Varenie ako voliteľný predmet na základnej škole: Cesta k praktickým zručnostiam a všestrannému rozvoju

V súčasnosti sa čoraz viac diskutuje o potrebe posilnenia praktického vyučovania na základných a stredných školách. Kedysi bežné predmety ako praktické vyučovanie (dielne), pestovateľské práce (pozemky) či varenie sa z osnov takmer vytratili. Dnešné deti trávia väčšinu času sedením v laviciach, počúvaním, čítaním a písaním. Výsledkom je, že mnohí mladí ľudia majú nedostatky v praktických zručnostiach, ktoré sú pre život nevyhnutné. Je varenie predmet, ktorý by mohol tento nedostatok napraviť?

Prečo zaradiť varenie a pestovateľské práce do škôl? Argumenty ZA

Praktické zručnosti pre život

S istými druhmi praktických činností sa stretáva takmer každý. Varenie, príprava jedál a základné úkony v kuchyni sú zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre samostatný život. Absencia týchto zručností môže viesť k závislosti na polotovaroch a nezdravému stravovaniu.

Všestranný rozvoj osobnosti

Už starí Gréci vyznávali ideál kalokagathie, teda všestranného rozvoja tela i ducha. Škola by sa mala usilovať nielen o vzdelávanie detí v jednotlivých vedných disciplínach, ale aj o ich rozvoj v oblasti fyzickej, praktickej a umeleckej. Varenie a pestovanie podporuje rozvoj jemnej motoriky, trpezlivosti, kreativity a zodpovednosti.

Výchovný aspekt

Škola si kladie za cieľ nielen vzdelávanie, ale aj výchovu žiakov. Spoločné praktické aktivity, ako je varenie, podporujú spoluprácu, komunikáciu a budovanie vzťahov.

Prepojenie teórie s praxou

Varenie a pestovanie umožňujú prepojiť teoretické poznatky s praktickými skúsenosťami. Žiaci sa učia o výžive, zdraví, chémii potravín, botanike a ekológii. Praktickým spôsobom si osvojujú vedomosti, ktoré by inak zostali len v učebniciach.

Prekážky a obavy: Argumenty PROTI

Preťaženosť kurikula

Rozširovanie kurikula o akékoľvek ďalšie témy by ešte zvýšilo jeho obsahovú predimenzovanosť. Zavedenie praktického vyučovania by tak muselo byť kompenzované redukciou niektorých tradičných predmetov či obsahov. To by pedagogická (a možno aj rodičovská) obec ťažko niesla.

Nezáujem žiakov

Žijeme v čoraz viac digitálnom a virtuálnom svete, takže praktické vyučovanie by určite bolo mnohými žiakmi odmietané ako nemiestny anachronizmus. Dnes sa mladí ľudia skôr chcú učiť strihať videá, než pestovať jahody či natierať zábradlie.

Personálne a materiálne zabezpečenie

Problém by bol aj s personálnym obsadením. Učitelia s aprobáciou pre praktické vyučovanie dnes na školách už asi nie sú a trvalo by viacero rokov, než by fakulty nejakých vychovali. Kedysi boli skoro všetky školy vybavené laboratóriami, dielňami, náradím, kuchynkami a pod. Na mnohých školských dvoroch boli záhony, v ktorých bolo možné niečo pestovať. Dnes je situácia iná - dielne boli postupne prerobené na počítačové učebne.

Bezpečnosť

Žijeme v dobe doslova posadnutej bezpečnosťou, predpismi, normami, ochranou zdravia atď. Viaceré činnosti, ktoré boli ešte pred 30 rokmi na školách bežné (napr. rôzne pokusy s kyselinami či s elektrinou) sú už dnes zakázané, pretože sú považované za nebezpečné.

Inšpirácia zo sveta: Ako to robia inde?

Rôzne krajiny pristupujú k výučbe praktických zručností rôznym spôsobom. Pozrime sa na niekoľko príkladov:

• USA: Okrem povinných predmetov ako matematika, jazyk a prírodné vedy, ponúkajú školy širokú ponuku voliteľných predmetov a mimoškolských aktivít, vrátane varenia a rezbárstva.
• Izrael: Na základnej škole sa vyučuje okrem iného aj hudba, kreslenie a telesná výchova. Voliteľné predmety zahŕňajú robotiku, divadlo a veterinárstvo. Na strednej škole si študenti môžu vybrať zameranie na cudzie jazyky, chémiu, biológiu, dizajn, divadlo, ekonómiu alebo vinárstvo.
• Japonsko: Na základných školách sa deti učia starať o domácnosť. Na strednej škole im pribudnú predmety ako IT, prírodné vedy a angličtina. Príprava na vysokú školu prebieha formou špecializácie na humanitné alebo prírodné vedy.
• Írsko: Okrem angličtiny a matematiky sú všetky ostatné predmety voliteľné.
• Austrália: Na základných školách sa deti učia prednášať prejavy. Na strednej škole majú matematiku, teóriu pravdepodobnosti, počítačovú gramotnosť, históriu, geografiu, ekológiu a umenie. Študenti vyšších ročníkov majú možnosť získať stáže v rôznych spoločnostiach.
• Španielsko: Na základných školách sa vyučuje španielčina, literatúra, telesná výchova, matematika a cudzí jazyk. Veľký dôraz sa kladie na umelecký predmet, zvyčajne hudbu. Na strednej škole si žiaci vyberajú jeden zo štyroch smerov: humanitné vedy, technológia, prírodné vedy a umenie.
• Veľká Británia: Na základných školách sa študuje angličtina, matematika, história, geografia, hudba a priemyselná technológia. Neskôr sa k nim pridajú iné predmety, ktoré si študenti sami zvolia, vrátane varenia, hudby, psychológie, tanca, drámy a cestovného ruchu.

Revúcka Základná škola J. A. Komenského je jedinou v regióne, ktorá dodnes vyučuje predmet Pestovateľské práce. Táto škola je príkladom toho, že aj v dnešnej dobe je možné a potrebné venovať sa praktickým zručnostiam. Riaditeľ školy Emil Valko verí, že ľudia sa k pestovaniu postupne vrátia a zdôrazňuje, že učitelia musia byť ochotní venovať sa pestovateľským prácam. Žiaci sa s radosťou zapájajú do aktivít vonku. Hoci už nejde o rozsiahle rýľovanie ako kedysi, aj malé políčka majú svoj význam.

Varenie ako voliteľný alebo povinný predmet?

Diskusia o zavedení varenia ako predmetu na školách by sa mala zamerať na to, či by malo ísť o povinný alebo voliteľný predmet. Povinné varenie by zabezpečilo, že všetky deti získajú základné zručnosti, ale mohlo by byť pre niektorých žiakov demotivujúce.

Základné školy sa svojimi rozvrhmi hodín budú od septembra 2014 viac podobať jedna na druhú. Počet tzv. voliteľných hodín, ktoré školy využívali podľa svojho zamerania napríklad na viac hodín cudzích jazykov alebo informatiky, prípadne na doplnenie rozvrhu o vlastné predmety, sa podstatne zúži. Namiesto toho budú mať žiaci viac povinných hodín slovenčiny, matematiky a prírodovedných predmetov. Na druhej strane sa už povinne nebudú učiť dva cudzie jazyky.

Učiteľom i riaditeľom škôl tento systém uľahčí prípravu učebných plánov pre jednotlivé ročníky a v prípade prestupu žiaka zo školy na školu by nemali vzniknúť situácie, keď žiak nastupuje do ročníka, v ktorom musí dobiehať veľkú časť toho, čo sa v inej škole na danom predmete ešte neučil. „Sloboda, ktorú základné školy dostali, je vhodná skôr pre stredné školy. Riaditeľov niektorých škôl trápi najmä zavedenie povinného predmetu pracovné vyučovanie.

Mnohé školy totiž niekdajšie pracovné dielne, kde sa žiaci učili technickým prácam, zrušili a namiesto nich vytvorili napríklad počítačové učebne. Na iných školách zas s návratom k pracovnému vyučovaniu súhlasia. „Deti sa aj pri niekdajších pestovateľských prácach tešili z kvetinového záhonu, o ktorý sa starali, pestovali bylinky, milovali varenie a napodiv sa naň tešili najmä chlapci,“ spomína riaditeľka bratislavskej základnej školy Andrea Pitoňáková.

Škola má doteraz drevodielňu, problémom je skôr materiál. Ten chýba aj v ďalších školách. „Mali sme plán, že vytvoríme knižnicu. Tak sme prosili rodičov, či by nám nedali nejaké drevo, ktoré by deti mohli opracovávať. Finančné možnosti sú také, aké sú, rozmýšľame teda o inom materiáli. S posilnením výučby slovenčiny, matematiky a prírodovedných predmetov nemá problém - aj doteraz na to využívali voliteľné hodiny.

„Na prvom stupni sme pridali matematiku a slovenčinu, najmä čítanie, ktoré deťom teraz robí veľké problémy. Na druhom stupni sme posilňovali predmety podľa zamerania tried, pričom máme športové, jazykové a prírodovedné. V iných školách by privítali väčšiu slobodu. „To, že učivo nebolo rozdelené po ročníkoch, nám vyhovovalo. Máme dosť šikovných a iniciatívnych učiteľov, ktorí nepotrebujú diktát zhora a spracovali si to podľa potrieb detí. Nie sme z toho nadšení, že sa vraciame k rozpisu po ročníkoch, ale prispôsobíme sa tomu,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková.

Aj v tejto škole využívali voliteľné hodiny na posilnenie predmetov, ktoré sa teraz budú povinne učiť viac. „Ale v rámci prierezových predmetov robíme aj kurzy, napríklad dvojdňový kurz environmentálnej výchovy, a túto formu výučby by sme chceli posilniť. Kým pri nastavení počtu hodín slovenčiny, matematiky a prírodovedných predmetov školy o veľkú časť slobody prídu, naopak, väčšiu slobodu dostanú pri výučbe cudzích jazykov.

Kým predchádzajúci minister zaviedol ako povinný prvý cudzí jazyk angličtinu, po novom majú žiaci dostať opäť na výber aj z iných jazykov. Druhý cudzí jazyk majú teraz žiaci od šiesteho ročníka, pričom povinná je len jedna hodina týždenne. Po novom má byť druhý cudzí jazyk len voliteľným predmetom a učiť sa má dve hodiny. „Teším sa, že sa uvažuje o zrušení druhého cudzieho jazyka, lebo ten robil najväčšie problémy najmä slabším deťom. Naopak, ústup od angličtiny ako povinného prvého cudzieho jazyka niektorých riaditeľov škôl prekvapil.

„Nerozumiem, prečo sa to opäť mení,“ hovorí Viera Kubicová, riaditeľka základnej školy v Čadci. V každom prípade škola bude angličtinu ďalej ponúkať na výber. „Angličtinu uprednostňujú aj rodičia,“ dodáva. Aj na základnej škole v Senici budú ponúkať hlavne angličtinu. „Taký je jednoducho trend, bez angličtiny sa dnes človek nezaobíde. Druhý cudzí jazyk nebude pre žiakov povinný. „Školy nebudú povinné ponúkať ako voliteľný druhý cudzí jazyk,“ potvrdil pre Pravdu hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.

Ponuka a výučba cudzích jazykov sa tak môže stať pre rodičov jedným z kritérií budúceho výberu školy, najmä ak sa obsah učiva na jednotlivých školách bude čoraz viac podobať. Tento návrh väčšina rodičov i zástupcov škôl už kritizovala. „Čo sa týka spádovosti, ktorá je súčasťou Správy o stave školstva - je stále otvorená verejnej diskusii. Výtvarná nie je len kreslenie a maľovanie. Aspoň by nemala byť.

„Vždy závisí aj od učiteľa, či dokáže u detí vyvolať záujem a ako vie s nimi pracovať. Výtvarná nie je o tom, že dieťa vie maľovať,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková. Aj navrhnuté učebné plány pre výtvarnú výchovu nepripomínajú časy, keď sa v školách na hodinách výtvarnej len maľovalo a kreslilo a občas sa šlo na výstavu do galérie.

Piataci by si napríklad mali na hodinách výtvarnej navrhovať zariadenie vlastnej detskej izby či triedy, v neskorších ročníkoch vytvárať plán mesta či dediny. Mali by tiež dostať základy dizajnu - navrhovať logá, znaky či erby pre vymyslenú firmu, či vlastnú obec, ale aj odevy alebo doplnky. Na konci základnej školy by už mali vedieť urobiť vlastnú reklamnú kampaň na svoj vymyslený produkt alebo akciu, čo predpokladá, že sa naučia pracovať aj s digitálnym fotoaparátom nielen na „cvakanie“ záberov do rodinného albumu, ale aj s videokamerou.

Kameňom úrazu pri takejto forme výtvarnej však môže byť vybavenie škôl počítačmi, potrebnými programami, ale aj kvalifikovanými pedagógmi. „Výtvarníkov nie je veľa. A ak má niekto samostatne ukončený predmet výtvarná výchova, tak sa tým veľmi neuživí,“ upozorňuje riaditeľka bratislavskej Základnej školy na Karloveskej ulici Andrea Pitoňáková. V ich škole sú triedy, kde žiaci majú výtvarnú radi, v iných triedach ju zas priam neznášajú. Aj preto by riaditeľka počet hodín výtvarnej nezvyšovala.

Povinná hodina výtvarnej týždenne zrejme nepoteší viaceré deti. Budú ju mať takto až po deviaty ročník. Výtvarná a hudobná nahradia doterajší predmet výchova umením, ktorý sa učia ôsmaci a deviataci. Posilnenie výtvarnej v deviatom ročníku podľa ministerstva školstva súvisí s využívaním informačných technológií. Otázne je, či školy na ne budú mať a či deti nebudú ráno vstávať s frflaním typu: „Zas je štvrtok? Zas bude výtvarná!

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili zákon, ktorý vyvolal medzi verejnosťou pobúrenie a aj vlnu konštruktívnej kritiky. Návrh predložil poslanec OĽaNO Richard Vašečka. V prvom čítaní z 145-tich prítomných poslancov, hlasovalo za návrh 93. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling sa vyjadril o novom zákone nasledovne: „Čiže pani učiteľka biológie asi prestane učiť evolúciu, lebo náboženstvo jedného rodiča ju odmieta. Okrem toho návrh hovorí, že sexuálnu výchovu bude môcť škola učiť len so súhlasom rodiča. Už na prvom stupni sa učíme o vývine dieťaťa - ako si s tým teraz učitelia poradia? Nevedno. Vážení poslanci a poslankyne, dajte už pokoj školám. Dajte pokoj riaditeľom. Dajte pokoj učiteľom. Škola má učiť vedu a fakty.

Názory ľudí na tento nový schválený zákon sú veľavravné. Martina sa vyjadrila nasledovne: „Žiadna ideológia do škôl nepatrí. Náboženstvo v štátnych školách treba zrušiť. Máme cirkevné školy. Alebo nech je náboženstvo ako krúžok.“ Viacerí komentujúci sa prikláňali k podobnému názoru, že náboženstvo by sa na škole nemalo učiť ako povinný alebo voliteľný predmet. Objavili sa ale aj názory, ktoré nový zákon vnímajú pozitívne, ako píše Lucia: „A veru nemáte vždy možnosť výberu. Nie všetky deti si môžu zvoliť to svoje náboženstvo. Napr. aj deti z Ukrajiny si vybrať nemohli - buď náboženstvo, ktoré nie je ich vierou alebo etická výchova. Kde je iná možnosť? Tiež majú právo na svoje náboženstvo, či? Ak právo na náboženstvo v štátnej škole, tak potom teda všetky náboženstvá. Alebo žiadne.

Nový zákon dáva ale možnosť, aby do škôl prenikli aj myšlienky rôznych siekt alebo iných aj možno radikálnejších filozofií. Mária sa k novému zákonu vyjadrila s obavami: „Každá strana chce pretlačiť, aby sa ich ideológia presadzovala na školách. Rodič komunista tak v súlade s marxizmom; rodičia, čo velebia Tisov slovenský štát, tak ideológiu nacizmu, jehovisti svoje a tak ďalej. Čisté bláznovstvo.“

Branislav Gröhling na inom mieste ostro kritizuje nový zákon: „Tento zákon v podstate otvára dvere aj konšpiráciám. Školy majú podľa neho zabezpečiť vzdelávanie v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodiča. Je otázne, ako sa bude tento zákon uplatňovať v praxi na školách. Na Slovensku máme totiž 18 štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností a filozofických presvedčení je naozaj veľmi veľa. V súčasnosti ich totiž poznáme desiatky.

Svoje obavy pre zregionu.sk vyjadrila aj učiteľka základnej školy: „Tento zákon môže učiteľom, ale aj školám spôsobiť problémy. Učitelia teraz budú musieť rešpektovať filozofické presvedčenie každého rodiča. Ak sa nám v triede stretne 15 rôznych filozofických názorov, učiteľ si bude musieť dávať pozor pomaly na každú jednu vetu.

tags: #varenie #ako #voliteľný #predmet #na #základnej

Populárne príspevky:

• Recept na sladké mozzarellové lievance
• Kompletný sprievodca grilovaním
• Recepty s figami ku grilu
• O ustálených slovných spojeniach
• Rozmery a materiály krytu na gril