Vajcia: Zásadité alebo kyslé? Všetko, čo potrebujete vedieť o acidobázickej rovnováhe

Mnoho jedál a nápojov obsahuje kyseliny. Citrusové plody - pomaranče, citróny, ananásy, grapefruity obsahujú kyselinu citrónovú. Jablko má ovocno - kyslú chuť, pretože obsahuje kyselinu jablčnú a kyselinu vínnu. Mimoriadny význam má kyselina askorbová, ktorá je známa pod názvom vitamín C. Väčšie množstvo tohto vitamínu je v citrusových plodoch, čiernych ríbezliach, bazových bobuliach a v šípkach. V dennej potrave sa odporúča prijať 75 mg vitamínu C. Plody by mali byť podľa možnosti konzumované v čerstvom stave, pretože kyselina askorbová sa pôsobením kyslíka a varením znehodnocuje.

Kyselina octová sa v potravinárskom priemysle používa vo veľkých množstvách. Pridáva sa do ovocných cukríkov, marmelád, limonád, šumivých práškov a zmrzlín. Už viac ako 5000 rokov ľudia používajú ocot. Ocot zlepšuje chuť a trvanlivosť potravín. Obsahuje asi 5 % kyseliny octovej a vyrába sa kvasením alkoholických roztokov. Vínny ocot sa vyrába z vína, ovocný ocot z jablčného vína. Stolový ocot sa získava z alkoholických roztokov, ktoré sa vyrábajú z cukrovej repy, obilia alebo zemiakov.

Keď necháme mlieko nejaký čas postáť, skysne. Baktérie kyseliny mliečnej rozložia časť laktózy, ktorá sa nachádza v mlieku na kyselinu mliečnu. Pôsobením kyseliny sa bielkoviny v mlieku vyzrážajú. Aby sa zabránilo tomuto procesu, mlieko sa zahrieva - pasterizuje sa. Pri výrobe kyslých mliečnych produktov napr. jogurtov, tvarohov a kefírov sa naopak mlieko zmieša s baktériami kyseliny mliečnej. Kyselina mliečna zabráni napadnutiu hnilobných baktérií a súčasne zvýši trvanlivosť potravín. V potravinárskom priemysle sa používajú kyseliny ako konzervačné prostriedky. Napríklad kyselina propiónová, kyselina benzoová, kyselina sorbitová... . Množstvo pridaných kyselín musí zodpovedať zákonným predpisom. Tak napríklad na 1 kg chleba sa môžu použiť maximálne 2 g kyseliny sorbitovej.

Jeden z najlacnejších nápojov je sódová voda. Vyrába sa rozpúšťaním oxidu uhličitého vo vode pod tlakom. Časť oxidu uhličitého reaguje s vodou za vzniku kyseliny uhličitej.

CO2 + H2O H2CO3

Keď sa sóda nalieva z fľaše, šumí, pretože tlak je nižší, čo spôsobuje uvoľňovanie oxidu uhličitého ako bublinky v nápoji.

Kyselinotvorné a zásadotvorné potraviny

Mnohokrát sa pojmy kyselinotvorné alebo zásadotvorné potraviny nezhodujú s chuťou kyslá resp. zásaditá. To znamená, že zásadité potraviny sú vo väčšine prípadov kyselinotvorné a naopak. Pri zásaditej diéte je základ vyškrtnúť z jedálnička väčšinu živočíšnych výrobkov a priemyselne spracovaných potravín. Na prvý pohľad preto takéto alternatívne stravovanie pripomína takzvané clean eating, vegetariánsku stravu a vegánstvo.

V tomto prípade sa však pozornosť zameriava na niečo iné: na acidobázickú rovnováhu v ľudskom tele. Takáto cielene volená strava má v tele vyvolať rovnováhu kyselín a zásad. Táto metóda vychádza z alternatívnej medicíny. Predpokladá sa, že veľké množstvá bielkovín, cukru, kávy či bielej múky negatívne vplývajú na zdravie, pretože prekysľujú organizmus.

Následky prekyslenia organizmu

A aké sú následky prekyslenia? Únava, problémy so žalúdočno-črevnom trakte či nedostatok energie. S nadmerným príjmom kyselinotvorných potravín môžu mať súvislosť aj iné ochorenia, napríklad alergie, osteoporóza alebo dna. Aby sa tomu zabránilo, pri zásaditej diéte sa vynechávajú kyselinotvorné zložky. Namiesto toho sa ľudia stravujú takými potravinami, ktoré sú bohaté na zásadité látky alebo sú úplne zásadité.

Acidobázická rovnováha sa meria na základe pH hodnoty a odzrkadľuje pomer kyselín a zásad v ľudskom tele. Za normálnych okolností je hodnota pH ľudskej krvi približne 7,4, teda je mierne zásaditá. Ak je hodnota nižšia, hovoríme o prekyslení (acidóze). Ako prevenciu prekyslenia alebo, naopak, nadbytku zásad (alkalózy), má ľudský organizmus k dispozícii regulačné mechanizmy v podobe pľúc, obličiek a pečene, ktoré fungujú ako takzvané vyrovnávacie systémy nastoľujúce rovnováhu.

Ich úlohou je totiž udržiavať konštantnú hodnotu pH v krvi. Nadbytočné kyseliny sa vylučujú buď vo forme oxidu uhličitého pri dýchaní alebo v podobe amoniaku pri močení. Podľa odborníkov na výživu takéto prirodzené vyrovnávacie systémy spoľahlivo zabezpečujú zdravie organizmu a rovnováhu kyselín a zásad. Je však dokázané, že existuje súvislosť medzi stravou a acidobázickou rovnováhou - dá sa to merať pomocou moču.

O tom, či nejaká konkrétna potravina pôsobí zásadito alebo kyslo, nerozhoduje jej chuť. Rozhodujúce je, koľko kyselín sa po konzumácii takejto potraviny musí vylúčiť v moči, aby sa obnovil vyvážený pomer kyselín a zásad v tele. Vypovedá o tom takzvaná hodnota PRAL, ktorá udáva potenciálne zaťaženie obličiek kyselinami. V prípade potravín so zápornou hodnotou PRAL dochádza najmä k tvoreniu zásad. Zaťaženie kyselinami je teda nízke. Ak je však hodnota PRAL kladná, prevažujú kyseliny a zaťaženie organizmu kyselinami je vysoké. Najlepším príkladom sú citróny.

Pri zásaditej diéte sa nevyhnutne nemusíte vzdať konkrétnych druhov potravín. Dôležité je zachovávať rovnováhu zložiek z tabuľky kyselinotvorných a zásadotvorných potravín.

Tipy pre zásaditú stravu

• Zamerajte sa na zachovanie pomeru 80:20: Ak sa chcete dlhodobo stravovať zásadito, dbajte na dodržiavanie pomeru zásadotvorných a kyselinotvorných potravín 80:20.
• Striedma konzumácia kyselinotvorných potravín: Medzi kyselinotvorné potraviny patria najmä živočíšne výrobky a polotovary, ale aj strukoviny, obilniny, sladké nápoje, sladkosti, alkohol a káva.
• Konzumujte prevažne rastlinnú stravu: Základ zásaditej diéty tvoria zásadotvorné rastlinné potraviny, teda veľa čerstvého ovocia a zeleniny, ako aj šalátov, orechov a semienok.
• Dostatočný pitný režim človeka: Okrem toho určite nezabudnite dbať na príjem dva a pol až troch litrov tekutín denne.

To, či je potravina kyselinotvorná, nemožno rozpoznať podľa jej chuti. K zásaditým potravinám patrí najmä ovocie a zelenina. V rámci vyváženej stravy odborníci odporúčajú tri porcie zeleniny a dve hrste ovocia denne - ideálne je vždy siahnuť po sezónnom ovocí a zelenine.

Pri zásaditej diéte sa nerozlišuje len medzi zásaditými a kyslými potravinami, ale často sa hovorí aj o „dobrých kyselinotvorných potravinách“ a „zlých kyselinotvorných potravinách“. Pod pojmom dobrých kyselinotvorných potravín sa rozumejú tie potraviny, ktoré napriek svojmu slabo kyslému pôsobeniu obsahujú cenné živiny a minerálne látky, a preto sú nevyhnutné pre plnohodnotnú stravu bohatú na zásady.

Ak sa však nechcete vzdať určitých skupín potravín, ako je mlieko, vajcia, ryby alebo mäso, nemusíte to robiť. Niektorým kyselinotvorným potravinám sa síce nevyhnete, ale aj tak sa môžete stravovať zásadito.

Ak chcete v každodennom živote dodržiavať zásaditú diétu, možno čelíte otázke, čo konkrétne by malo byť na vašom tanieri na raňajky, obed a večeru. Ráno potrebujete poriadnu porciu energie na celý deň, a preto ste odkázaní na sacharidy: začnite preto deň zmesou zásaditých potravín a „dobrých“ kyselinotvorných potravín. Vhodné sú napríklad smoothie, müsli alebo ovsená kaša s ovocím a semienkami. Ak máte radi výdatné raňajky, stavte na celozrnné potraviny, napríklad celozrnný sendvič s tenkou vrstvou čerstvého syra a množstvom zeleniny, ako je mrkva, reďkovky, paradajky alebo šalátová uhorka. Na obed si môžete pochutiť na strukovinovom šaláte s feta syrom, zeleninových plackách alebo výdatnom zeleninovom karí. Večer môžete siahnuť po šaláte s feniklom a červenou kapustou alebo po krémovej zeleninovej polievke. Ako malé občerstvenie sa skvele hodia orechy a semienka, prípadne stonkový zeler s arašidovým maslom.

Hodnota pH ľudského tela by sa mala pohybovať niekde medzi 6,8-7,8, niektoré zdroje uvádzajú dokonca ešte užší limit pre bezproblémové fungovanie organizmu. Niekde medzi 7,35-7,45. Hladina pH 7 je neutrálna (ani kyslá, ani zásaditá), takže ľudská krv s ideálnym priemerom hodnoty pH okolo 7,4 je mierne zásaditá.Ľudský organizmus má k zachovaniu rovnováhy medzi kyselinami a zásadami k dospozícií niekoľko mechanizmov, schopnosti nášho tela zachovať si túto rovnováhu sú však obmedzené.

Napríklad pri konzumácii príliš veľkého množstva kyselinotvorných potravín (strava bohatá na bielkoviny) môže dôjsť ku prekysleniu organizmu. Prekyslenie organizmu spôsobuje problémy vo vykonávaní základných životných funkcií, môže byť preto príčinou mnohých porúch.

Slovný pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí kyslo, pretože jeho kyslosť spôsobujú organické kyseliny, predovšetkým slabá kyselina citrónová, tá sa však metabolizuje v organizme a podporuje vylučovanie zásaditejšieho moču. pH potravín nám udáva, či je potravina zásaditá alebo kyslá. Nehovorí nám to však nič o tom, čo sa s potravinou stane v organizme a ako sa zmení.

Naopak, bielkoviny nemajú kyslú chuť, ale metabolicky sa premenia na aminokyseliny. Ak ich je nadbytok a nie sú využité na tvorbu telových bielkovín, odčerpávajú zásadité prvky na svoju neutralizáciu. Kyselinotvorná potravina podporuje vznik kyselín, zásadotvorná potravina podporuje vznik zásad.

Veľmi kyslé až málo kyslé potraviny

Málo zásadité až veľmi zásadité potraviny

Ako predchádzať prekysleniu?

• Zvýšte podiel zásaditých potravín vo svojom jedálničku, predovšetkým ovocie a zeleninu, ktoré znižujú hladinu kyselín v tele. Pokiaľ nie ste priamo vegetariánom, ideálne je zaradenie vegetariánskej stravy do vášho jedálničku.
• Obmedzte kyslé jedlá, najmä údené syry, mäso, ryby a vajcia. Obilniny, vlašské orechy, burské oriešky, šošovica a sója sú tiež kyslé, no v menšom rozsahu ako potraviny živočíšneho pôvodu.
• Pomáhajte svojim obličkám pitím primeraného množstva vody.

Ľudoví liečitelia odporúčajú pramenitú vodu na liečenie mnohých zdanlivo nesúvisiacich chorôb, ako sú ľadvinové kamene, zväčšená prostata, zlé trávenie a vyčerpanosť. Môžu mať totiž spoločného menovateľa: prekyslenosť.

tags: #vajcia #zasadité #alebo #kyslé

Populárne príspevky:

• Tipy na prípravu rezňov
• Torta Zámok pre Dievča
• Reštaurácie Považská Bystrica
• Bravčová panenka v smotanovo-hubovej omáčke
• Výbuch v Hamburgu