Veľkonočné vajíčko pre pápeža: História a tradície
Veľkonočný dar pre pápeža Františka tvorí v týchto dňoch umelecký kováč zo Slovenska. Medené vajce - symbol plodnosti, života, vzkriesenia a znovuzrodenia vyrába Jozef Tomčala z obce Lehnice.
PRIAMY PRENOS SVÄTEJ OMŠE ZA ZOSNULÉHO PÁPEŽA FRANTIŠKA – Štvrtok 24. 4. 2025
Umelecké dielo Jozefa Tomčalu
V dielmi majstra Tomčalu vznikajú napríklad brány, ploty, zábradlia, mreže, ale aj kríže a kopuly na kostoly, ktoré tiež reštauruje. Pod rukami umelca sa rodia svietniky, vešiaky, misky, zvončeky i plastiky. „Nikdy som to nerobil. Musel som si zohnať podklady, ale je to pre mňa česť, že môžem tvoriť dar pre pápeža," uviedol Tomčala, ktorý svoju úlohu zobral veľmi zodpovedne.
Napokon prišiel na techniku vykladania vajíčka kovom, medenými plieškami. Starú techniku objavil v múdrej knihe, ktorou sa nechal inšpirovať. „Je to agátové drevo, na záhrade mi spadol jeden agát, tak som ho použil," vysvetľuje 40-ročný umelec pôvod dreveného modelu, ktorý okúva pravidelným žíhaním spracovanými medenými platmi.
Rovnako sú vyrobené z medeného plechu a zdobené ryhovaním, Jozef Tomčala ich postupne pripevní na dielo drobnými klinčekmi či nitmi. Kované vajíčka už len ojedinele.
História okúvaných vajíčok
Okúvané vajíčka sa vyskytovali v oblasti Hontu, Tekova, Novohradu a Gemera v lokalitách, kde pracovali kováči. Napríklad v Krásnej nad Hornádom bolo okúvanie vajíčok do roku 1960 bežným javom, zaniklo však úmrtím kováča.
Veľká noc a jej význam
Keďže ku kresťanstvu sa po celom svete hlásia 2,4 miliardy ľudí, možno Veľkú noc označiť za najväčší náboženský sviatok ľudstva. Vo všetkých troch prípadoch ide o tzv. pohyblivé sviatky, ktoré nemajú vzhľadom na gregoriánsky kalendár presný dátum slávenia.
Hlavnou je myšlienka oslobodenia. „Myšlienka slobody, oslobodenia je taká silná, že prechádza naprieč všetkými náboženstvami. My kresťania ju najintenzívnejšie prežívame práve počas veľkonočných dní,“ konštatuje Eva Oslíková, ktorá pôsobí ako zborová farárka v Modre a zároveň je predsedníčkou Spoločenstva evanjelických žien.
Rímskokatolícky kňaz a cirkevný sudca Radoslav Šaškovič k tomu dodáva, že „Veľká noc je pre kresťanov novým začiatkom, časom vykúpenia, prechodom od otroctva hriechu k slobode nového života“.
Prípravy a tradície
Väčšinu náboženských sviatkov spája to, že im predchádza dôkladná príprava. Platí to aj pre Pesach. „Sú isté druhy jedál, ktoré je zakázané nielen používať, ale vôbec ich aj mať v domácnosti. Ide o jedlá, ktoré majú v sebe niečo obilné. Pred sviatkami je teda potrebné dôkladne upratať celú domácnosť, aby odrobinky z chleba neboli na zemi alebo kdesi za skriňou. Existujú dokonca aj firmy, ktoré sa špecializujú na tento typ upratovania,“ približuje Miša Kapustin.
„V prvý večer sa koná slávnostná večera z presne určených druhov jedál spojená s rôznymi čítaniami, modlitbami a piesňami. Nazýva sa seder, čo znamená poriadok, keďže celá večera má svoj striktný postup.
„Na veľkom pesachovom tanieri sa nachádza opečená kosť s trochou mäsa, opečené vajce natvrdo, mix ovocia, čerstvá zelenina, horké byliny a maces. Samozrejme, každé z týchto jedál má svoj symbolický význam súvisiaci s exodom. Navyše súčasťou sú aj minimálne štyri poháre vína,“ vymenúva rabín, ktorý prvý pesachový seder viedol už ako osemnásť-devätnásťročný, keď pôsobil na Kryme.
Veľkonočné symboly a ich pôvod
Hlavné veľkonočné symboly - potoky, oheň, veľkonočné koláče, vajcia a zajace - majú korene v dávnej minulosti. Pramenitá voda v tradíciách mnohých národov sveta bola potrebná na očistenie od choroby a všetkých druhov nešťastia. Čistý štvrtok, ako to bolo, stelesňoval starodávne presvedčenie národov. Kostol urobil oheň symbolom zmŕtvychvstania.
Veľkonočné vajíčka
Vajcia sú už odpradávna symbolom plodnosti a nového života. Už v starovekom Egypte ľudia zdobili vaječné škrupiny. Vhodnejšie sú biele vajíčka (nie hnedé).
Žltú farbu získate použitím kari korenia, mletej kurkumy alebo šafránu. Na červeno sa vajíčka zafarbia, keď ich povaríte spolu s červenými cibuľovými šupkami. Modrú až fialovú vajíčkam dodá baza, čucoriedky alebo aj červené víno. Pekná hnedá vznikne vďaka namočeniu do kávy. Zafarbené vajíčka nechajte uschnúť.
Veľkonočný pondelok
S ktorými chlapci chodia na Veľkonočný pondelok koledovať a šibať dievčatá má aj dnes pomerne silnú tradíciu. Korbáč sa ručne pletie z vŕbového prútia a mal by byť čo najkrajší - pokojne aj z 12-tich prútov. Spôsob pletenia sa región od regiónu líši. Korbáč sa na konci zdobí stužkami a je symbolom jarnej prírody. Jeho dotyk vraj prináša silu, krásu a omladzuje. Rovnaký účinok má podľa povery aj studená voda.
Pri šibaní sa recitovali riekanky - platilo, že šibať sa mohlo iba po dobu recitovania. Táto tradícia je populárna dodnes. A možno ste nevedeli, ale pôvodne bola rozšírená iba na západom Slovensku. Na strednej a východnej časti našej krajiny nosili chlapi vedrá vody, prípade dievčatá kúpali v potoku. Po kúpačke / šibačke chlapcov pohostili pálenkou, koláčmi, vajíčkami a šunkou. V minulosti bolo šibanie vyjadrenie náklonnosti. Dievčatá sa chlapcom odmeňovali farebnými stužkami, ktoré sa viazali na korbáč. O tomto zvyku existujú záznamy už zo 14. storočia.
Veľká noc v Ríme
Veľká noc v Ríme patrí k neopakovateľným duchovným zážitkom nielen pre veriaceho človeka. Na Veľkonočnú nedeľu sa evanjelium počas svätej omše spieva po latinsky a po grécky, čo je prejavom jednoty a univerzálnosti Cirkvi. Na liturgiách vidieť veľvyslancov krajín celého sveta.
Mimoriadnym zvykom Rimanov, ktorí zostávajú v meste, je prítomnosť pri veľkonočnom požehnaní Svätého Otca Urbi et orbi na Námestí sv. Petra. Na Veľkonočný pondelok, ktorý nazývajú Pasquetta - malá Veľká noc, to tiež nie je polievačka, ale spoločný výlet mimo mesta alebo aspoň mimo domu.
„Pre taliansku Veľkú noc je typická colomba, niečo ako bábovka vo forme holubice. Okrem toho torta pasqualina - veľkonočná slaná torta pripravená z lístkového cesta, artičok a vajec, do ktorej sa ukrýva nejaké prekvapenie alebo darček. Samozrejme, nesmú chýbať veľkonočné vajíčka, uvarené na tvrdo.
Ekumenické snahy o spoločné slávenie Veľkej noci
Iniciatíva pápeža Františka za návrat k jednotnému sláveniu veľkonočných sviatkov je dlhodobá. Podporuje ju aj konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej. Na podporu týchto snažení vznikla aj spoločná ekumenická pracovná skupina nazvaná Veľká noc spoločne (Pasqua together).
Ako pred niekoľkými rokmi pripomenula katolícka tlačová agentúra ACI Stampa, na otázku, či by sa mali východní kresťania prispôsobiť západným alebo naopak, neexistuje jednoznačná odpoveď. Závisí to od stanovenia priorít: kým gregoriánsky kalendár je astronomicky presnejší, tak juliánsky kalendár sa z historického hľadiska považuje za ekumenickejší.
tags: #velkonocne #vajce #pre #papeza #história
