Variabilné zložky a zloženie materského mlieka
Čím viac vieme o nutričných, imunologických a ostatných priaznivých vlastnostiach materského mlieka a dojčenia, tým viac si uvedomujeme, aké je nenahraditeľné. Zdravé donosené dieťa nepotrebuje žiadnu inú potravu, ani iný nápoj, okrem materského mlieka. Materské mlieko nezabezpečuje nielen najlepšiu výživu, ale je aj nenahraditeľným zdrojom ďalších zložiek, ktoré dieťa potrebuje pre správnu adaptáciu na samotný život.
Materské mlieko a kolostrum (prvé mlieko) zabezpečujú adaptáciu novorodenca na nezávislý postnatálny život (po pôrode). Zloženie materského mlieka zodpovedá meniacim sa nárokom a potrebám adaptujúceho sa novorodenca a dojčaťa.
Materské mlieko sa mení:
- v priebehu prvých dní - prvé mlieko, prechodné a zrelé mlieko (prvých 4 až 5 dní, prechodné od 5. do 14. dňa a zrelé mlieko po 14. dni),
- v priebehu jedného dňa i jedného dojčenia - predné mlieko je redšie ako zadné mlieko, je bohaté na bielkoviny, laktózu a ostatné živiny a je aj dostatočným zdrojom vody, zadné mlieko je zdrojom energie, je bohaté na tuky, a preto je dôležité nechať dieťa dostatočne dlho piť pri jednom prsníku.
Dynamický rast dieťaťa počas tehotenstva a v dojčenskom období kladie vysoké nároky na výživu, pretože dieťa nemá vytvorené rezervy na kompenzáciu výkyvov výživy. I malé zmeny v dodávke výživových faktorov môžu vyvolať poruchu rastu, vývinu i metabolizmu, a týmto spôsobom môžu ovplyvniť kvalitu života nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Na rozličné vplyvy je najcitlivejší mozog a niektoré závažné choroby v dospelosti (napr.
Viaceré vedecké štúdie a epidemiologický výskum dokázali významne nižšie riziko celého radu akútnych a chronických ochorení u dojčených detí. Materské mlieko tiež chráni deti pred rozvojom alegických ochorení (ekzém, potravinová alergia, astma). Uvažuje sa tiež o ochrannom efekte aj pri iných črevných zápalových ochoreniach - Crohnovej chorobe a ulceróznej kolitíde. Malígne ochorenia sa vyskytujú 1,9-krát častejšie u detí na umelej výžive, a to hlavne Hodgkinovský a non-Hodgkinovský lymfóm. Popisuje aj o ochranný efekt materského mlieka pred leukémiou v detskom veku. Zubní lekári upozorňujú na výrazný rozdiel výskytu zubného kazu - dojčené deti majú menej kazov ako deti na umelom mlieku. Porucha čeľustných oblúkov a zuboradia u detí kŕmených z fľašky je vyššia ako u dojčených detí. Pitie z prsníka posiľňuje tiež žuvacie a hrtanové svaly.
U diabetes mellitus I. typu (cukrovka vyžadujúca podávanie inzulínu) sa potvrdzuje súvislosť medzi umelou výživou v prvých šiestich mesiacoch života a rizikom rozvoja tohto ochorenia. Predčasný kontakt s bielkovinou kravského mlieka môže u geneticky predisponovaných detí vyvolať tvorbu špecifických protilátok, ktoré neskôr napádajú bunky podžalúdkovej žľazy (pankreas), produkujúcej inzulín. Taktiež skoré zavádzanie tuhých príkrmov, ako aj sóje do stravy pred 3. Nedojčené deti sú viac ohrozené anémiou z nedostatku železa, pretože z materského mlieka sa rezorbuje železo lepšie. V materskom mlieku je relatívne vyššia hladina cholesterolu (tým je aj v sére dojčených detí fyziologicky vyššia hladina cholesterolu), čím dochádza k indukcii enzymatických systémov, ktoré regulujú metabolizmus cholesterolu v neskoršom veku, preto sa moderné civilizačné choroby ateroskleróza a hypertenzia v dospelosti vyskytujú častejšie u nedojčených jedincov.
Obezita vzniká už nadváhou v dojčenskom veku. U nedojčených detí sa častejšie vyskytuje aj SIDS syndróm - syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v spánku. Materské mlieko a dojčenie vedú k lepšej funkčnej výkonnosti dojčených detí. Dojčené deti sú inteligentnejšie, rýchlejšie sa rozvíjajú nielen pohybovo, ale aj intelektovo: skôr začínajú rozprávať, chodiť, lepšie sa učia.
UNBELIEVABLE! Watch Milk TRANSFORM INTO AGED CHEESE After 10 MONTHS In The Dark Cellar!
Kolostrum - prvé mlieko
Kolostrum alebo mledzivo, či prvé mlieko je hustá smotanovožltkastá tekutina, ktorá vzniká v prvých hodinách po pôrode. Obsahuje vo väčšom množstve bielkoviny, ďalej vo vysokých koncentráciách obsahuje najmä imunoglobulíny (sIgA), biele krvinky - leukocyty, polymorfonukleáry a vitamíny rozpustené v tukoch (A, E, K), ale aj vitamíny B1, B2, C, ďalej zinok, soli - sodík a fosfor, a menej laktózy a tuku ako zrelé mlieko. Kolostrum je dobre prispôsobené potrebám novorodenca hneď po narodení a v priebehu niekoľkých dní po pôrode sa postupne mení na zrelé mlieko, ktoré obsahuje stovky zložiek.
Asi štvrtinu bielkovín kolostra tvoria obranné látky, už spomínaný sekrečný imunoglobulín A, lyzozým, laktoferín atď. Laktoferín je proteín, ktorý zabezpečuje transport železa v organizme a je považovaný za hlavný regulátor obranyschopnosti. Naviazané železo sa bezcieľne nevylučuje z tela stolicou alebo močom, ale sa v organizme zužitkuje. Laktoferín naviaže železo, čím bráni vzniku anémie - chudokrvnosti a zároveň bráni v rozvoji mikroorganizmov, ktoré potrebujú železo pre svoje množenie, pretože železo je ich dôležitou obživou (napr. E.coli, Staphylococcus, Candida). Odstránením patogénnych baktérií z tráviaceho traktu pomáha rozmnožovaniu dobrej črevnej mikroflóry a tá podporuje imunitný systém. Preto nedostatok laktoferínu má za následok vznik zápalových ochorení v črevnom trakte.
V kolostre a v mlieku sa nachádza takzvaný epidermálny rastový faktor, ktorý urýchľuje dozrievanie detského čreva, a tak dieťa bráni pred prienikom patogénnych mikroorganizmov a alergénov nezrelou črevnou stenou. Vo väčších množstvách sa nachádza v kolostre, ktoré ak deti prijímajú zriedkakedy trpia kolikami. Mledzivo má aj laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka.
Zloženie zrelého materského mlieka
Materské mlieko má relatívne nízky obsah proteínov v porovnaní s kravským (materské mlieko má 0,9-1,3 g bielkovín /100ml, kolostrum 2,3g /100 ml), toto množstvo je však dostačujúce množstvo pre rast dojčených detí a je nezávislé od príjmu bielkovín obsiahnutých v strave matky. Navyše obličky novorodenca nie sú schopné vylúčiť splodiny metabolizmu bielkovín v dostatočnej miere. Bielkoviny by mali tvoriť 8 - 12 % celkového energetického príjmu.
Materské mlieko obsahuje až 70 % srvátkových proteínov. Medzi srvátkové bielkoviny patria alfa - laktoalbumín, beta - laktoglobulín, sérový albumín, imunoglobulíny, laktoferín a lyzozým. Dominantnými srvátkovými bielkovinami materského mlieka sú alfa - laktalbumín a laktoferín, ale neobsahuje beta-laktoglobulín. Naopak, hlavnou zložkou kravského mlieka je kazeín, pričom jeho hlavná súčasť je beta - laktoglobulín, ktorý je silným alergénom vyvolávajúcim často alergiu na kravské mlieko.
Pomer základných bielkovinových zložiek mlieka (kazeínu a srvátky je v materskom mlieku 40 : 60, kým v kravskom mlieku 80 : 20) ako aj unikátne spektrum aminokyselín je presne prispôsobené metabolickým požiadavkám novorodencov a dojčiat. Do 3. mesiaca života je totiž aktivita enzýmov tráviacich bielkoviny znížená a trávenie bielkovín v žalúdku je minimálne, avšak v čreve je dostatočné. Po natrávení mlieka žalúdočnou kyselinou sa tvoria hrudky a vločky kazeínu a od mlieka sa oddelí srvátka. Materské mlieko obsahuje beta-kazeín, ktorý sa pôsobením kyslého prostredia zráža vo forme jemných vločiek, ktoré sa ľahko štiepia tráviacimi enzýmami. Kazeín kravského mlieka v žalúdku dojčaťa vytvára hrubé ťažko stráviteľné zrazeniny. Ďalšími významnými zložkami sú imunologické faktory bielkovinového charakteru - imunoglobulíny, enzýmy, hormóny a niektoré bielkoviny krvi - albumín.
Materské mlieko obsahuje aj vysoké koncentrácie voľných aminokyselín (ďalej AMK), najmä vysokú koncentráciu taurínu, ktorý je potrebný na konjugáciu žlčových kyselín (vznik žlčových kyselín v pečeni, ktoré sú potrebné pre správne trávenie a vstrebávanie tukov), ďalej sa podieľa na dozrievaní CNS (centrálny nervový systém). Taurínu je v materskom mlieku 30-krát viac ako v kravskom, kde sa nachádza v minimálnom množstve. Taurín je esenciálna AMK pre dieťa - t.j. Bielkoviny materského a kravského mlieka sa líšia aj obsahom AMK. Obsah aromatických aminokyselín (fenylalanín, tyrozín) je omnoho nižší v srvátkových bielkovinách materského mlieka ako v kazeíne kravského mlieka. Keďže novorodenec tieto aromatické AMK ťažšie metabolizuje, je materské mlieko oveľa menej zaťažujúce ako kravské.
Laktóza (okolo 7 g / 100ml) dodáva dieťaťu takmer polovicu potrebnej energie, podporuje rast a rozmnožovanie baktérií Lactobacillus bifidus. Kravské mlieko obsahuje len 68 % laktózy, čo predstavuje 4,8 g / 100 ml. Laktóza ma pozitívny vplyv na absorpciu vápnika, podporuje črevnú mikroflóru produkujúcu B vitamíny. Cukor laktóza je metabolizovaná laktázou - enzýmom enterocytov (bunky čreva). U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je prirodzená črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Práve látky obsiahnuté v materskom mlieku priaznivo pôsobia na ich rast (bifidogénny faktor).
Približne polovica energetickej hodnoty materského mlieka je obsiahnutá v tukoch (priemerne 3,9 g / 100 ml). Množstvo tuku je najvariabilnejšou zložkou materského mlieka. Závisí jednak od genetických vplyvov, výživy matky, dennej doby. Obsah tuku a jeho zloženie sa mení aj s dĺžkou laktácie. Obsah tuku je najnižší v kolostre - asi 2 g / 100ml, postupne stúpa a konštantný je s zrelom mlieku 3,8 - 4,5 g / 100 ml. Obsah tukov závisí aj od intervalu medzi dojčením, čím väčší interval, tým je obsah tukov vyšší. Okrem toho zadné mlieko má až 4 - 5-násobne vyšší obsah tukov ako predné mlieko produkované na začiatku pitia. Z mastných kyselín je 42 % nasýtených a 57 % nenasýtených.
Dôležité pre dieťa je i vysoké zastúpenie esenciálnych a polynenasýtených mastných kyselín v materskom mlieku (viac ako štvornásobné v porovnaní s kravským liekom), z ktorých významná je kyselina arachidonová, ktorá urýchľuje dozrievanie enterocytov (buniek čreva) a ovplyvňuje imunitné odpovede. V prvých mesiacoch života je sekrécia pankreatickej lipázy (enzým tráviaci tuky) nedostatočná a práve tento enzým je zložkou materského mlieka. V kravskom mlieku chýba. Vyššia hladina cholesterolu v materskom mlieku je považovaná za nesmiernu výhodu nielen pre rast a vývoj organizmu, ale pre naštartovanie enzymatických systémov, ktoré regulujú v neskoršom veku metabolizmus cholesterolu, a tak znižuje riziko hypercholesterolémie v dospelosti. Kravské mlieko obsahuje pre novorodenca a dojča ťažko stráviteľné triacylglyceroly (tuky). V porovnaní s materským mliekom obsahuje len tretinu cholesterolu a obsah nenasýtených mastných kyselín je až štvornásobne nižší.
Obsah vitamínov závisí od výživy dojčiacej matky a okrem vitamínu D zväčša pokryje potreby zrelého novorodenca a dojčaťa. Keďže obsah tukov je variabilnou zložkou materského mlieka, obsah v tuku rozpustných vitamínov kolíše. Množstvo vitamínu A je v našej populácii dostatočné, v kolostre je jeho množstvo 2-krát vyššie ako v zrelom materskom lieku. Koncetrácia vitamínu K je tiež vyššia v kolostre a po 14 dňoch k jeho produkcii prispieva črevná flóra novorodenca. Deti, ktoré boli k prsníku priložené neskoro, a nemali dostatok kolostra, môžu mať deficit vitamínu K. V súčasnosti sa odporúča suplementácia vitamínu K ako prevencia krvácavej choroby. Koncentrácia vitamínov rozpustných vo vode (vitamíny skupiny B a vitamín C) kolíše podľa príjmu matky, ale ich obsah v materskom lieku je dostatočný. Z vitamínov rozpustných vo vode sa vyskytuje iba nedostatok vitamínu B12, a to u vegetariánok, preto ho treba dodávať.
Koncentrácie minerálnych látok sú nižšie, ale spĺňajú optimálne potreby dojčaťa. Osobitne dôležitý je vysoký obsah a priaznivý pomer vápnika a fosforu, vďaka čomu sa vápnik sa podstatne lepšie vstrebáva z materského mlieka. Vo výžive majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Koncentrácia sodíka, vápnika, železa, horčíka, fosforu, medi a fluóru je v materskom mlieku dostatočná. Významný je nižší obsah sodíka v materskom mlieku s porovnaní s kravským, pretože znižuje záťaž nezrelých obličiek novorodenca. Iba v niektorých oblastiach je v potrave matiek a tým aj v ich mlieku menej jódu. Tento nedostatok sa ale dá kompenzovať vhodnou stravou.
Sideropenická anémia (chudokrvnosť v dôsledku nedostatku železa) sa vyskytuje extrémne zriedkavo u detí dojčených do 6.-8. mesiaca života. Deti, ktoré sa narodili v termíne a ich matky sa dobre stravujú, majú zaručený prísun potrebného množstva resorbovateľného (vstrebateľného) železa dojčením. Včasným pridávaním nemliečnych doplnkov výživy sa u dojčaťa znižuje resorbcia (vstrebávanie) železa.
Odporúča sa výlučne dojčenie v prvých 6 mesiacoch a ďalšie dojčenie s nemliečnymi príkrmami do 2. roku života. Dojčiť sa odporúča aspoň do konca 1. roka, najmä v rodinách, kde sa vyskytujú alergie alebo atopický ekzém. Až 7-10% novorodencov má zvýšené hladiny IgE v pupočníkovej krvi ako prejav atopickej predispozície.
Mamka poskytuje v prvých 6 mesiacoch všetku potravu zo svojich vlastných prsníkov a nie je potrebné dopĺňať inú stravu (v prípade hnačiek, pri vracaní alebo horúčkovitých ochorení samozrejme dopĺňať straty tekutín čajom, neperlivými minerálkami, resp. v lekárni zakúpenými rehydratačnými roztokmi). Materské mlieko obsahuje pomerne malé množstvo vitamínu D. Za normálnych okolností je u dojčených detí hlavným zdrojom tvorby vitamínu D slnečné žiarenie. Slnečný svit a ožiarenie kože je v našej zemepisnej polohe zanedbateľné od októbra do marca. Od 14. U nás podávame vitamín D3 - Vigantol olej jeden raz denne po 2 kvapkách, ak neurčí lekár inú dávku. Vitamín D je zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku. Preto najprv dáme na lyžičku materské alebo umelé mlieko, potom 2 kvapky vitamínu D, a tak ho podáme dieťatku. Nesprávne je aj podávanie vitamínu D do celého objemu dávky umelého mlieka vo fľaši. Vitamín D podávame celé prvé 2 roky života, niektorí autori ho odporúčajú podávať aj v 3.
Ako prevenciu včasnej a pozdnej formy krvácavej choroby novorodencov a dojčiat sa odporúča u dojčených detí prvých 6 týždňov života podať jeden raz týždenne 1 mg = 1 kvapku vitamínu K ( Kanavitu ). Po 6. týždni života podávame jeden raz mesačne 1 mg = 1 kvapku vitamínu K počas výlučného dojčenia, obvykle teda 6 mesiacov. Ak dieťa dokrmujeme umelým mliekom, nie je podávanie vitamínu K potrebné. Plne dojčenému dieťatku sa vitamín C nepodáva pri predpoklade, že strava matky ho obsahuje v dostatočnom množstve.
tags: #variabilné #zložky #materského #mlieka #zloženie
