Veľkomoravská ríša: História, Hračky, Jedlo a Archeologické Nálezy
Tento týždeň vás prevedieme históriou spred Veľkej Moravy až po pád komunizmu. Prinášame vám seriál o dejinách Slovákov a obyvateľov nášho územia. Ak existujú Slováci dnes, určite mali aj nejakú staršiu verziu. Otázkou je, odkedy je namieste ich nazývať Slovákmi.
Politicky motivovaný spor, ktorý pred niekoľkými rokmi rozdelil slovenskú verejnosť a historikov, vlastne nebol o tom, či existovali starí Slováci, ale o tom, odkedy existovali. Podľa historika Jána Steinhübela má zmysel o Slovákoch hovoriť až po vzniku Uhorska. Až tým, že sa ocitli v novom štáte, v ktorom sa oddelili od Moravanov a politicky sa naopak stali Uhrami, pričom sa však zároveň museli novo vymedziť aj voči neslovanským Maďarom, pre nich vznikla potreba nejakej novej skupinovej identity. Vďaka tomu sa postupne stali Slovákmi. Z rovnakého dôvodu napokon môžeme už v čase ich príchodu do Karpatskej kotliny odôvodnene hovoriť napríklad o starých Maďaroch.
Predpokladali by sme, že v stredoveku mali jasno v používaní takých základných výrazov, ako je kráľ. V ranom stredoveku, v časoch Veľkej Moravy to však neplatilo. V prípade Svätopluka je historicky správnejšie používať výraz knieža. Svätopluk však určite nebol Slovákom. Pravdepodobne patril k moravskému rodu Mojmírovcov a ako ich zástupca vládol najprv na Nitriansku.
Motív Svätoplukových prútov, keď sa umierajúci panovník snaží svojich synov - nástupcov primať k svornosti tým, že ich nechá lámať zväzok prútov či šípov, je známy aj z iných kultúr. Nevieme, ako sa Veľkomoravská ríša volala v časoch Veľkomoravskej ríše; v prameňoch sa väčšinou spomína ako Morava či krajina Moravanov. Názov Veľká Morava sa objavuje až desaťročia po jej zániku u byzantského cisára Konštantína VII. Vo svojom diele píše o dvoch Moravách: jedna ležala na Balkáne, druhú z nich nazýva „megalé Moravia“. To však u neho nemuselo znamenať veľká, ale len vzdialenejšia (od Byzancie).
A keďže predkovia dnešných Slovákov patrili k tomuto štátnemu útvaru, bola Veľkomoravská ríša aj ich ríšou, hoci v tom čase ešte nemali samostatné slovenské povedomie. Stredoveké stredoeurópske štáty ako České a Uhorské kráľovstvo navyše na Veľkomoravskú ríšu čiastočne nadväzovali, preberali od nej kresťanstvo a pravdepodobne aj niektoré organizačné prvky. Hlavne miestnymi nárečiami praslovančiny a staroslovienčinou.
Praslovančina v tých časoch ešte iba prechádzala procesom nárečovej diferenciácie, počas ktorého z nej postupne vznikli aj súčasné slovanské jazyky. Staroslovienčina je najstarší slovanský spisovný jazyk vytvorený práve zo slovanského nárečia z okolia Solúna. Na území Veľkej Moravy sa šírila vďaka cyrilometodskej misii. Používala sa však len v časti cirkevných kruhov a mohla fungovať pravdepodobne aj ako jazyk časti (málopočetných) vyšších a vzdelanejších vrstiev.
Po nich prišli Kelti, ktorí vytvorili svoju opevnenú osadu - oppidum aj na hradnom vrchu v Bratislave. Keltov neskôr vytlačili germánske kmene Markomanov a Kvádov. Po rozpade Hunskej ríše Dunajskú kotlinu opäť ovládli germánske kmene, ktoré dovtedy boli v područí Hunov.
Na našom území sa vystriedalo veľa archeologických kultúr a etník a každé z nich malo nejakú svoju vieru. Jednou z nich bolo aj pohanské náboženstvo starých Slovanov, o ktorom však máme z územia Slovenska málo informácií. Kresťanskú vieru tu začali šíriť pravdepodobne už írsko-škótski mnísi na konci 8. Z roku 828 pochádza správa o vysvätení kresťanského kostola na území kniežaťa Pribinu a dôkazom rozšírenia kresťanstva aspoň medzi vládnucou vrstvou sú aj nálezy klenotov s kresťanskými motívmi na hradisku v Bojnej.
Za najstaršiu stojacu stavbu na území dnešného Slovenska sa považuje Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Môže pochádzať z veľkomoravského obdobia, podľa mnohých bádateľov je však mladšia. Zachovalo sa niekoľko základov kostolov, napríklad na Devíne, Bratislavskom a Nitrianskom hrade či na hradisku Ducové, ktoré môžu byť veľkomoravské.
Za najstarší písomný prameň sa tradične považuje nápis na trenčianskej hradnej skale datovaný do roku 179 nášho letopočtu. Oznamuje víťazstvo rímskej II. Nápis z Trenčína je však len najvýznamnejším rímskym nápisom v strednej Európe na sever od Dunaja, ktorý sa zachoval na pôvodnom mieste. Najstarší známy rímsky nápis u nás sa nachádza na stene kostola v Boldogu pri Senci. Na kostol použili kvádre z rímskej hrobky alebo inej rímskej stavby. Medzi nimi je aj náhrobný kameň rímskeho centúria - stotníka Quinta Atilia Prima, ktorý sa tu po odchode z légií usadil ako obchodník. Bolo ich veľa, hoci sú pramene na informácie o nich skúpe. Spis vypracovaný franskými mníchmi v 9. storočí, spomína aj Pribinu.
Najvýznamnejšou a najlepšie zdokumentovanou bitkou na našom území pred vznikom Uhorska bola bitka pri mieste, ktoré sa spomína ako Brezalauspurc a stotožňuje sa s dnešnou Bratislavou. Staromaďarské kmene v nej v roku 907 zničili bavorské vojská a zabili i bavorského vojvodu Luitpolda. Pramene neuvádzajú, že by sa bitky na jednej či druhej strane zúčastnili veľkomoravské vojská, i keď sa odohrala na území, ktoré ešte zopár rokov predtým patrilo Veľkej Morave.
Bojovníci staromaďarských kmeňov začali do Karpatskej kotliny prenikať v 60. rokoch 9. storočia ako spojenci kniežaťa Rastislava v boji proti Frankom. Bojovali aj v ďalších vojnách medzi Moravanmi a Frankmi striedavo na jednej či druhej strane. V roku 881 napríklad bojovali ako spojenci Svätopluka pri dnešnej Viedni, v roku 892 naopak ako spojenci Frankov útočili na Svätoplukovu ríšu. Na Slovensku (na rozdiel od Moravy) však máme archeologicky doložený jediný prípad násilného zániku veľkomoravského hradiska (Zemplín) pravdepodobne v dôsledku boja s kočovníkmi. Mnohé hradiská naopak kontinuálne prežili do Uhorska.
Archeologické nálezy a lokality
Na území Slovenska sa nachádza množstvo archeologických lokalít, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúre Veľkej Moravy a období pred ňou:
- Devín: Dôležité hradisko s pozostatkami kostolov.
- Bratislavský hrad: Základy kostolov z veľkomoravského obdobia.
- Nitriansky hrad: Významné centrum s nálezmi klenotov.
- Ducové: Hradisko s najstarším zdokumentovaným pohrebiskom a pozostatkami rotundy z 9. storočia.
- Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch: Považuje sa za najstaršiu stojacu stavbu na území Slovenska, hoci jej datovanie je sporné.
- Bojná: Nálezy klenotov s kresťanskými motívmi.
Územie Zvolena bolo osídlené od najstarších čias. Výhodná poloha a prírodné danosti poskytovali vhodné podmienky na osídlenie už v praveku a staroveku. V múzeu sa nachádzajú cenné nálezy z doby kamennej, bronzovej i železnej, lužickej kultúry, z obdobia Keltov či pamiatky z doby rímskej. Slovanské osídlenie od 6. -7. stor. Veľkomoravské obdobie patrí k najvýznamnejším úsekom našich najstarších dejín. O Veľkej Morave, silnom ranofeudálnom štáte, hovoria viaceré písomné pramene. Posledné zmienky o Veľkomoravskej ríši sú z r. 905 (údaj o trhu Moravanov v listine o raffelstatskom cle) a z r.
Podľa tradície zaznamenanej kronikárom Šimonom z Kézy v 13. stor. Ústredná kniežacia moc, a tým aj Veľkomoravská ríša, zaniká. Staromaďarské družiny spustošili časť Veľkej Moravy a pokračovali v koristníckych výpravách do Východofranskej ríše. V oblastiach na sever od obsadených území pokračoval ďalší (poveľkomoravský) vývoj. bolo aj v oblasti stredného Pohronia. Po porážke pri Lechu neďaleko Augsburgu roku 955 prechádzajú starí Maďari na iný spôsob života a trvalé sa usadzujú v Karpatskej kotline. Ešte v 10. stor. bolo na hradisku Priekopa pri Môťovej vybudované mohutné opevnenie. Po zániku hradiska vil. stor. Mandalík, Radoslav: Historické povesti zo Zvolenskej a Šarišskej stolice.
Som presvedčený, že archeologický výskum preukáže veľkomoravskú minulosť aj týchto lokalít. Uvedená skutočnosť sa podľa môjho názoru odrazila aj v pomenovaní uvedených lokalít. Najpravdepodobnejšie pôvodný názov znel Divinj kameň, resp. Divina skala s významom posvätné, božské miesto, resp. miesto vykonávania pohanských náboženských obradov. Postupným zjednodušovaním vznikli mená Divín, Divina (toto pomenovanie svojou hláskovou štruktúrou je ináč najbližšie k zaznamenanej forme Dowina z Fuldských análov). V čase, keď neznámy analista zapisoval priebeh neúspešnej výpravy Ľudovíta Nemca proti Rastislavovi, žilo obyvateľstvo Veľkej Moravy už najmenej v tretej generácii podľa kresťanských zásad. Pôvodný význam slov divinj, divina vôbec nemusel byť známy. Napr. v 13. storočí obyvateľom Slovenska očividne nič nehovoril. Svedčí o tom aj jeden zápis z tej doby, keď maďarský pisár zapísal hrad Gýmeš ako Diuinkew, teda Divinj kameň. S prekladom slova kameň (maďarsky kő, vtedajším pravopisom kew) nemal problémy, ale slovo divín mu asi nič nehovorilo a pravdepodobne ani miestnemu slovenskému obyvateľstvu. Nepustil sa do etymologizácie ako nemecký analista (hoci napr. pri Modrom Kameni sa od začiatku v maďarských dokumentoch uvádzala podoba Kékkö), ktorý použil najbližšie podobné slovo deva, dievčina. Dokonca sa dá predpokladať, že analista z Mohúča poznal niektorý slovanský jazyk a etymológiu slova Dowina si urobil sám, nezávisle od toho, ako názov pociťovali vtedajší obyvatelia Slovenska. Ale na záver ešte raz treba zopakovať starú múdrosť, že všetko mohlo byť ináč.
Z ktorejkoľvek strany sa človek blíži k Devínu, vždy sa mu naskytne jedinečný, neopakovateľný pohľad na strmé bralo neobyčajnej krásy. Postupujúc z Moravského poľa, teda zo západu, sa pozorovateľovi odkrýva nad mokraďovým lesom ako zázračná veža vysoké vápencové bralo na pozadí lesov Devínskej kobyly. Približujúc sa zo severu pozdĺž rieky Moravy pútnik najskôr narazí na výbežok Devínskej kobyly, aby vzápätí za ním zazrel neobyčajnú horu piesku zvanú Sandberg. O skutočnej povahe a pôvode tohto zaujímavého výtvoru prírody sa bližšie dozvie, až keď vystúpi na úpätie treťohorného útvaru, keď v sypkom piesku vyloví prvé žraločie zuby, resp. pozostatky dávnovekých morských ulitníkov. Úplne iný pohľad sa ukazuje cestujúcemu, ktorý prichádza do Devína od Bratislavy po pravej strane Dunaja. Dlho ho svojou nezvyčajnou homoľovitou podobou púta vyvýšenina, na ktorej stojí rakúsky hrad Hainburg, a omnoho vyšší, ale menej zaujímavý kopec Braunsberg, tvoriaci protipól k devínskemu hradnému bralu.
Až tesne pred vstupom do obce sa vynorí - naraz a oslňujúco - v celej svojej nádhere Devínsky hrad. V tom momente pravobrežné dominanty Dunaja okamžite stratia svoju príťažlivosť. Hádam najkrajší pohľad na hrad sa naskytne tomu, kto k nemu zostupuje po turistickej značke z vrchu Devínskej kobyly. Sútok lenivej Moravy a dravého Dunaja z tejto pozície síce nevidieť, lebo ho zakrýva hradný kopec. Avšak obraz majestátnej hradnej ruiny s citadelou na hradnom brale a s akropolou niekdajšieho hradiska, na ktorej sú zvyšky stredovekých stavieb, vytvára nezabudnuteľnú scenériu, nezvyčajný kontrast pokojnej roviny Moravského poľa s prúdom Dunaja, ktorý sa práve na tomto mieste prehrýza cez poslednú prekážku svojho horného toku - Devínsku bránu, aby sa po jej prekonaní pod Bratislavou definitívne zmenil z mohutnej horskej rieky na tok nížinného typu.
Ale ani jeden pohľad z ktorejkoľvek strany nevyváži tú nádheru, ktorú môže človek uvidieť z citadely hradu, teda z najvyššieho miesta hradného vrchu. Rozľahlá hradná zrúcanina na niekdajšej akropole sa ťahá severojužno-juhovýchodným smerom a po jej skončení sa odkrýva voľný pohľad na nekonečnú rovinu niekdajšej Panónie. Oproti sa týči vyvýšenina Braunsberg, ktorá v minulosti tiež slúžila - podobne ako Devín - na osídlenie starovekým národom, ktoré si ju niekoľkokrát opevnili. Smerom na západ a severozápad sa odkrývajú roviny Dolného Rakúska, na ktorých často rinčali zbrane meniace svetovú históriu a s ňou i dejiny hradu. Týmto smerom dominuje jednak prekrásny barokový zámok neďaleko od Marcheggu a už spomínaný výbežok Devínskej k...
Nitrianske kniežatstvo a Veľká Morava
Svätopluk je v strede obrazu v mníšskom rúchu.
Svätopluk opäť v Dalimilovej kronike zo 14. storočia.
Kríž z Veľkej Mače pri Seredi pochádza pravdepodobne z 9. storočia. Vyrobili ho zrejme v Byzancii. Vyobrazuje Svätú Trojicu. Bol aj na slovenskej desaťkorunáčke.
Kostol svätej Margity v Kopčanoch.
V Ducovom sú pozostatky veľkomoravského hradiska, kde je aj najstaršie zdokumentované pohrebisko. Na zábere je pôdorys rotundy z 9. storočia.
Rímsky nápis v Trenčíne.
tags: #velkomoravska #risa #hračky #jedlo #archeologické #nálezy
