V prvý deň po sobote lámanie chleba: historický kontext
V porovnaní s ostatnými kresťanskými denomináciami Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru (grécky kyriakon deipnon), Pamätnú slávnosť či eucharistiu odlišne. (eucharistia - z gréckeho eucharistein, pôvodne slovo znamenalo „uznanie, vďačnosť“ a neskôr „poďakovanie“; porov. 1 Tes 3:9, 5:17; 1 Kor 1:14; 2. Kor 1:11; Kol 1:12, 3:17.
Pojem eucharistia v súvislosti s Pánovou večerou spomína ranokresťanský spis Didaché a Justín Mučeník v polovici 2. stor. (Porov. Svedkovia na stránke jw.org v článku Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? zhŕňajú svoje stanovisko na túto udalosť.
Keďže sa Pánova večera odohrala počas židovského sviatku Pesach a ten židia oslavoval raz ročne, tak aj kresťania majú sláviť Pánovu večeru raz ročne (14. Symboly (nekvasený chlieb a víno) konzumujú len účastníci novej zmluvy, a to 144 000 pomazaných kresťanov, ktorí podľa svedkov budú vládnuť ako králi v nebi (porov.
Aký je význam Pánovej večere / kresťanského prijímania?
Historický kontext Pánovej večere
Výskumu Pánovej večere ako významnej udalosti v živote prvých kresťanov, bola v odborných kruhoch venovaná veľká pozornosť. Odborníci skúmali najstaršie texty, ktoré odkazovali priamo alebo v náznakoch na tento Kristom stanovený zvyk. O prebiehajúcich diskusiách a poznatkoch k tejto téme sa čitateľ na Slovensku alebo v Čechách môže dočítať napríklad v encyklopedicky rozsiahlo spracovanom biblickom slovníku Nový biblický slovník (DOUGLAS, J. D. et al) z pera významných svetových špecialistov a biblistov.
K téme eucharistie je k dispozícii aj rozsiahlo spracované heslo Last Supper v celosvetovo známom biblickom slovníku The Anchor Bible Dictionary (porov. ROBERT F. O’TOOLE, heslo Last Supper. The Anchor Bible Dictionary. Yale University Press, 1992).
Napriek úvodným citátom v záhlaví tejto časti, o Pánovej večeri vieme vďaka moderným výskumom dosť na to, aby sme vedeli podrobiť názory Jehovových svedkov hlbšej kritike postavenej na serióznych výskumoch. Pozrime sa teraz bližšie na tvrdenia svedkov, aby sme lepšie porozumeli tomu, čo hlásajú a na základe akých kritérií sa k týmto vyhláseniam dopátrali.
Jehovovi svedkovia na svojej stránke jw.org tvrdia, že sa pri slávení Pánovej večere držia Biblie, zatiaľ čo ostatné cirkvi nie: „Pri slávení „Pánovej večere“, ktorá je známa aj ako Posledná večera alebo Pamätná slávnosť, sa dôsledne pridržiavame Biblie. (1. Korinťanom 11:20, Katolícky preklad) V iných náboženstvách je priebeh Pánovej večere ovplyvnený zvykmi a názormi, ktoré nie sú založené na Biblii.“ V nasledujúcom článku sa pozrieme, či sa skutočne svedkovia držia Biblie, „vzoru raných kresťanov“ a či ich názory podporujú aj závery odborníkov. Upozornenie pre čitateľov: článok obsahuje množstvo odkazov na odbornú literatúru, keďže Jehovovi svedkovia bežne prezentujú svoje tvrdenia ako „založené na faktoch“. Všetky knihy, štúdie, biblické slovníky a publikácie použité pri príprave tohto článku boli autorom riadne preštudované.
Väčšina citátov sú preklady z angličtiny.
Tvrdenia Jehovových svedkov
„Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby si Pánovu večeru pripomínali, ale nepovedal im konkrétne, ako často to majú robiť. Ježiš zaviedol Pánovu večeru v deň, keď sa slávil židovský sviatok Pesach, a v ten istý deň aj zomrel. (Matúš 26:1, 2) To nebola len zhoda okolností. Písma prirovnávajú Ježišovu obeť k obeti baránka, ktorá sa prinášala na sviatok Pesach. (1. Korinťanom 5:7, 8) Tento sviatok sa slávil raz ročne. (2. Mojžišova 12:1-6; 3. Mojžišova 23:5) Raní kresťania si takisto pripomínali Ježišovu smrť raz za rok a Jehovovi svedkovia nasledujú tento biblický vzor.“ Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá?
Exkurz 1
Na stránke jw.org v článku Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? sa autori pri svojom tvrdení, že raní kresťania oslavovali Pánovu večeru raz ročne odvolávajú na encyklopédiu The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge a McClintockovu a Strongovu Cyclopediu, konkrétne na VIII. zväzok, strana 836. Prvé menované dielo bolo napísané v rokoch 1908 - 1914 a tvorí ho 13 zväzkov, pričom vychádzalo z tretej edície nemeckej encyklopédie Realencyklopädie für protestantische Theologie und Kirche (1896 - 1909). Druhá menovaná encyklopédia bola publikovaná v roku 1867 a VIII. Zväzok, na ktorý svedkovia odkazujú, vyšiel v roku 1879. Svedkovia sa teda odvolávajú na dva zdroje, z ktorých prvý bol napísaný pred vyše 100 rokmi a ďalší v druhej polovici 19. storočia. Tieto údaje však neuvádzajú na svojom webe, takže to čitateľovi neudrie do očí.
Takýto spôsob argumentácie a dokazovania nespĺňa základné kritériá poctivého, nestranného a kritického bádania, ktorého súčasťou má byť snaha o predloženie čo najaktuálnejších informácii v danej problematike.
Nemožno argumentovať vyše 100 rokov zastaranými a neaktuálnymi informáciami a tváriť sa, že fakty podporujú naše závery. Nechceme tu tvrdiť, že staršie diela vrátane encyklopedických titulov sú dopredu zastarané a musia sa mýliť vo všetkom. Na druhú stranu biblické vedy a výskum sa za vyše 100 rokov posunul rýchlo dopredu a neuviesť novšie poznatky je prejavom intelektuálne nepoctivosti a nedôslednosti. Ako potvrdzuje tento článok s mnohými odkazmi na aktuálnejšie diela a výskumy, nič nenasvedčuje tomu, že by raní kresťania oslavovali Pánovu večeru raz ročne ako to učia Jehovovi svedkovia. Z toho dôvodu v tomto článku citujeme mnoho aktuálnych biblických encyklopédií popierajúcich stanovisko Jehovových svedkov.
Pozrime sa na McClintockovu a Strongovu Cyclopediu. Tá skutočne obsahuje vetu o slávení Pánovej večere, ktorá hovorí o slávení raz ročne (ang. „The festival had been annual.“). Treba si však všimnúť širší kontext toho citátu. Prečo? Pretože autori hesla svoje stanovisko o ročnom slávení nepodložili žiadnymi argumentmi - ani z Písma, ani historicky. Následne po tvrdení o ročnom slávení sami priznávajú, že žiadne pravidlá o čase a opakovaní Pánovej večere neboli striktne určené (ang. „No rule was given as to the time and frequency of the new feast…“) a odvolávajúc sa na 1. Kor 11:25 hovoria o pravidelnom opakovaní tejto hostiny bez bližších detailov.
Jehovovi svedkovia prevzali z McClintockovej a Strongovej Cyclopedie vetu, ktorá podporuje ich závery, no ďalší záver odporujúci ich učeniu neuviedli.
Pri výskume sme sa pozreli aj na encyklopedické dielo Hlbšie pochopenia Písma, ktoré vydali Jehovovi svedkovia a tiež sa oň zvyknú vo svojej argumentácii opierať. Konkrétne na heslo Pánova večera. Pisatelia tu neuvádzajú žiaden názor učencov ani odborný zdroj, o ktorý by opreli svoje tvrdenia. Rovnaká situácia je aj v ďalšej príručke svedkov Rozhovory z Písma. Žiadne odborné dielo, žiaden citát špecialistov, žiadne zdroje, ktorými potvrdili relevantnosť údajov.
Keď sa na druhú stranu pozrieme na spracovanie hesla Pánova večera (ang. Lord’s Supper) v slovníku The New International Dictionary of New Testament Theology (2. zväzok), na ktorý sa odvolávame neskôr v tomto článku, prekvápaní nás nielen rozsah tohto hesla (heslo je na 18 stranách!), ale hlavne množstvo odborných prác uvedených v závere.
J. von Allmen, Worship: Its Theology and Practice, 1965; G. Aulen, Eucharist and Sacrifice,1958; W. Barclay, The Lord’s Supper, 1967; N. A. Beck, „The Last Supper as an Efficacious Symbolic Act“, JBL 89, 1970, 192-98; J. Behm, haima, haimatekchysia, TDNT 1172-77; del/man, deipneo, TDNT II 34 f.; and „Vom urchristlichen Abendmahl“, ThR Neue Folge 9, 1937, 168 If., 273 ff.; 10, 1938,81 If.; M. Black, The Scrolls and Christian Origins, 1961,91 ff., 199 ff.; G. Bornkamm, „The Anathema in the Early Christian Lord’s Supper Liturgy“, Early Christian Experience, 1969, 169-76; and „Lord’s Supper and Church in Paul“, ibid., 123-60; R. E. Brown, „The Eucharist and Baptism in John“, New Testament Essays, 1965,77-95; O. Cullmann, Early Christian Worship, 1953; The Christo logy of the New Testament, 19632 ; O. Cullmann and F. J. Leenhardt, Essays on the Lord’s Supper, 1958; J. D. G. Dunn, „John vi - A Eucharistic Discourse ?“, NTS 17, 1970-71, 328-38; W. Blert, Eucharist and Church Fellowship in the First Four Centuries, 1966; A. Farrer, „The Eucharist in I Corinthians“, in Eucharistic Theology Then and Now, SPCK Theological Collections, 1968, 15-33; R. H. Fuller, „The Double Origin of the Eucharist“, Biblical Research, 7,1963,60 ff.; B. Gartner, John 6 and the Jewish Passover, Coniectanea Neotestamentica 7, 1959; A. Gilmore, „The Date and Significance of the Last Supper“, SJT 14, 1961, 256 ff.; L. Goppelt, poterion, TDNTVI 148-59; and trogo, TDNTVIII 236 ff.; F. Hahn, The Titles of Jesus in Christology: Their History in Early Christianity, 1969; A. J. B. Higgins, The Lord’s Supper in the New Testament, SBT6, 1952; N. Hook, The Eucharist in the New Testament, 1964; J. K. Howard, „Passover and Eucharist in the Fourth Gospel“, SJT20, 1967,329-37; J. C. Hurd, Jr., The Origin of I Corinthians, 1965; A. Jaubert, The Date of the Last Supper, 1965; J. Jeremias, pascha, TDNT V 896-904; polloi, TDNT VI 536-45; and The Eucharistic Words of Jesus, 19662 ; E. Kasemann, „The Pauline Doctrine of the Lord’s Supper“, Essays on New Testament Themes, 1964, 108-35; J. F. Keating, The Agape and the Eucharist in the Early Church, (1901) 1969; E. J. Kilmartin, The Eucharist in the Primitive Church, 1965; W. Kramer, Christ, Lord, Son of God, 1966; K. G. Kuhn, maranatha, TDNT IV 466-72; and „The Lord’s Supper and the Communal Meal at Qumran“, in K. Stendahl, ed., The Scrolls and the New Testament, 1958,65-93; N. Lash, His Presence in the World: A Study of Eucharistic Worship and Theology, 1968; P. E. Leonard, Luke’s Account of the Lord’s Supper against the Background of Meals in the Ancient Semitic World and more particularly Meals in the Gospel of Luke, Dissertation, Manchester, 1976; H. Lietzmann, Mass and the Lord’s Supper: A Study in the History of the Liturgy, with introduction and supplementary essay by R. D. Richardson, to be published in 11 fascicles, 1953-; E. Lohmeyer, The Lord of the Temple: A Study of the Relation between Cult and Temple, 1961; R. P. Martin, Worship in the Early Church, 19752 ; W. Marxsen, The Lord’s Supper as a Christological Problem, 1970; and „The Lord’s Supper: Concepts and Developments“, in H. J. Schultz, ed., Jesus in His Time, 1971; C. F. D. Moule, Worship in the New Testament, 1961; G. Ogg, „The Chronology of the Last Supper“, in Historicity and Chronology in the New Testament, SPCK Theological Collections 6, 1965, 75-96; E. Ruckstuhl, Chronology of the Last Days of Jesus, 1965; E. Schweizer, soma etc., TDNTVII 1024-94; and The Lord’s Supper according to the New Testament, 1967; A. Shaw, „The Breakfast by the Shore and the Mary Magdalene Encounter as Eucharistic Narratives“, JTS New Series 25, 1974, 12-26; A. StOger, „Eucharist“, EBT I 227-41; V. Taylor, Jesus and his Sacrifice, 19656, 114 if., 175 if., 201 if., 236 if.; and „The New Testament Origins of Holy Communion“, in New Testament Essays, 1970, 48-59; J. Wilkinson, The Supper and the Eucharist, 1965; R. Williamson, „The Eucharist and the Epistle to the Hebrews“, NTS 21, 1974-75, 300-12.
(b). L. Aa1en, „Der Kampf urn das Evangelium im Abendmahl“, TLZ 91, 1966,81 if.; A. Adam, „Ein vergessener Aspekt des friihchristlichen Herrenmahls“, TLZ 88, 1963, 9 if.; J.-P. Audet, „Esquisse historique du genre Iitteraire de la ‚benediction‘ juive et de ‚I’eucharistie‘ Chretienne“, RB 65, 1958,371-99; F. Bammel, Das heilige Mahl im Glauben der Volker, 1950; F. Bammel and G. Fohrer, „Mahlzeiten“, RGG3 IV 605 if.; M. Barth, Das Abendmahl, Passamahl, Bundesmahl und Messiasmahl, TheolStud 18, 1945; J. Betz, Die Eucharistie in der Zeit der griechischen Vater, I, I, 1955; and LTK III 1159-62; E. Bizer and W. Kreck, Die Abendmahlslehre in den reformatorischen Bekenntnissen, ThEH Neue Folge, 47 1957; G. Bornkamm, „Die eucharistische Rede im Johannesevangelium“, ZNW 47, 1956, 161 if.; M. Brandle, Jesu letztes Mahl im Lichte von Qumran, 1957, 111 if., 121 if.; G. Delling, „Das Abendmahlsgeschehen nach Paulus“, KuD 10, 1964, 61 if.; E. Gaugler, Das Abendmahl im Neuen Testament, Gegenwartsfragen Biblischer Theologie, 2,1943; H. Gollwitzer, Coena Domini, 1937, L. Goppelt, Typos, 19672, 131 if., 173 if.; F. Hahn, „Die alttestamentlichen Motive in der urchristlichen Abendmahlsiiberlieferung“, EvTh 27, 1967, 337-74; O. Hofius, „Bis das er kommt“, NTS 14, 1967-68, 439 if.; B. van Iersel, „Die wunderbare Speisung und das Abendmahl in der synoptischen Tradition“, NovT 7, 1964, 167 if.; ]aubert, „Jesus et Ie calendrier de Qumran“, NTS 7,1960-61,1-30; O. Koch, Gegenwart oder Vergegenwartigung Christi im Abendmahl, 1965; H. Kosmala, „Das tut zu meinem Gedachtnis“, NovT 4, 1960, 81 if.; K. G. Kuhn, „Die Abendmahlsworte“, TLZ 75, 1950, 399 if.; and „Uber den urspriinglichen Sinn des Abendmahls“, EvTh 11/12, 1950-51, 508 if.; F. J. Leenhardt, „L’Eucharistie dans Ie Nouveau Testament“, Lumil}re et Vie 31,1957; H. Lietzmann, An die Korinther, I, II, HNT 9, 19494 ; E. Lohmeyer, „Das Abendmahl in der Urgemeinde“, JBL 56, 1937, 246 if.; and „Vom urchristlichen Abendmahl“, ThR Neue Folge 9, 1937, 168 if., 273 if.; 10, 1938, 81 if.; E. Lohse, Martyrer und Gottesknecht, 19632 ; „Wort und Sakrament im Johannesvangelium“, NTS 7, 1960-61, 110 if.; and Geschichte des Leidens und Sterbens Jesu Christi, 1964; W. Marxsen, „Der Ursprung des Abendmahls“, EvTh 12, 1952-53, 293 if.; and „Abendmahl“, EKL I 4 if.; J. M. Nielen, „Die Eucharistiefeier der altesten Christenheit nach den Aussagen des Neuen Testaments“, BuK 15, 1960, 43 if.; P. Neuenzeit, Das Herrenmahl, Studien zur pau/inischen Eucharistieauffasung, 1960; P. Philippi, Abendmahlsfeier und Wirklichkeit der Gemeinde, 1960; M. Rese, „Zur Problematik von Kurz- und Langtext in Luk. xxii 17 if.“, NTS 22, 1975-76, 15- 31; F. ReitscheI, „Der Sinn des Abendmahls nach Paulus“, EcTh 18, 1958,269 if.; E. Ruckstuhl, „Wesen und Kraft der Eucharistie in der Sicht des Johannesevangeliums“, Opfer der Kirche, 1954, 47-90; H. Schiirmann, Der Paschamahlbericht Lk. 22, (7-14) 15-18, 1953; Der Einzetsungsbericht Lk. 22, 19-20, NTAbh 20, 4,1955; „Die Gestalt der urchristlichen Eucharistiefeier“, Munchener Theologische ZeitschriJt 6, 1955, 107-31; Jesu Abschiedsrede Lk. 22, 21-38, 1957; Die Abendmahlsbericht Lk. 22, 7-38, 1957; and „Die Eucharistie als Reprasentation und Applikation nach Joh. 6, 53-58″, Trierer Theologische Zeitschri/t 68...
tags: #v #prvý #deň #po #sobote #lamanie
