Veľkonočný Topoľčiansky Baránok: Tradičný Recept a Zvyky

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Hoci má hlboké náboženské korene, v súčasnosti ju mnohí vnímajú aj ako oslavu jari a obnovy života. Na Slovensku sa s Veľkou nocou spája množstvo tradícií a rituálov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch môžu líšiť.

Veľká noc nadväzuje na židovský sviatok Pesach a jej korene siahajú do ranej cirkvi. Dátum Veľkej noci je pohyblivý a vypočítava sa podľa prvého jarného zatmenia mesiaca. Napriek kresťanskému pôvodu má Veľkonočný pondelok so svojimi ľudovými zvykmi presah do predkresťanského obdobia, keď starí Slovania oslavovali príchod jari, ktorá pre nich znamenala koniec chorôb, smrti a hladu.

Etnologička Marta Botiková opisuje podstatu veľkonočných dní: „Pre každého prináša povzbudivé posolstvo - pre niekoho ide o božské vzkriesenie, pre iného zase symbolizuje vzkriesenie prírody, obnovu životného cyklu.“

Recept na pečené jahňacie stehno na Veľkú noc od Gennara Contalda | Citalia

Regionálne rozdiely v tradíciách

Hoci sa tradície a obrady naprieč Slovenskom môžu líšiť, symbolika zostáva zhruba rovnaká. V gréckokatolíckych obciach sa ľudia s košíkmi plnými jedla vyberú na Veľkonočnú nedeľu ráno do kostola, aby ich dali posvätiť. Na západnom Slovensku bývalo charakteristické zdobenie letečka - kytice rozvetvených jarných halúzok ozdobenej vajíčkami.

S Kvetnou nedeľou alebo v cirkevnom kalendári Palmovou nedeľou sa spája aj takzvané letečko. Kytica rozvetvených jarných halúzok ozdobená vajíčkami bola najvýraznejšou časťou predveľkonočného obdobia najmä v dedinách na západnom Slovensku. „Mladé dievčatá so zdobenými vetvičkami prechádzali po dedine a pri každom dome zavinšovali, za čo dostali odmenu. Zvyk sa dodržiaval napríklad v obci Vajnory,“ objasňuje Botiková.

Ešte skôr, dva týždne pred Veľkou nocou, počas takzvanej Smrtnej nedele, sa v mnohých obciach vynášala Morena, Kyseľ, Kyselica. Obyčaj sa vyskytoval takmer na celom Slovensku, výrazne si ho pamätáme z obcí stredného Slovenska. Hádzanie slamenej ženskej figuríny z mosta alebo z brehu do jarných vôd potoka či rieky symbolizovalo vyháňanie zimy, chorôb a smrti a ponúkanie priestoru na príchod jari.

Obrázok: Vynášanie Moreny je starý slovanský zvyk symbolizujúci koniec zimy a príchod jari.

Veľkonočné pokrmy

K veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patrí dobré jedlo. Na sviatočnom stole sa odzrkadľujú niektoré rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Na Zemplíne na ňom nesmie chýbať syrek alebo hrudka. Aj západné Slovensko má svoje typické veľkonočné jedlo. Slaný pečený koláč nazývaný pečka alebo veľkonočná baba sa udomácnil napríklad v okolí Trenčína. Veľké množstvo pečiva sa premieša s mliekom a vajcami, v niektorých regiónoch doň pridávajú aj údené mäso alebo klobásu.

Ľudia z okolia Nitrianskeho kraja si v minulosti pripravovali ešte v pôstnom čase kalkýš alebo keltýš, jedlo upečené z naklíčeného obilia, ktoré ľuďom po dlhej zime dodalo potrebnú výživu. Naklíčením raže a pšenice vznikla sladká hmota so šťavou, ktorá dodala pokrmu cukrovú chuť. Do cesta sa pridávala iba múka. Od jeho prípravy sa však postupne upúšťalo, pretože postup bol zložitý - so všetkými krokmi trval približne týždeň.

Podľa etnologičky Botikovej sa v niektorých častiach Slovenska stále uchovávajú tradičné stravovacie zvyky spojené s konkrétnymi veľkonočnými dňami. „Tvarohové jedlá sa napríklad konzumujú najmä na Bielu sobotu. Jedálniček sa začína po pôste pomaly obohacovať aj o nové produkty, ktorých je s prichádzajúcou jarou v domácnosti viac. Takýto bol zelený špenát alebo štiav na prípravu omáčok, vajíčka aj mliečne produkty.“

Obradové jedenie

Najvýznamnejším dňom pre kresťanov je Veľkonočná nedeľa. V oblasti Šariša, Košíc a Zemplína sa dopoludnia, po príchode z kostola začína typické hodovanie na spôsob brunchu (raňajky a obed v jednom). „Na stôl sa kladú údeniny, šunka, vajcia, zelenina a podobne. Podáva sa pečené kozľa alebo jahňacina a údeniny, ktoré sa zachovali z fašiangovej zabíjačky,“ opisuje obyčaje obradného jedenia Botiková.

Predovšetkým v gréckokatolíckych obciach sa obradné hodovanie spája aj s konzumáciou svätenej pasky - bieleho koláča - , ktorá je súčasťou posvätených veľkonočných košíkov. Sú naplnené kúskom z každého jedla na veľkonočnom stole.

Na celom Slovensku bolo zvykom zdobiť veľkonočné vajíčka, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci. „Zdobenie vajíčok na slovanskom území bez vzorov, iba červenej farby potvrdili archeologické nálezy. Pri zdobení veľkonočných kraslíc sa dodnes používajú prírodné farbivá, najmä cibuľové šupky, známe z takýchto prírodných techník sú aj zelené lístky, ktoré zanechajú na kraslici tvar otláčanej rastlinky.“

Obrázok: Veľkonočné vajíčka sú symbolom nového života a plodnosti.

Mnohofarebné kraslice sa rozšírili až s ponukou a dostupnosťou chemických farbív. Známe sú aj iné techniky zdobenia, napríklad obkrúcanie vlnou, aj rastlinnou dreňou. Časté je tiež drôtovanie kraslíc, a to najmä na Orave.

Šibanie či oblievanie?

Najväčší rozdiel medzi jednotlivými časťami Slovenska je v tradícii šibania a oblievania. Na západnom a strednom Slovensku bolo zmyslom šibania prenášanie životodarnej sily z prútov na ženy. Korbáče, upletené z mladých prútov, symbolizovali život, ktorý do prútikov a miazgy naliala jar. Východoslovenské regióny skôr verili v očistnú silu vody, preto oblievali.

Aj keď v súčasnosti mnohé ženy považujú oblievanie a šibanie za nemiestne, etnologička upozorňuje, že v šibačke nemôžeme hľadať racionalitu. „Na Slovensku sa v priebehu 20. storočia oba zvyky preplietli. Pomyselná hranica medzi nimi bola pôvodne niekde v oblasti rieky Hron. Už dávno sa šibe, aj sa polieva,“ hovorí Botiková s tým, že v mestskom prostredí zvyk oblievania zjemnil príchod kolínskych vôd a výroba kozmetiky.

Obrázok: Šibanie a oblievanie sú tradičné zvyky na Veľkonočný pondelok.

Z Rakúska a zo západnej Európy prišiel do okolia Bratislavy zvyk hľadania vajíčok alebo zajačika. Deti sa pokúšajú nájsť hniezdo, do ktorého im rodičia ukryli sladkosti. „Zajac sa vyznačuje množstvom potomstva a opäť sa spája s hojnosťou počas Veľkej noci,“ vysvetľuje Botiková.

Obrad posvätenia jedla v Košiciach

V Košiciach si môžete dať požehnať potraviny aj dnes. So slávením sviatkov Veľkej noci a kresťanských obradov sa už tradične spája aj požehnanie jedla. Práve táto súčasť veľkonočných sviatkov je skôr regionálnym zvykom na východe Slovenska. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári.

Na Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu si tisíce Košičanov dali posvätiť košíky plné mäsa, šunky a vajec, ktoré symbolizujú koniec pôstu a začiatok hojnosti jedál aj milosti. Pre niektorých najmilší veľkonočný zvyk - svätenie tradičných jedál - sa opäť uskutočnil vo všetkých košických kostoloch počas sobotného popoludnia a nedeľného rána.

Podľa starej tradície bolo v pôste zakázané jesť nielen mäso, ale aj vajcia a syry. Pred ich prvým jedením po dlhom čase boli preto požehnávané, aby padli ľuďom na úžitok a upevnili v nich lásku a svornosť.

Súčasťou liturgického slávenia Veľkej noci je aj obrad požehnania jedál, ktorý je charakteristický najmä pre východné Slovensko. Veriaci prichádzajú do chrámov na Bielu sobotu, respektíve Veľkonočnú nedeľu s košíkmi plnými typických pokrmov.

„Jedno slávenie je v kostole okolo stola a druhé slávenie je doma okolo stola, ale vždy je to stolovanie, a preto jedlo má významnú funkciu. Ak chceme vyjadriť nejaké spoločenstvo, tak pripravíme hostinu. Symboly, ktoré sa na Veľkú noc používajú, napríklad vajíčko ako symbol nového života, pretože všetko začína od vajíčka, od jadra. Symboly korešpondujú s posolstvom Veľkej noci, s posolstvom nádeje, oživovania, kolobehu sveta,“ skonštatoval Mons. Anton Fabian.

Veľkonočné zvyky a dni

Veľkonočné sviatky sa začínajú Kvetnou nedeľou, teda týždeň pred Veľkou nocou. Je to spomienka, ako Kristus prichádzal slávnostne do Jeruzalema na osliatku. V našich končinách sa na túto spomienku svätia v chrámoch mladé výhonky vŕby, tzv. bahniatka. V minulosti sa používali tak, že posvätený prút sa zapichol na pole, aby bola dobrá úroda. Takisto si ľudia zapichovali prúty v domácnostiach. Neslúžil len na okrasu, ale tým, že boli posvätené, tak opäť mali slúžiť ako ochrana príbytku.

Zelený štvrtok je deň, kedy v minulosti dievčatá skoro ráno chodievali pod vŕbu. Keďže ideál krásy hovoril o tom, že dievča má mať dlhé husté vlasy, tak každé dievča chcelo takéto vlasy mať. Práve tie, ktoré také vlasy nemali, chodievali pod vŕbu a hovorili tam zariekanie: ,,Vŕba vŕba, milá vŕba, daj mi vlasy na dva pásy‘‘. Akoby prosili tú vŕbu, aby sa niečo z jej hustoty prenieslo aj na dievčenské hlavy. Gazdom sa na Zelený štvrtok odporúčalo, aby zasadili plodiny, ktoré sa zaväzujú. Večer boli obrady, kedy stíchli zvony. Tie sa zaviazali a namiesto zvonov sa používali rapkáče. Boli súčasťou Veľkej noci. Chlapci počas trojdnia behali po dedinách s rapkáčmi a oznamovali začiatok posvätného ticha. Počas Zeleného štvrtka sa mohlo ešte pracovať na poli, prípadne gazdinky upratovali, čo bolo treba.

Veľký piatok bol deň spomienky na ukrižovanie Ježiša Krista. Bol to deň, kedy sa nesmelo hýbať so zemou, nesmelo sa nič robiť. Všetko bolo stíchnuté a ľudia skôr meditovali. Pre Kresťanov platil prísny pôst, raz denne sa mohli dospelí ľudia najesť, výnimku mali deti a dospelí nad 70 rokov. Denným pokrmom bol krajec chleba, ktorý zapili pohárom vody.

Potom prichádza Biela sobota. Ráno ženy doháňali to, čo v piatok neurobili. Už v piatok po polnoci zarábali kvások, aby im do ráno vykyslo cesto na veľkonočný chlieb a koláče. V polovici 20.storočia k nám prenikol aj piškótový baranček, ktorý sa v mnohých rodinách pečie stále. Všetko sa urobilo do popoludnia a popoludní už nastal zase pokoj a išlo sa pozrieť na tzv. boží hrob. Po zotmení začali obrady vzkriesenia.

Áno, zvyčajne to bolo tak, že v nedeľu skoro ráno gazdinky dali do košíka jedlo, ktoré brali na posvätenie. Bola tam najmä šunka, slanina, klobásy, chren, soľ, zelené bylinky, pálenka a tiež vajíčka. Vajíčka boli symbolom plodnosti a konzumovali sa obzvlášť počas Veľkej noci. Keď gazdinky prišli s posväteným košíkom domov, naservírovali spoločné veľkonočné raňajky. Na Slovensku bol pekný zvyk, že sa podelili všetci s jedným vajíčkom. Rozkrájalo sa na toľko kúskov, koľko bolo členov v domácnosti. Bola to symbolika súdržnosti rodiny. Omrvinky sa nechávali vysušiť a používali sa v rámci ľudového liečenia. Na obed sa zvyklo jesť pečené jahniatko alebo pečený baranček. Na Slovensku sa ale tento zvyk vytratil.

Dá sa povedať, že Veľkonočný pondelok už nie je cirkevný sviatok. Gazdinky aj dnes chodia posväcovať jedlo.

Ako vyzerajú veľkonočné sviatky dnes?

V Nemecku alebo vo Francúzsku bol zvyk hľadania veľkonočných vajíčok alebo veľkonočného zajaca. V rôznych záhradách a parkoch sa skrývali vajíčka a deti ich hľadali. Tento zvyk začína prenikať dnes aj k nám. Obzvlášť sa teší u rodín s malými detičkami, kde často tie mamičky už neučia svojich synov niečo o šibačke a polievačke. Je to zvyk, ktorý je podporovaný mnohými obcami alebo mestskými časťami. V Bratislave viaceré mestské časti organizujú na Veľkonočný pondelok hľadanie veľkonočných vajíčok. Tá účasť je veľmi hojná.

V minulosti sa rodina pozývala na Veľkonočnú nedeľu k slávnostnému obedu. Bolo to opäť obdobie, kedy sa ľudia stretávali. Na Veľkonočný pondelok každý slobodný mládenec chodil do každého domu, kde bolo slobodné dievča, takže tie kontakty tam boli. Chodievalo sa šibať a polievať zavčas rána, už neskôr sa nešibalo. Práve popoludní sa chodila navštevovať rodina, susedia a večer po pôste bola prvá zábava pre mládež. Na zábavy sa chodievali pozerať aj starší ľudia. Po pôste sa konajú vždy prvé zábavy pre mládež.

Máme tu prúd ľudí, ktorí sú aktívni Kresťania. Pre nich je Veľká noc naozaj kresťanský sviatok, nesú aj ľudové tradície, venujú sa šibačke, slávia ju ako najväčší kresťanský sviatok. Potom máme skupiny ľudí, pre ktorých Veľká noc sú tri dni voľna. Sú to ľudia, ktorí nie sú veriaci alebo to pre nich nemá duchovný zmysel. Chodia na hory, lyžovačku a chcú si oddýchnuť.

Pre niekoho najkrajšie sviatky roka práve klopú na dvere. „Sviatky jari“ patria medzi obľúbené dni voľna a pohody. Ale viete o nich niečo viac? Aké sú symboly jari? Ktoré dni predchádzajú samotnej Veľkej noci? Medzi najtradičnejšie symboly tohto ročného obdobia patria kraslica, prútený korbáč, baránok, jahniatko, veľkonočný zajačik ale i kríž, svieca. Kraslica ako symbol jari má už viac ako stáročnú tradíciu. Symbolizuje vznik a začiatok nového života. Podobne ako na jar ožíva všetka príroda okolo nás, tak aj z vajíčok sa vyliahnu malé kuriatka. Prútený korbáč má pohanské korene a dnes si ním pripomíname bičovanie Ježiša Krista. Vyšibané ženy majú byť počas celého nasledujúceho roka zdravé, šťastné a plodné. Samotný symbol baránka pochádza zo židovskej tradície. Židia mnohokrát obetovali Bohu baránka ako poďakovanie alebo prosbu za niečo. Jahniatko symbolizuje nevinnosť a boj dobra so zlom, podobne ako sa končí „zlá zima“ a prichádza „radostná a vytúžená jar.“ Veľkonočný zajačik ako znak jari má tiež svoj pohanský pôvod. Čarodejnice si vraj brali podobu zajaca, aby sa takto mohli ochrániť. Kríž a svieca sú hlavne kresťanské symboly. Pripomínajú sa nimi smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočný týždeň má svoje tradičné dni so špeciálnymi pomenovania. Prvým takýmto dňom je Zelený štvrtok, jeho názov je odvodený od sviežej zelene v Getsemanskej záhrade. Práve tu sa Ježiš modlil tesne pred svojou smrťou. Počas bohoslužby v tento deň posledný krát zazneli zvony. Odmlčia sa až do soboty večera, kedy sa naplno rozoznejú. Druhým dňom tohto výnimočného obdobia je Veľký piatok, vtedy si pripomíname smrť Krista. Podľa ľudovej tradície sa práve dnes ľudia postihnutými rôznymi chorobami chodili kúpať do potoka. Posledným je Biela sobota, tá bola príznačná tým, že sa počas nej upratovalo, pralo a bielilo. V ranných časoch kresťanstva (niekde aj v súčasnosti) sa počas tohto dňa príjmali do Cirkvi noví veriaci. Biela sobota je preto bielou, lebo je výnimočná spomedzi všetkých sobôt v roku a ľudia pokrstení v tento deň majú na sebe biele rúcho. V tento deň sa večer slávi zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

No, a prečo my ženy dostane každý rok poriadnu oblievačku? Že vraj podľa ľudovej tradície nás oblievanie vodou, alebo kúpanie v potoku má spraviť zdravými počas celého roka. Takisto sa nám po vyšibaní vŕbovým prútikom majú obnoviť všetky sily. Ten je vo väčšine prípadov vytvorený z 8 spletených, čerstvo narezaných prútov.

Recept na Veľkonočného baránka od pani Márie

Už viac ako desať rokov sa Mária Križanová zo Žabokriek nad Nitrou stará o to, aby na obetnom stole v miestnom kostole nechýbal počas veľkonočných sviatkov ani tradičný veľkonočný baránok. „K pečeniu baránka som sa dostala pre rokmi, takpovediac náhodou. Pani, ktorá to dovtedy robila, potrebovala pomôcť. Tak sme sa do roho pustili spoločne a keďže ona už nežije, chcela som zachovať tradíciu a robím to každý rok ja.“

Recept na baránka pani Mária ani nezdedila, ani ho nemá z kuchárskych kníh. Jednoducho má svoj vlastný. „Na veľkonočného baránka potrebujeme 5 vajec, 15 dkg polohrubej múky, 15 dkg práškového cukru a za lyžičku prášku do pečiva Bielky ručne vyšľahám, pridám cukor a postupne vsypávam múku, žĺtky a prášok do pečiva. Cesto potom nalejem do keramickej formy a pomaly pečiem v rúre asi na 175 stupňoch približne 45 minút, až kým sa nezačne cesto oddeľovať od krajov formy,“ prezrádza svoj recept pani Mária.

No nielen samotné pečenie je dôležité. Upečeného baránka je treba pekne ozdobiť. Tu už nastupuje manžel pani Márie, Anton: „Poleva na ozdobu sa robí z cukru a bielokov, ktoré sa ručne vymiešajú nad parou. Dôležité je, aby sa neroztekala. Musí mať správnu hustotu, aby cukor mohol dobre stvrdnúť. Potom sa urobia oči z hrozienok, ústa z klinčekov a nakoniec sa uviaže červená mašľa.“ Aj keď upečený a ozdobený baránok vyzerá naozaj chutne, v tomto prípade je určený naozaj len na obdiv.

Potrebné prísady na Veľkonočného baránka podľa pani Márie:

5 vajec
15 dkg polohrubej múky
15 dkg práškového cukru
1 lyžička prášku do pečiva

Postup:

Bielky ručne vyšľaháme.
Pridáme cukor a postupne vsypávame múku, žĺtky a prášok do pečiva.
Cesto potom nalejeme do keramickej formy a pomaly pečieme v rúre asi na 175 stupňoch približne 45 minút, až kým sa nezačne cesto oddeľovať od krajov formy.

Poleva na ozdobu:

Poleva na ozdobu sa robí z cukru a bielokov, ktoré sa ručne vymiešajú nad parou.
Dôležité je, aby sa neroztekala.
Musí mať správnu hustotu, aby cukor mohol dobre stvrdnúť.
Potom sa urobia oči z hrozienok, ústa z klinčekov a nakoniec sa uviaže červená mašľa.

tags: #velkonocny #topolciansky #baranok #recept #tradičný