Veľkonočná Paska: Tradičný Recept a Symbolika Sviatkov Jari

Veľkonočná paska je sladký koláč, ktorý je známy pod týmto názvom na východnom Slovensku. Pripravili sme pre vás ďalší z tradičných veľkonočných receptov, ktorý v našich rodinách nesmel na sviatočnom stole nikdy chýbať. Veľkonočná paska, alebo pascha, je pečivo, ktoré už neodmysliteľne patrí k sviatkom jari. Tradičný obradový koláč je najviac rozšírený na východe Slovenska.

Názov paska vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento biely kysnutý koláč mal v slovenskom ľudovom prostredí obradový charakter. To znamená, že od jeho vykysnutia, napečenia, konzumácie ľudia očakávali pozitívnu predzvesť niečoho, čo sa má udiať počas roka.

Výška koláča a dobré upečenie napríklad malo symbolizovať dobrú úrodu v danom roku. Každý z členov domácnosti z pasky musel odjesť. Dodnes sa toto pečivo jedáva na sladko i na slano. So šunkou, klobáskou, ale i sladkým tvarohom, či maslom.

Symbolika a Tradície

Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma.

K veľkonočným tradíciám na severovýchode Slovenska patrí aj svätenie jedál v košíkoch. K typickým veľkonočných pochutinám, ktoré sa vkladajú do košíka, patrí aj obradové jedlo - veľkonočná paska. Do kríža rozťatý bochník sladkého chlebíka z kysnutého cesta má priniesť do domu zdravie a spokojnosť.

Tradícia pečenia domácej pasky sa udržiava v mnohých rodinách dodnes a v tej našej veru tiež. Každoročne sa teda mordujem s nejednou domácou paskou a zvyškom sviatočného jedla. Veď domáce je domáce.

Recept na Veľkonočnú Pasku

Nejedna gazdinka pečie pasku doma. Paska sa môže robiť s hrozienkami či posypaná mandľami, ale je to skôr už novodobejšia vylepšenina pôvodného receptu. No hoci je toto veľmi starý recept, sme si isté, že vás v tejto modernej dobe svojou lahodnou chuťou a jemnosťou striedky „dostane“.

Veľkonočná paska sa podáva s tradičnými sviatočnými jedlami ako hrudka, varená klobása, údené mäso, pečená fašírka, či plnka, alebo plnený bôčik. Čo iný kraj, to iný zvyk. Chute sviatočného jedla dotvára strúhaný chren so smotanou a varená nastrúhaná cvikla.

Ingrediencie:

Múka
Mlieko
Droždie
Cukor
Maslo
Vajcia
Soľ
Hrozienka (voliteľné)
Mandle (voliteľné)

Postup:

Z teplého mlieka, droždia a cukru si pripravíme kvások.
Keď nám kvások vybehne, zamiešame ho spolu s múkou, zvyškom cukru, soli, zmäknutým maslom a žĺtkami.
Vymiešame hladké, jemné cesto a necháme prikryté odpočinúť.
Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku a rozdelíme na dve časti.
Z cesta vytvarujeme bochníky, ozdobíme vrkočom a potrieme vajíčkom.
Pečieme pri teplote 180 °C cca 30-35 minút.

Recept na tento veľkonočný koláč pripravil pekár Ďoďo z druhej série Pečie celé Slovensko. Postup V teplom mlieku rozpustíme cukor a necháme 10 minút aktivovať droždie. Následne pridáme ostatné ingrediencie okrem kakaa a miesime 5 minút. Potom rozdelíme na tretiny a do jednej z nich pridáme kakao. Necháme podkysnúť aspoň hodinu. Z cesta vytvoríme 4 rovnaké vrkoče, pričom vo vrkoči sú 2 časti z bieleho cesta a jeden je kakaový. Do vymastenej formy s priemerom 22 cm dáme 2 vrkoče, aby nám vytvorili špirálu a necháme podkysnúť ďalšiu hodinu.

Po vykysnutí pečieme hodinu pri 180 stupňoch. Do misy od robota na hnetenie som si dala suroviny - na spodok soľ, múky, všetok cukor, vlažné mlieko, droždie popučené v rukách, žĺtok a rozpustené teplé maslo. Prikryla som to a nechala 20 minút odpočívať. Potom som robot zapla na miesenie a nechala som to miesiť 10 minút až kým sa cesto pekne nedelilo od krajov a bolo vidieť ako pekne sa robia bublinky (vpravo na foto je jedna krásna). Cesto prikryjeme a necháme kysnúť hodinu.

Po hodine cesto premiesime rukou, preložíme na plech, vytvarujeme a necháme kysnúť ďalšiu hodinu. Po tej druhej hodine bochník preložíme do tortovej formy vymastenej maslom. Potrieme rozšľahaným vajíčkom, urobíme krížik a posypeme čím chcete, ja som mala mandle pražené s cukrom. Rozohrejeme rúru na 200 stupňov a dáme dnu pasku na 10 minút. Stále sledujeme, aby sa nám nepripálila. Potom stiahneme na 160 stupňov a pečieme 25 minút, ak by ste videli že Vám chytá vrch, kľudne ju prikryte alobalom a ďalej dopekajte... Taktiež ju treba vyskúšať špáradlom či je hotová a nič sa nelepí na špáradlo keď do nej pichnete.

Po upečení preložíme na mriežku vychladnúť. Môžeme potrieť cukrovou vodou. Dobrú chuť.

Veľkonočná paska môže mať rôzne tvary. Paska má okrúhly tvar, buď hladký, alebo vytvarovaný akoby z uzla dvoch širších šúlcov cesta. Môže sa aj zdobiť, napríklad vrkočom, ktorý sa uloží do kríža prípadne sa ním celá paska obtočí. Paska môže mať aj formu venca. Tvar je závislý od tradícií. Inak vyzerá paska v jednej doline, a inak v druhej. Nehovoriac o tom, že paska sa pečie aj za východnými hranicami, smerom na východ, ale aj na sever a juh (Poľsko, Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, časť Bulharska...).

Biely koláč a paska sa podľa mňa pečú z rovnakého cesta, len sa inak formujú.

Spomínam si na školské časy, snáď celý poveľkonočný týždeň sme všetci na desiatu nosili pasku, resp. sladký biely koláč, navlhnutý ružovou cviklou a bohato obložený vyššie spomínanými dobrotami. Zisťovali sme najmä, kto robí aký syrek/hrudku. Či nasladko, naslano, s hrozienkami (bléé), sladkoslano s nádychom vanilky (takto!), s bylinkami...

Hrudka - ďalšia, mne veľmi drahá dobrota - sa dá dochutiť rôzne. Ale tradícia nepustí. Moja mama ju vždy robievala a stále robí tak chuťovo neutrálne - trochu soli a vanilkový cukor. Nesmie chutiť slano, ale ani príliš sladko. Tak ju mám najradšej, a takto sa ju snažím robiť aj ja.

Paska. Pascha. Veľkonočný biely koláč. Vatový koláč. Páperový koláč. Toto všetko sú názvy pre jednu a tú istú dobrotu, ktorá sa robieva najmä na východnom Slovensku, na Zemplíne. Úžasne jemné biele cesto, nadýchaná striedka. Do chuti niečo ako menej sladká vianočka. Nejedla sa však ako vianočka na sladko, ale ako prílohový chlieb k domácej šunke a vajíčkam.

„Na Bielu sobotu sa gazdiné zvŕtali v kuchyni ešte predtým, než vyšlo slnko. Ako prvé piekli veľké koláče z bielej múky, na veľkonočnom stole nechýbalo ani vajíčko, ktoré sa delilo medzi členov rodiny.“

Toto povedala o veľkonočných zvyklostiach na východnom Slovensku etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová. Etnologička ďalej popisuje: „Myslím, že v každom regióne sa piekli veľké koláče z bielej múky. Možno aj preto Biela sobota,“ povedala s tým, že mali pripomínať paschu, čo je židovský sviatok známy aj ako pesach. „Až potom vo veľkých hrncoch začali variť šunku, klobásy či vajíčka. Hrnce museli byť dôkladne vyčistené, nemohol tam byť zvyšok jedla, ktoré sa v ňom robilo predtým,“ upresnila. Ženy pripravovali tiež jedlá s cviklou i chrenom. Niekedy v sobotu dopoludní ešte farbili vajíčka v cibuľových šupkách či mútili maslo.

Veľkonočné sviatky boli jednou z mála príležitostí, keď si rodina spoločne sadla za jeden stôl. „Keď sa náležite oblečení spoločne pomodlili a usadili sa, z posvätených pokrmov v košíku vzali vajíčko, odstránili škrupinku a rozdelili ho na toľko častí, koľko ľudí bolo pri stole,“ uviedla etnologička s tým, že každý mal ako prvý chod zjesť kúsok toho vajíčka. Ak by sa niekto z nich ocitol počas roka v ťažkej alebo nebezpečnej situácii, mal si spomenúť na to, s kým ho jedol.

Mašla vyrobená na prstoch

Misu s cestom prikryjeme neprievzdušným materiálom a necháme kvasiť pri izbovej teplote cca 2 hodiny. Alebo môžete nechať aj v chladničke napr. cez noc alebo od rána do večera. Alebo do zdvojnásobenia objemu. Následne cesto vyklopíme na pracovnú dosku. Z druhého môžeme pozapletať akoby vianočku.

Výber vytvarovania a zapletania je len a len na vás. Cesto vytvarujeme do gule. Povrch cesta je napnutý, cesto je veľmi príjemné na dotyk. Cesto vložíme do hrnca, ktorého dno a aj okraje sme vystlali papierom na pečenie tak, ako je na fotkách. Papier po obvode môžeme urobiť trochu vyšší než sú okraje hrnca. (Hrniec zvolíme o priemere cca 18-20 cm a z materiálu, ktorý je vhodný na pečenie v rúre!)

Z malých kúskov vyšúľame dva rovnako dlhé pásiky, ktoré zmotáme okolo seba, až vznikne dlhý dvojitý pásik. Ten rozpolíme na polovicu a položíme do kríža na guľaté cesto v hrnci. Konce cesta zapravíme pod guľaté cesto. Cesto rozdelíme na toľko rovnakých častí, z koľkých prameňov chceme zapletať. Môžu to byť 2, 3, 4, 5, či 6 prameňov. My sme zapletali veľmi ľahko: z dvoch prameňov. Presný video návod Ako zapletať z 2 prameňov nájdete tu >>

Zapletené cesto preložíme na papier na pečenie a prekryjeme neprievzdušným materiálom. Cestá odokryjeme, potrieme rozšľahaným bielkom (alebo ak máte radi tmavšiu kôrku, tak celým rozšľahaným vajíčkom). Môžeme/ nemusíme posypať nasekanými mandľami. Dáme piecť. Pri 220C pečieme 10 minút. Následne teplotu znížime na 180C a pečieme 20 - 30 minút. Pokiaľ sa nám zdá povrch tmavší, môžeme prikryť alobalom a pečieme ďalej. Akurátnosť prepečenia skontrolujeme pichnutím špadle do cesta = musí zostať čistá. Po upečení preložíme na mriežku a mašľovačkou hneď potrieme cukrom rozpusteným vo vode. Ach, tá vôňa, ktorá sa nesie bytom pri jej pečení.

V miske si pripravíme kvások: do teplého mlieka rozdrobíme droždie a primiešame múku a cukor. Prekryjeme utierkou a necháme zaktivovať aspoň 15 minút.

Vo väčšej miske spojíme múku s cukrom, soľou a hrozienkami.

Pridáme roztopené maslo, žĺtky a kvások a všetko spolu vypracujeme do vláčneho cesta. Misku prikryjeme utierkou a cesto necháme vykysnúť na dvojnásobok objemu asi 1 hodinu.

Vykysnuté cesto vyklopíme na pomúčenú pracovnú dosku a dobre prehnietime v rukách (aspoň 5 minút).

Cesto rozdelíme na štvrtiny a z každej vypracujeme malý bochník.

Bochníky potom uložíme do vymastenej tortovej formy (do kríža) a necháme podkysnúť ďalších 20 minút.