Veľká Noc: Tradície, Zvyky a Recepty zo Slovenska a Sveta
Veľká noc je najväčší sviatok kresťanského cirkevného roku, ktorý pripadá na nedeľu. Rozhodlo sa, že to bude vždy prvá po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. Kresťania považujú Veľkú noc za najdôležitejší sviatok v roku. Prichádza obdobie, kedy sa môže rodina opäť zísť pri jednom stole a uctiť si tradície.
Veľkonočné vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou sviatkov.
Veľkonočné tradície na Slovensku
Oblievačka a šibačka: Slovania už oddávna verili, že voda má očisťujúci účinok. Taktiež predstavovala aj symbol zdravia. Tradícia oblievania dievčat mládencami sa na východnom Slovensku zachovala dodnes. Na západe je však populárnejšie šibanie. Korbáč je spletený z čerstvých ôsmich až dvanástich narezaných prútov vŕby. V minulosti išlo o magický rituál, ktorý symbolizoval sviežosť, rast a plodnosť. Šibanie prútmi má však dievčatám priniesť zdravie, šťastie a odohnať zlo. Aj jednotlivé stužky na korbáčoch majú svoj význam. Červená symbolizuje lásku, modrá nádej, žltá nezáujem, zelenú by mali dostať obľúbení chlapci.Veľkonočné kraslice: Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci sú jednoznačne kraslice. Boli symbolom znovuzrodenia, plodnosti, ale aj znakom lásky. Najstaršie nálezy pochádzajú až zo 7. storočia. Ozdobené boli najmä geometrickými vzormi, ktoré pripisovali staroslovanskému Perúnovi (bohovi hromu a blesku, plodnosti a poľnohospodárstva). Mocný Perún v tomto období roztápal sneh a hádzal ohnivé blesky. Kraslice sa preto nazývali aj Perúnovými bleskami. Kraslice sa môžu zavesiť na bahniatka , ktoré majú ochranný charakter. V súčasnosti však majú darovaciu funkciu. Veľkonočnou výslužkou pre malých šibačov a kúpačov bývajú aj čokoládové vajíčka či peniaze. Po odriekaní si treba dopriať.Šibačka a oblievačka patrí k obľúbeným zvykom na Slovensku.
korbáč
Tradičné jedlá na slovenskom veľkonočnom stole
Na veľkonočnú nedeľu sa mnohí s košíkom plným pochutín vyberú na rannú omšu, aby kňaz toto jedlo posvätil. Tradičnou pochutinou sú vajíčka. Môžeme ich nájsť v rôznych jedlách, alebo len tak uvarené na tvrdou. Východoslovenskou špecialitou je tzv. žolta hrudka, známa aj ako „sirek“, ktorá je vyrobená z vajec a mlieka. Zabudnúť však nemôžeme na pasku, čo je obradový koláč v okrúhlom tvare. Znázorňuje slnko, čo v prenesenom význame znamená nový začiatok. Na Záhorí sa môžete stretnúť s osúchmi z kysnutého cesta, ktoré sú naplnené buď tvarohom, alebo kapustou. K tradičným pečivám patrí baránok, ktorý sa pripravuje v hlinenej alebo plechovej forme. V minulosti sa na slávnostnom stole objavovalo aj pečené jahňa či kozliatko.Veľkonočný stôl sa prehýba pod dobrotami.
Veľkonočný týždeň
Je kresťanský sviatok, ktorý sa slávi v týždni pred Veľkou nocou.- Zelený štvrtok: Jednou z tradícií je umývanie nôh. V tento deň si katolíci pripomínajú, ako si Ježiš umyl nohy svojim učeníkom a tým dal príklad, ako máme byť v službe jeden druhému. Na Zelený štvrtok sa zvyčajne konzumujú jedlá obsahujúce zeleninu a ovocie. Tento deň je totiž spojený so symbolikou prírody, plodnosti a obnovy. Zvykom je na zelený štvrtok pripraviť zelené jedlo, na ktoré sa najčastejšie používali napríklad: špenát, mladá žihľava , šťaveľ.
- Veľký piatok: je v kresťanskej tradícii považovaný za jeden z najdôležitejších dní počas Veľkého týždňa a je to deň pôstu a pokánia. Tradične sa na Veľký piatok nepodávajú žiadne mastné ani mäsitá jedlá.
- Biela sobota: je deň medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou a v kresťanskej tradícii symbolizuje čas, keď bol Ježiš pochovaný a bol v hrobe. Bielou sobotou sa ukončuje 40- dňový pôst.
- Veľkonočná nedeľa: je najdôležitejším sviatkom pre kresťanov, pretože oslavuje zázrak zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V tento deň si veriaci prinesú do kostola košík s jedlom, ktorého symbolika má veľkonočný význam. Medzi jedlá, ktoré sa často ukladajú do košíka patria vajcia, šunka, klobása, chlieb, syr, čerstvé zelené výhonky, horčica a korenie. Počas omše kňaz požehná jedlo a veriaci si ho následne odnesú domov na veľkonočné raňajky.
Medzi tradičné jedlá patria:
- Šunka - neodmysliteľná súčasť veľkonočnej nedeľnej tabule.
- Hrudka - je to druh syra, ktorý sa pripravuje z vajec, mlieka a soli alebo cukru. Robí sa na sladko alebo na slano, niekto pridáva aj pažítku.
- Klobása - na Veľkonočnú nedeľu sa často podávajú rôzne druhy klobás, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny.
- Vajcia - symbolizujú nový život a obnovu.
- Mazanec - k Vianociam patrí vianočka, k Veľkej noci mazanec.
- Paska - veľkonočná paska, alebo pascha je pečivo, ktoré už neodmysliteľne patrí k sviatkom jari. Tradičný obradový koláč je najviac rozšírený na východe Slovenska. Nejedna gazdinka pečie pasku doma. Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma.
Veľká noc vo svete
Ako to však vyzerá vo svete?* Rakúsko: sa Veľká noc spája s obradom, ktorý začína požehnaním jedál. Rovnakú ceremóniu máme i u nás. Hlavnú úlohu zohráva šunka pečená v chlebovom ceste, ktorá sa podáva s pikantným chrenom a omáčkou. Obľúbeným sviatočným koláčom je reindling, ktorý sa ponáša na naše kysnuté záviny.* Taliansko: Pizza rustica je slaný koláč plnený ricottou, salámou a syrom, ktorý pre domácich symbolizuje koniec pôstu. Obľúbený je aj veľkonočný koláč colomba pasquale, ktorý sa pečie v tvare holubice. Obsahuje sušené ovocie a mandle a pripravuje sa zo sladkého kysnutého cesta.* Poľsko: Posvätený košík v Poľsku obsahuje vždy presne určené veľkonočné potraviny - vajcia ako symbol života, chlieb ako Kristovo telo, klobásu na oslavu konca pôstu a chren, ktorý nám má pripomenúť Kristovo utrpenie. Tradičný veľkonočný pokrm je biely boršč pripravovaný z kyslej kapusty a vývaru po varenej údenej šunke.* Nemecko: V okolí Frankfurtu sa podáva „zelená omáčka“. Servíruje sa s vareným hovädzím alebo zemiakovými knedľami. Hlavnou súčasťou sú bylinky a každá domácnosť má vlastnú zmes, ktorú do nej dáva. V niektorých rodinách nemá podobu omáčky, ale hustého mousse.* Grécko: Tsoureki nie je len sladká pochúťka podobná vianočke, ale aj koláč plný symboliky. Pletie sa z troch prameňov, čo má symbolizovať prepojenie Svätej Trojice.* USA: Američania často servírujú pečenú šunku glazovanú medom alebo hnedým cukrom. Tento zvyk pochádza z tradície jesenného zabíjania zvierat, ktorých mäso bolo pripravené na Veľkú noc. Často je to jahňacina.* Španielsko: nesme chýbať na stole hornazo, čo je chlieb plnený mäsom. Zvyčajne sa robí s bravčovou panenkou, chorizom a vajíčkami uvarenými natvrdo. Táto špecialita pochádza z regiónu Salamanca a podáva sa na Veľkonočný pondelok.* Mexiko: Capirotada je chlebový puding podávaný na Veľký piatok. Pripravuje sa z pečiva podobného bagete, ktoré sa namáča v sirupe zo škorice a klinčekov.* Ekvádor: Ekvádorská fanesca je hustá polievka, ktorá obsahuje 12 ingrediencií, symbolizujúcich apoštolov. Pridáva sa do nej fazuľa, zelenina, solená treska, varené vajcia a vyprážaný banán.* Etiópia: V Etiópii sa Veľká noc slávi s veľkou vážnosťou. Veriaci sa zúčastňujú dlhých bohoslužieb, ktoré trvajú aj niekoľko hodín a sú odetí v typických bielych odevoch. Tradičným pokrmom je dabó, obrovský kysnutý chlieb, ktorý sa krája ráno počas Veľkonočného pondelka.| Krajina | Tradičné jedlo |
|---|---|
| Rakúsko | Šunka pečená v chlebovom ceste, reindling |
| Taliansko | Pizza rustica, colomba pasquale |
| Poľsko | Biely boršč |
| Nemecko | Zelená omáčka |
| Grécko | Tsoureki |
| USA | Pečená šunka glazovaná medom alebo hnedým cukrom |
| Španielsko | Hornazo |
| Mexiko | Capirotada |
| Ekvádor | Fanesca |
| Etiópia | Dabó |
tags: #velkonocne #recepty #tradicie #zvyky
