Aktuálne spoločenské a ekonomické problémy: Postrehy a úvahy

Národ uš tle. Kovid a k temu vojna zlá. „VOLTE! Zas bude šedesát nula Špecijálňí to uhrá.

Hulík: „Naša méta? Zotpovjednosc zavést hmotňí? Ne né! Fšaké sú precaj symboly Vyhňisá to a ... Bes ňich neňi žádné bycí Bes ňich budem šecí ... To robí len v tento moment Krivák hňup zrácca a ... Redukujó.

1. Je to už dávnejšie čo som bol v Anglicku na odbornej poznávačke. Neuveríte, ale profesor vysokej školy ktorý nás sprevádzal vykuroval doma iba na 13 stupňov Celzia! To sme aj my brali ako extrém. No vykurovať v našich podmienkach nie na 22-23 stupňov, ale „iba“ na 20, a dať si o jednu vrstvu oblečenia naviac, by bola úspora energie viac ako 5%! To by mohol byť náš príspevok k riešeniu budúcej energetickej krízy.

2. Jedným so základných princípov viacerých náboženstiev je pôst. Čistí telo, ale hlavne dušu. Čo myslíte, neprospelo by to aj našim konzumným spoločnostiam?

Téš za rubl provrtál by si koleno Fporceláňe slon fpolitice ... Pozdrav: „Salam alejkum“ = mier s vami!

V Spojených Arabských Emirátoch (v skratke SAE, medzinárodne UAE = United Arab Emirates), federatívne zložených zo siedmich emirátov s hlavným mestom Abú Zabí, žije iba 20% pôvodných domorodcov Emirátčanov. Zvyšných 80% sú prisťahovalci, vo väčšine z Pakistanu, Filipín, Egypta, Nepálu, Indie, Bangladéša, Íránu a z ďalších krajín, tam pracujúci a tvoriaci nevídaný blahobyt pre tých vyvolených domácich. Títo robotníci žijú skromne na ubytovniach po piatich-šiestich na izbe, domov chodia zriedka, tak raz za rok alebo aj menej, a zo svojich zárobkov podporujú svoje doma žijúce rodiny. V sezóne pracujú v tej horúčave bez prestávky 12 i viac hodín denne, o odboroch a o inom pracovno-sociálnom zabezpečení neslýchať. Pritom sú spokojní a vďační za možnosť pracovať a zarábať, pravdepodobne na ich miesta čakajú zástupy mnohých ďalších. O cestovnom pase a možnosti spoznávať iný svet väčšinou z finančných dôvodov záujem nemajú, o takom niečom len snívajú. Ich príjmy sú porovnateľné s našimi priemernými zárobkami, sú však niekoľkonásobne vyššie ako u nich doma, v ich materských krajinách.

Opýtal som sa inteligentného dubajského taxikára emirátčana, čo si myslí o ich kráľovskom zriadení bez volieb a bez parlamentu.

Záheslo: Je to možné? Heslo: Systém možno rozložiť zvonka alebo zvnútra.

Ukrajinu pribíjajú na kríž, berieme im klince, lámeme kópie. A nádejame sa, že tak, ako rímsky stotník Longinus, ktorý precitol a uvidel, pochopia a precitnú aj Rusi.

Mal som možnosť v Dubaji rozprávať s niekoľkými. Evidentne obchádzajú sankcie a lietajú do tohto rezortu, kde sú vítaní, cez Kazachstan a Irán. Je pravda, že priznali, že všetko u nich podraželo a ceny sa momentálne zdvojnásobili. Jeden bol nadporučík polície, jeho žena pôrodná sestra, jedno dieťa s nimi, žijúci a pracujúci v podmoskovskej oblasti. Bol s nimi aj kirgizský priateľ, ktorý žije a pracuje v Petrohrade, neprezradil, čím sa zaoberá. Život v Rusku si pochvaľujú, žije sa im dobre, Putin priniesol ľuďom mnoho pozitívneho. No, začal som „slovnú inváziu, okupáciu, agresiu“ ohľadom vojny na Ukrajine. Nie, slušne som ich požiadal, aby sme si o probléme normálne ľudsky pohovorili. Na Ukrajine majú dokonca rodinu, veľa priateľov, asi tak ako my v Čechách. Kirgíz celý čas mlčal, iba počúval, policajt a jeho pani zastávali prísny proruský postoj. Vladimír Vladimírovič, ako dôverne Putina oslovovali, povedal, že prežijú a navyše ich to posilní. Keď som začal uvádzať reálne aktuálne fakty (na hoteli som každý večer sledoval CNN správy) tak s pevným presvedčením ich odmietli ako našu čistú propagandu. Pán nadporučík sa ma opýtal, či viem, kto bol Adolf Gitler? Hej, hej, vieš na Slovensku bolo SNP. No a v jeho očiach, za to čo šašo Zelenskyj robí na Donbase a v Luhansku je práve takým Hitlerom práve on. Nemajú moderátora, baviča, herca v nijakej úcte. Chlap, ktorý iba pokračuje po Euromajdane v Porošenkovom zapredaní Ukrajiny Američanom. Ide najmä o pšenicu, rudu. uhlie. Hovorili sme spolu asi tri krát, no moje argumenty žiaľ vôbec nezabrali.

Druhá dišputa bola s úspešným podnikateľom a s jeho peknou a milou pani. Svoj pobyt museli kvôli sankciám a poklesu kurzu rubľa skrátiť na tri dni. Pán podnikateľ sa zaoberal obchodom s Čínou. Na moje „žartovné provokácie“, že ako sa teraz žije Báťuškovi cárovi Vovovi I., pochopiteľne reagoval dosť podráždene. Asi najviac sa mu nepáčilo habanie majetkov ruským zbohatlíkom. Napokon sme „dali“ normálnu reč. Boli to inteligentní ľudia, no v tejto fáze konfliktu neboli ochotní uznať právo Ukrajincov na sebaurčenie. Dôsledky sankcií zatiaľ ako bohatší ľudia priveľmi nepocítili, no tu som isté obavy do budúcna už zachytil. Z pohľadu vývoja ekonomiky Ruska si myslia, že napokon nájdu cesty ako všetko potrebné obísť cez tretie krajiny. Uznali ale, že to bude čosi stáť a že ruská svetová prestíž poklesne. Cítil som, že pre týchto ľudí (hoc pani sa vyjadrila aj ku chybám) prezident Putin požíva vysokú autoritu.

Cestou tam i späť nás obsluhovali letušky z Bieloruska. A nakoniec po pristátí vo Viedni som sa spýtal ruského obsuseda: „Rúskyje, vam ňe stýdno?“ „I Vam?“, opýtal sa ma naspäť. „Da dá, miňé óčeň stýdno! Za vas!“ (Áno áno, veľmi sa hanbím! Na základe týchto mojich aktuálnych skúseností vidím, že je veľmi ďaleko od toho, aby ruský človek vo svojej typickej mentalite precitol. Stáročia poroby a poddanstva sú hlboko v ňom a mrazivá propaganda jednoducho nepustí. Tadiaľ rýchla cesta pre Európu a svet zatiaľ, myslím si, nevedie. Chce to asi iné spôsoby a metódy. No čo už!

V rámci poznávacieho zájazdu do Spojených Arabských Emirátov som navštívil okrem iných dubajských atrakcií aj práve prebiehajúce EXPO. Nie, neviezol som tam 200eurové bankovky v kufríku, ani som sa neskrýval. Pocit z výstavy bol taký, že v prevažnej miere je prenos želanej informácie k oslovovaným subjektom založený na všetkých možných efektoch pôsobiacich na zmysly človeka. Obávam sa, že na človeka priemerného až podpriemerného. Normálnemu, bežne všeobecne vzdelanému človeku sa takto prezentujú pre neho už známe fakty.

Pochopiteľne, vyzbrojený mimo iného aj na krku zavesenou visačkou „SENIOR“, vybral som sa omrknúť náš slovenský pavilónik. Mám problémy s pohybom, bedrový kĺb je zrejme zrelý k operácii, mobilita sa zhoršuje... Naše SK kočky ako vždy milé a ochotné, aj mi dôverne prezradili, že (vraj?) to „vodíkové“ auto funkčné nie je. (Či?) Veď dobre, atrapa sa aspoň nepokazí, možno to bol len taký kočičí džouk. Ja, bývalý technik, by som ale čakal aspoň odokrytú motorickú časť. Možno by som tak získal základnú technologickú predstavu. V tej našej expozícii rovno naopak: prístup ku kapotáži ani dokonca povolený nebol ! Žeby tajné?! Čo len na toto povedať? Čo povedať k lietadielku medializovanej Belgičanky, ktorá takýmto typom ľahkého lietadla obletela Zem (podľa českého návrhu z produkcie Seničanov), čo k interesantnému vírniku, k vystavovaným robotickým zariadeniam? Asi nič! Pretože podporné info nebolo takmer žiadne.

Neskoré otvorenie našej výstavy, či kvalita obsahu a formy expozície môže byť vec názoru a neskoršieho hodnotenia, v aktuálnom čase má pán Sulík isto iné starosti. Podľa mojej mienky na Slovensku bezbrehý liberalizmus spôsobil pomenej slovenských výsostných znakov, symbolov, charakteristík. Veď aj načo? Rozprával som s mnohými taxikármi v Dubaji, ktorí minulý rok odviezli 49 miliónov návštevníkov, no iba s obtiažami som im dokázal vysvetliť, kde vlastne to Slovensko je. Už sa akosi národnostné prvky nenosia. Tak šups do reštiky občerstviť sa a oddýchnuť si. I novopríchodzí, pýtam sa položartom, či tu majú slovenskí dôchodci keď sem vážia toľkú cestu aj nejakú tú zľavu. Spoza obslužného pultu mi hrdzavý mužščina s riedkou briadkou - hrdzaví bývajú vraj jedovitejší (či?) - mi razantne odvetil, že či doma nejaké zľavy máme? Preglgol som, heglo ma, lebo snáď PROFI personál by sa mal k hosťovi podľa možností správať vždy úctivo a s úsmevom, aj keby sa mu ten javil ako riadne „hovädo“ (či?). Prehltol som výčitku a negatívnu odpoveď a pobral sa k stolu. Nie práve okamžite (v tom čase bol v reštaurácii okrem nás obsadený iba jeden ďalší stôl) k nám „pritancoval“ feši čašník vo vyhotovení blízkom predsedovi Hlasu.

Ja: „Prosím si menu!“On: „Na stole máte QR kód, tam si ponuku prečítajte!“.No a čo už si len počať s takouto milou radou?! Ja som nechal svoj mobil na hoteli, a keby aj nie, rovnako ako pán prezident Zeman alebo aj populárny herec Krampol máme iba ten obyčajný tlačidlový, ktorý čítať QR napriek všetkej snahe nezvládne. Tak ja nato: „Hmm, tak nám prosím prineste halušky a kyslé mlieko!“.On: Odvrkol bez ospravedlnenia, že typický slovenský drink k typickému slovenskému jedlu nemajú. Prósto: moloká ňet! Ani kyslé, ani sladké, ani ťavie, ... hádam všetko vypité (či?). Tie halušky boli celkom fajné, no namiesto slaninky kúsky opraženej hovädzej salámy. Ja viem, arabská ortodoxná islamská krajina, tak halušky „a la Al Arab“, no ale prepáčte, na EXPO?! Peniažky v kufríkoch dopravovať do UAE vieme, no ingrediencie nie? Ani sme veľmi nezjedli, tak aspoň dobré pivečko, mimochodom tiež Islamom zakázané. České síce, štandardne very fine, no všetkým slovenským výrobcom sa všetky druhy ich piviek doma museli vypariť, alebo čo ja viem kam sa podeli! Práve znela z reproduktora ABBA. Isto super populárna muzika. Neviem, kde urobili súdruhovia zo Slovenska chybu, ale aj naša pophudba, ľudovky, ako aj vhodná koncertná klasika znovu ostali ... No a na koniec nášho zvláštneho zážitku uvediem "The Top of Service!" Naprosto vážne, verte neklamem, ako tam Alláh nado mnou mžúral!: Obsluha oblečená nie v čistulinkých uniformovaných šatôčkach v národných farbách, ale v ľahko obnosených odlišných kraťasoch a krátkych tričkách ! Netuším, či na takýchto svetových výstavách ako je EXPO existuje pre obslužný personál nejaký Dress Code, no ak nie, tak by hádam nemala chýbať aspoň obyčajná ľudská úcta k zákazníkovi. Asi som inak vychovaný konzervatívny starec, no s takouto ignoranciou som sa ešte nestretol!! Páni zodpovední! Čo o tom napísať nakoniec? S nostalgiou a so žiaľom konštatáciou aj tam v ďalekej Arábii: také typicky súčasné slovenské!

V centre mesta na hlavnej triede Šejka Zayeda je sedem pruhov tam, sedem späť. Vodiči môžu ísť rýchlosťou do 130 km/h, vôbec nie sú nervózni, jazdia rýchlo a na blízky doraz. Napriek tomu sme za celý čas nášho pobytu videli iba jednu haváriu. Všetky autá musia byť čisté, inak priletí mastná pokuta. Za priestupky - mastná pokuta. Všade kamery, policajta vidíš zriedka. Prím v autoparku evidentne hrajú Japonci, najmä Toyota a jej „lietadlová loď“ Lexus, pomenej Mercedes a VW. Forda nevidíš, islamské krajiny sa s Američanmi veľmi nemilujú. Liter benzínu za normálnych časov je asi 70 našich centov, teraz okolo eura, lebo je kríza. Smerom von z mesta sme videli iba jednu ťažobnú ropnú vežu, veľa ich je v púšti aj na mori, ako nám bolo povedané. Infraštruktúru stále raketovým tempom rozširujú a vylepšujú. Pri ohromnej prevádzke a v tom teple, asfaltový (?) povrch je stále všade neuveriteľne rovný a stabilný. Nechápal som. Inak funguje metro a aj električka, vozeň vyzerá ako náš vláčik na jednokoľajke v modernom vyhotovení. To využívajú vraj veľmi sporovliví Južní Kórejci. Mestský autobus som videl premávať iba na verejnej pláži. Kamióny a nákladiaky (asi nad 3,5 tony) majú svoju osve diaľnicu. No a to preslávené Ferrari, menej Lamborghini, vidíš iba v spojení s bohatým Arabom v klasickom bielom oblečení. Ten náš sa išiel pozabávať do hotela s peknučkou Portugalkou, ako som vyšpízoval ... no ... občas si s gustom zašpízujem, ... no a? Viete, ako by som sa volal v Spojených arabských emirátoch?

V minulosti sme pobehali viacero teplých letovísk a rezortov. Strava na systém švédskych stolov je všade pestrá a bohatá. Prvé dni by oči jedli, až sa „prežerieš“, príde ti z cudzokrajného jedla a premiéry alkoholu nevoľno, musíš dať oddych, začneš jesť normálne porcie a ku koncu si už nevieš vybrať, čo by ti zachutilo a tešíš sa na svoju domácu stravu. Takto nejako je to štandardne. Mne väčšinou v základe fádne omáčky so štipľavými koreninami priveľmi nešmakujú. Knedle nevidíš a v islamských krajinách bravčové vôbec alebo minimálne. Aj údeniny majú iný šmak ako u nás. Cestoviny bývajú všade fajn a morské príšery ako guma tiež. Toto mi na cestách v limitovanom čase nevadí. V takom hoteli je Babylon národov, ktoré sa pri stravovaní na tesno v jedálňach stretávajú a spoznávajú. Verte, neverte, mladí, strední, starí, deti, zo všetkých kútov sveta (teraz sme si pokecali napr. s Uruguaycami) takmer všetci plytvajú. Naložia si hromady, nezjedia, obsluha odnesie, zopakujú niekoľko krát po sebe. A to v „all inclusive“ tri krát denne plus v baroch a v kluboch aj viac razy. Odhadujem, že tento kvalitný, veľmi drahý potravinový odpad tvorí viac ako polovicu ponuky. Pre mňa strašné! Jedna z ďalších silných neúct voči našej matičke Zemi. Myslel som si, že ekologická výchova vo svete pokročila oveľa viacej.

Predstavte si že je rok 1970. Voláte sa Rášid bin Sa´id Ál Makhtúm, a pochádzate z kráľovskej rodiny. Stojíte v malej rybárskej osade pri mori na pirátskom pobreží v Perzskom zálive. Okolo zopár roztrúsených chatrčí, za Vami nehostinná púšť a nežírne skalnaté hory. A kočovní beduíni. Zrazu sa objaví ropa, a Vy sa ako zodpovedný šejk zamyslíte čo s tým a ako ďalej. Stanete sa otcom národa, vybudujete v klimaticky náročných podmienkach raj na Zemi, modernú pulzujúcu metropolu, stredisko stability, pokoja a obchodu.

A sme v realite roka 2022: Vaši predkovia sa vozili na ťavách, vy na Mercedesoch a Lexusoch, vaši synovia na Ferrari, Lambo, ... A je tu odrazu pálčivá otázka fíčru: či ich detné deti nebudú zasa šoférovať ťavy, teda tie relatívne lacné a neúnavné koráby púšte? Nuž, všetkého dočasu, nočak. Hádam už len ten Allah akbar (=Alah je veľký) predsalen zostane stabilný a možno aj na večné naveky!

Pochopiteľne, pre cudzinca neverca alebo iného vierovyznania sú mešity interesantné stavby. Tá najväčšia a najhonosnejšia je v Abú Zabí. Už som však nevidel a nepočul zvolávať veriacich k povinným piatim denným modlitbám muezína z mäsa a kostí, ale príjemný mužský hlas vo výške až kontratenoru, ktorý sa pravidelne hlasno ozýval z reproduktorov minaretov. Na viacerých verejných miestach ako aj v hoteloch v každej izbe sa nachádzajú smerové značky, zobrazujúce najposvätnejší Dom Boží (Bajt Alláh), teda Kábu (Ka‘ba) nachádzajúcu sa v Mekke, ku ktorej otočení čelom sa moslimovia modlia, a ku ktorej majú za povinnosť aspoň raz za život vykonať púť. Ešte spomeniem, že práve teraz 3. apríla začína pôstny mesiac ramadán (prorokovi Mohamedovi sa v tomto mesiaci zjavili prvé verše Koránu, ktorého obsah sa od tých čias ani v najmenšom nezmenil). Počas ramadánu možno konzumovať jedlo a piť nápoje (tiež fajčiť, či milovať sa) iba počas noci, a to od poslednej večernej do prvej rannej modlitby. Komercia aj so zľavami na to reaguje tak, že napríklad môžete si kúpiť so sladkosťami nie ak...

tags: #varecha #latky #mlaky #použitie

Populárne príspevky:

• Faktory ovplyvňujúce počet klasov
• Rýchly fazuľový šalát
• Recept na bezlepkový koláč s jablkami
• Reštaurácie s Nočnou Donáškou
• Domáca výroba mydla s kozím mliekom