Veľký pôst: Tradície, zvyky a význam

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom a jej oslavy sú spojené s rituálmi vítania jari a oslavami hojnosti, úrody a zdravia. Po Vianociach a Troch kráľoch vždy nasledujú fašiangy, ktoré sú typické uvoľnenou zábavou, karnevalmi, plesmi, svadbami či rôznymi sprievodmi. Fašiangové obdobie plné zábavy a hodovania sa končilo siedmou stredou pred Veľkou nocou, nazývanou Popolcová, Krivá alebo Škaredá streda. Po skončení 40-dňového pôstu, ktorý kresťania dodržiavajú už niekoľko storočí, začína Veľkonočný týždeň, počas ktorého si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.

Slovenské kraslice sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci.

História a význam pôstu

Pôst bol v 4. storočí zavedený cirkvou, aby zamedzila pohanské zvyky našich predkov. Ľudia sa zdržiavali nielen bohatých jedál, ale aj alkoholu, zábavy a erotiky. Cieľom pôstu v minulosti bolo preukázať úctu k božstvu a svoju myseľ naviesť k vyšším sféram práve vďaka dočasnému asketizmu. Pôst pôvodne trval symbolických štyridsať hodín = dobu, po ktorú bolo Ježišove telo v hrobe. Postupne sa pôst predĺžil na štyridsať dní = čas, ktorý strávil Ježiš na púšti a postil sa. Postupne sa pôsty skracovali a podľa Pavla VI. vzniklo nariadenie, kde veriaci, starší ako štrnásť rokov nemohli jesť mäso v piatky.

Existovalo taktiež nariadenie, že všetci dospelí- veriaci musia držať pôst na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Pôst nemal len duchovný, ale aj zdravotný význam. U nás bola pôstna tradícia posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí. Naši predkovia vedeli, že po bujarých fašiangových zabíjačkách, báloch a karnevaloch je dobré telo nechať trochu vydýchnuť. Mohli by nám byť dobrým príkladom do dnešnej doby, kedy nielen zabúdame na tradície, ale nakupujeme a konzumujeme vo veľkom všetko, čo nám príde do cesty.

Pôstne zvyky a tradície

Veľký pôst mal v mnohých ohľadoch medzi ľuďmi racionálny charakter. Naši predkovia rozličným pôstom prispôsobili nielen jedálny lístok, ale aj život rodiny. Pôstna tradícia bola často posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí. Bolo to vlastne zahanbením dievok, ktoré ostali i v tom roku v parte. Samotný pôst a jeho prežívanie nie sú teda cieľom. Toto ale nie je samotný cieľ pôstu, toto sú iba prostriedky, cez ktoré sa máme dostať k cieľu, ktorým je obrátenie srdca!

Popolcová streda

Popolcovou stredou, sa pre veriacich kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev. Na Popolcovú stredu bolo zvykom páliť maňušky z minuloročnej Kvetnej nedele. Takto získaný popol sa používal počas bohoslužby, kedy kňaz potrel popolom čelo veriacich. Tento čas sa zároveň viaže ku koncu zabíjačiek. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš,” alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium.” Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania. Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Veľký týždeň

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, z kresťanského hľadiska najvýznamnejšie obdobie roka. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.

Zelený štvrtok

Veľká noc začína Zeleným štvrtkom. Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru, veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Pri tejto príležitosti im aj povedal, že jeden z nich zradí. Po večeri odišiel na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady modliť sa a rozjímať v príprave na to, čo ho očakáva. Tu ho vyhľadali vojaci s jeho učeníkom Judášom, ktorý ho zradil za tridsať strieborných a ukázal na neho tým, že ho pobozkal.

Na Zelený štvrtok sa v kostoloch „zaväzujú zvony“ a hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami. Podľa našich predkov majú tieto dni aj magické silu. Ak patríte medzi vášnivých záhradkárov, tak aj pre vás majú predkovia odkaz. Skorá jarná polievka z obce Radôstka je jednoduchá a v minulosti sa jej tajná prísada... Čo sa týka súčasnosti, tak v tento deň by sa malo jesť niečo zelené, aby bol človek zdravý po celý rok.

Veľkonočný stôl plný jedla a symbolov.

Veľký piatok

Nasleduje Veľký piatok, kedy kresťania dodržiavajú prísny pôst a mäsu sa vyhýbajú. Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda.

Biela sobota

Na Bielu sobotu už gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb. Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok. Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a statku. Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty, ktorú naši predkovia jedli na sto spôsobov celú zimu. Ráno sa vždy chodilo do kostola posvätiť jedlo, ktoré gazdinky starostlivo pripravili do prútených košíkov a zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, prinášali chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky.

Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren . „Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren,“ zasmiala sa odborníčka.

Pôstna strava

Pôstna strava bolo striedma. Medzi tradičné jedlá pôstneho času patrili napríklad pôstna kaša, šťavelová omáčka s vajíčkom, fazuľová kaša, kelové závitky a polievky. Pôstu sa prispôsobil nielen jedálny lístok, ale aj život rodiny. Ľudia sa zdržiavali nielen bohatých jedál, ale aj alkoholu, zábavy a erotiky.

Príprava jedál spočívala v používaní konopnom oleji alebo na masle. Ďalej sa pripravovali prívarkov, kaší, slížov a iných pôstnych lahôdok. Často sa jedli „šmitkami chleba” (Veľká Maňa), a zemiaková, z cestovín slíže na podmaslí, makové a kapustové slíže. Piekli sa pagáče zo zŕn a gerheň, upečený z obarenej kukuričnej múky. Ľudová múdrosť hovorí, že „je horší od koláča, ale lepší od chleba” (Veľká Maňa).

Počas pôstu sa jedli aj jedlá z chladnokrvných živočíchov. Treba však zdôrazniť že väčšina našich predkov nebola pri pôste obmedzovaná oveľa viac, ako zvyčajne. K jednoduchému životu v skromnosti a striedmosti ich viedlo najmä ich sociálne postavenie, mäso nebola pravidelná položka v ich stravovaní.

Veľkonočné zvyky

Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. No a k Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sladkosti a koláče od výmyslu sveta. Každá rodina tak v týchto dňoch vypeká svoje overené recepty.

Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili po šibačke a oblievačke. „Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily. Šibanie je preto starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku až dodnes.

Zvyky veľkonočného pondelka boli v minulosti naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo aj oblievalo. Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. No a k Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sladkosti a koláče od výmyslu sveta. Každá rodina tak v týchto dňoch vypeká svoje overené recepty.

Veľkonočná nedeľa patrí medzi honosné dni a vo väčšine slovenských domácností je po výdatných raňajkách aj obed vždy slávnostný. Na tanieri si môžete nájsť rezne so zemiakovým šalátom.

Tabuľka: Porovnanie zvykov vo vybraných krajinách

tags: #veľký #pôst #zvyky

Populárne príspevky:

• Tipy pre chrumkavé zapečené zemiaky
• Recepty na omáčky k steaku
• Recepty na jemné cesto
• Recept na škvarkovú pomazánku
• Masové guľky v paradajkovej omáčke