.
• Pražma: Vyskytuje sa od Britských ostrovov až po Kapverdy a v Stredozemnom mori. Ideálna na grilovanie alebo pečenie v papilotách so zeleninou a ochutenými olivovými olejmi.
• Tuniak: Vyskytuje sa v severnom Atlantiku od Nórska až po Azory a v Stredozemnom mori a Čiernom mori. Jedna z najväčších a najrýchlejších rýb. Ideálny na konzumáciu za surova (sashimi, tatarák) alebo za tepla (sous vide 51°C alebo grilovanie).
• Morský jazyk: Vyskytuje sa hlavne v Európe, ale aj v Severnej Amerike. Cenený za ušľachtilú a rafinovanú chuť. Vhodný na smaženie, grilovanie alebo varenie na pare.
• Pstruh dúhový: Na trhu prevláda s charakteristickým červeným pruhom na bokoch, privezený zo Severnej Ameriky. Jednoduchá príprava s minimom prísad, možno upravovať celého aj ako filet, piecť na masle alebo v alobale, grilovať, pošírovať, smažiť. Vynikajúci je nakladaný alebo údený.
• Zubáč: Žije vo vodách na sever od Balkánu a Álp a na východ od Nemecka. Mäso je chudé, jemné a krehké. Vhodný na smaženie, grilovanie, v úprave sous vide 51°C. Možno pomaly variť, dusiť na víne, vyprážať v trojobale alebo ochutený cestíčku, piecť.
• Kapor: Pochádza z Ázie, do Európy prenesený medzi XII. a XV. storočím. Mäso je tučné, aromatické a veľmi chutné.
• Ostriež: Vyskytuje sa v jazerách a riečnych vodných plochách od Pyrenejí po severovýchodný Sibír. Mäso je chudé, jemné a krehké.
• Šťuka: Vyskytuje sa hlavne v Európe, ale aj v Severnej Amerike. Mäso je krehké a jemné. Vhodná na pozvoľné vyprážanie, varenie v pare, sous-vide, dusenie, grilovanie, fritovanie, pečenie v ceste.
• Lieň: Vyskytuje sa skoro v celej Európe. Lieň je cenený pre chutné mäso. Šupiny pri tepelnom spracovaní zmäknú čo pri jedle nevadí. Lieňa upravujeme, rovnako ako kapra, na všetky kuchynské spôsoby. Z malých lieňov sa pripravuje veľmi chutná rybacia polievka.
• Úhor: Obýva vody severnej Európy v úmorí Baltského mora. Mäso je tučné, aromatické a veľmi chutné. Vhodný na marinovanie v bielom víne, na varenie a dusenie, menšie exempláre možno smažiť, tučnejšie väčšie ryby sú vynikajúce údené (vyúdený v teplote 65˚C).

Tieto techniky a druhy rýb sú populárne v rôznych európskych kuchyniach a ponúkajú širokú škálu chutí a kulinárskych možností.

Núdzové opatrenia pre tresku škvrnitú:Komisia oznámila núdzové opatrenia, ktorými chce zabrániť blížiacemu sa kolapsu neustále sa zmenšujúcej populácie tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora. Núdzovými opatreniami sa okamžite zakáže komerčný lov tresky škvrnitej vo väčšine Baltského mora do 31.

Komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella uviedol: „Vplyv tohto kolapsu populácie tresky škvrnitej na živobytie mnohých rybárov a pobrežných obcí v okolí Baltského mora by bol katastrofálny. Musíme urýchlene konať, aby sme jej populáciu obnovili, a to v záujme rýb aj rybárov. Na túto bezprostrednú hrozbu treba okamžite reagovať núdzovými opatreniami, ktoré Komisia prijíma.

Zákaz nadobudne účinnosť okamžite a potrvá do 31. decembra 2019. Bude sa vzťahovať na všetky rybárske plavidlá a uplatňovať sa bude vo všetkých oblastiach Baltského mora, kde je zastúpená väčšina spomínanej populácie (teda v subdivíziách 24 až 26), okrem niekoľkých osobitných cielených výnimiek. Zákaz nadväzuje na opatrenia, ktoré už niektoré členské štáty prijali. Tento zákaz rybolovu je mimoriadne dôležitým bezprostredným krokom pri ochrane zraniteľnej populácie daného druhu.

Komisia a členské štáty ale zároveň prehodnotia potrebu dlhodobejších opatrení neskôr v priebehu roka, keď sa ministri stretnú, aby rozhodli o rybolovných možnostiach na budúci rok.

Nedávne vedecké výskumy posilnili obavy týkajúce sa populácie tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora. Sme svedkami rýchleho úpadku tejto populácie, a ak sa neprijmú žiadne opatrenia, môže viesť až ku kolapsu. Medzinárodné vedecké orgány preto žiadajú úplný zákaz rybolovu, aby sa situáciu podarilo zvrátiť.

Na základe vedeckých odporúčaní sa od roku 2014 celkový povolený lov tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora každý rok znižoval a klesol zo 65 934 ton na 24 112 ton v roku 2019. Rybári aj napriek tomu v posledných rokoch využívajú len 40 až 60 % celkového povoleného výlovu, pravdepodobne z dôvodu nedostatku rýb, ktoré sú vhodné na predaj. Podľa vedcov je objem tresky škvrnitej obchodnej veľkosti (>= 35 cm) totiž na najnižšej pozorovanej úrovni od 50. rokov minulého storočia.

Tieto opatrenia sa smú uplatňovať maximálne šesť mesiacov. Komisia takéto núdzové opatrenia na ochranu zraniteľných populácií už prijala aj v minulosti.

Tabuľka: Niektoré druhy rýb a ich kulinárske využitie:

tags: #v #ktorých #štátoch #Európy #sa #loví

Populárne príspevky:

• Rýchly Recept na Cestoviny s Cuketou
• Bezlepkové recepty s ryžovou múkou
• Leptané stavebnice pre modelárov
• Fúzia tradície a modernosti
• Paleo stravovanie princípy