Vianočka zo srdca sladká Penam: Zloženie, nutričné hodnoty a vplyv na zdravie

Vianočka je tradičné pečivo, ktoré si mnohí z nás spájajú s Vianocami. V tomto článku sa pozrieme na zloženie Vianočky zo srdca sladká Penam a jej nutričné hodnoty. Tiež sa budeme venovať rôznym aspektom zdravého stravovania a životného štýlu, ktoré s tým súvisia.

Zloženie Vianočky zo srdca sladká Penam

Zloženie:

• Pšeničná múka
• Náplň jogurtóvo-krémová s pomarančovou príchuťou 35 %:
  • Náplň jogurtová 83 % (jogurt 42 % /obsahuje mlieko/, cukor, pitná voda, modifikovaný škrob, rafinovaný rastlinný tuk palmový, zahusťovadlo E 460, konzervačná látka E 202, kyselina E 334, aróma)
  • Náplň krémová s pomarančovou príchuťou 16 % (glukózový sirup, cukor, sladené kondenzované odtučnené mlieko /odstredené mlieko, cukor/, pitná voda, rastlinný olej palmový, modifikovaný škrob, pomarančový koncentrát 1,1 %, kyselina E 330, farbivá /E 160a(ii), E 160c/, prírodné arómy 0,1 % /pomarančová, iné prírodné arómy/, konzervačná látka E 202, emulgátor E 471)
• Pitná voda
• Rastlinný olej (repkový)
• Cukor
• Droždie
• Cukor vanilínový (cukor, aróma etylvanilín)
• Jedlá jódovaná soľ (soľ, jodičnan draselný)
• Pšeničný glutén
• Sušená šťava z aceroly
• Enzýmy

Výrobok môže obsahovať sójové bôby, orechy, zeler, horčicu, sezamové semeno, vlčí bôb. Alergénne zložky sú v zložení vyznačené tučným písmom.

Nutričné hodnoty

Vianočka zo srdca sladká Penam (na 100g):

• Energetická hodnota: 342 kcal / 1 431 kJ
• Bielkoviny: 9,5 g
• Sacharidy: 53 g
• Cukry: 15 g
• Tuky: 9,7 g
• Nasýtené mastné kyseliny: 4,5 g
• Vláknina: 2 g
• Soľ: 0,9 g
• PHE: 475 mg

Zloženie nutričných hodnôt:

• Bielkoviny: {{dataChartPercent[0] | number:0}} %
• Sacharidy: {{dataChartPercent[1] | number:0}} %
• Cukry: {{dataChartPercent[2] | number:0}} %
• Nasýtené mastné kyseliny: {{dataChartPercent[4] | number:0}} %

Sladidlá a ich vplyv na zdravie

V modernej výžive sa často snažíme nahradiť cukor nejakou „lepšou“ alternatívou. Veríme, že trstinový, kokosový či prírodné sladidlá pomôžu našej línii, znížia kalórie a zlepšia metabolizmus. Na prvý pohľad pôsobia odlišne - farbou, vôňou aj spôsobom, akým sa rozpúšťajú v jedle. No keď sa pozrieme na ich energetickú hodnotu a vplyv na metabolizmus, zistíme, že rozdiely sú minimálne.

Biely cukor je najčistejšou formou sacharózy, trstinový cukor obsahuje melasu, ktorá mu dodáva farbu a jemnú chuť, no kaloricky je prakticky rovnaký. Kokosový cukor je lákavý svojou karamelovou arómou, no má nižšiu sladivosť, čiže ho často použijeme viac, než by sme chceli. Tvári sa ako “priateľskejšia” alternatíva, no hoci obsahuje stopové množstvá minerálov, je ich tak málo, že na zdravie nemajú merateľný význam. Preto sa neoplatí veriť mýtu, že tmavšie cukry sú automaticky zdravšie. V praxi platí, že najdôležitejšie je množstvo, nie typ.

Med má medzi sladidlami výnimočné postavenie - je prirodzený, spája sa s tradíciami aj liečiteľstvom a mnohí ho vnímajú ako zdravú náhradu cukru. Áno, obsahuje antioxidanty a má o niečo nižší glykemický index, ale jeho sladivosť je zároveň nižšia, takže ho ľudia často pridávajú viac. Energetická výhoda sa tak rýchlo stráca. Navyše, prospešné enzýmy a bioaktívne látky sú veľmi citlivé na teplo, takže ak med použijeme do horúceho čaju alebo do pečenia, väčšina pozitívnych účinkov sa stratí. Ostane nám len sladidlo s príjemnou vôňou a chuťou.

Dnešný trh ponúka množstvo nízkokalorických či nekalorických sladidiel, ktoré sľubujú možnosť užiť si sladkú chuť bez výčitiek. Erythritol je veľmi obľúbený, lebo má takmer nulové kalórie, neovplyvňuje hladinu cukru v krvi a pri pečení sa správa podobne ako cukor. Je však dôležité uvedomiť si, že patrí medzi polyoly, a tie môžu vo väčších dávkach spôsobiť nafukovanie, kŕče alebo preháňanie - najmä u ľudí s citlivejším trávením.

Xylitol chutí podobne ako cukor a má asi 40 % jeho kalórií. Pomáha tiež predchádzať zubnému kazu, čo je jeho veľká výhoda. No nebezpečný je pre psy, preto ho treba skladovať opatrne. Stévia je prírodné sladidlo bez kalórií, extrémne sladké, no často s typickou horkastou dochuťou. Mnohým vyhovuje, iným vôbec nesedí.

Sladká chuť, nech už pochádza z cukru, medu či stévie, má na telo podobný účinok z pohľadu vnímania odmeny. Mozog ju interpretuje ako prísľub energie. Keď však energia nepríde - napríklad pri umelých alebo nekalorických sladidlách -, môže to narušiť reguláciu apetítu. Telo čaká na kalórie, ktoré neprídu, a tak môže zvýšiť pocit hladu alebo chuť na ďalšie sladké jedlá. Tento efekt sa neprejavuje rovnako u každého, ale existuje. Navyše, niektoré sladidlá menia rovnováhu črevného mikrobiómu. Keďže mikrobióm ovplyvňuje trávenie, imunitu aj náladu, je dôležité sledovať, ako vám konkrétne sladidlo sedí.

Sirupy vyzerajú atraktívne, sú husté, aromatické a pôsobia zdravšie než kryštálový cukor. Realita je však často iná. Mnohé sirupy obsahujú vysoké množstvo fruktózy, ktorá síce nezvyšuje glykémiu tak rýchlo ako glukóza, ale metabolizuje sa v pečeni. Pri vyššom príjme môže prispievať k stukovateniu pečene a narušeniu metabolizmu tukov. Preto nie je dobré považovať agáve či datľový sirup za “fit” alternatívu.

Zaujímavou výnimkou je čakankový sirup, ktorý má približne polovičnú kalorickú hodnotu oproti cukru a obsahuje veľa inulínu - vlákniny, ktorá môže podporiť zdravý mikrobióm.

Nie. Každé sladidlo má svoje výhody aj nevýhody a to, čo sedí jednému človeku, nemusí vyhovovať inému. Najlepšie je to, ktoré vám chutí, nespôsobuje tráviace problémy a dokážete ho používať v primeranom množstve.

Dôležitejšie než konkrétny typ sladidla je celkové množstvo sladkej chuti v strave. Najlepšou stratégiou je postupné znižovanie sladivosti jedál - časom sa chuťové poháriky prispôsobia a sladké jedlá nepotrebujú byť extrémne sladké. Pomáha tiež obmedziť sladené nápoje, aj tie s umelými sladidlami, sledovať reakcie vlastného trávenia, podporovať mikrobióm vlákninou, jesť dostatok prirodzene nespracovaných potravín a dbať na spánok aj celkový životný štýl.

Sladidlá sú len jednou súčasťou skladačky, no prístup k sladkej chuti ako takej veľa napovie o našom metabolickom zdraví.

Stres a jeho vplyv na metabolizmus

V histórií ľudstva sme mali stres možno väčší ako dnes, no bol to najmä stres akútny, súvisiaci s prežitím, tak, ako v živočíšnej ríši. Na tento akútny stres sme adaptovaní dobre. No na chronický stres, ktorý zažívame dnes, nie je naše telo evolučne zvyknuté a pripravené. Chronický stres súvisí nielen s rýchlym životom, ale aj s toxínmi v našom prostredí, v strave, v kozmetiku či v ovzduší. Súvisí aj s nedostatkom minerálnych látok a vitamínov, nedostatkom pohybu, či spánku.

Krátkodobá stresová reakcia nám pomáha prežiť. No chronický stres dnešného typu je pre naše telo nový a nepoznaný. Kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, depresie, poruchy trávenia, potravinové intolerancie či poruchy imunity. Často krát k nám do inštitútu chodia ženy, ktoré majú náročnú prácu, domáce povinnosti a problémy, nachádzajú sa v období perimenopauzy či menopauzy, začínajú priberať. Vtedy chcú zapnúť ešte na vyššie obrátky, lebo veria, že viac pohybu a prísna diéta ich dostane späť do formy. Ich telo je v neustálom strese a nemá priestor na oddych a regeneráciu.

Základnými hormónmi stresovej reakcie sú noradrenalín, adrenalín a kortizol. Noradrenalín a adrenalín sa vylučujú okamžite. Následne stúpa hladina kortizolu, ktorá udržiava dlhodobú stresovú reakciu. Zvyšuje sa hladina glukózy, imunita je potlačená, metabolizmus sa zrýchľuje, zvyšuje sa krvný tlak aj frekvencia dychu. No pri dlhodobo zvýšenej hladine kortizolu sa tieto mechanizmy stávajú problematickými. Prichádza k zvýšenej hladine inzulínu aj cukru v krvi. To blokuje spaľovanie tukov, ktoré je „uzamknuté“ zvýšenou hladinou inzulínu v dôsledku inzulínovej rezistencie. Tento tuk v oblasti brucha, viscerálny tuk, má prozápalovú aktivitu a vylučuje látky, ktoré aktivujú imúnnu odpoveď.

Dlhodobý stres vedie k takzvanej „metabolickej neflexibilite“. Telo stráca schopnosť prepínať medzi palivami - tuk verzus cukor. Bunky fungujú ako v „pohotovostnom režime. Znížená funkcia mitochondrií spôsobí v tele akúsi „energetickú krízu“ a telo má menej energie potrebnej pre údržbu zdravia buniek a tkanív. Dlhodobý stres vedie k takzvanej „metabolickej neflexibilite“. A naopak, ak sú naše bunky metabolicky zdravé, máme vyššiu šancu žiť dlhšie, zdravšie a vitálnejšie.

Dôležité je nájsť balans - oddýchnuť si, keď sme unavení a naopak, rozhýbať sa, keď máme pohybu málo. Najesť sa, keď sme hladní, no niekedy si jedlo odoprieť, keď sme to pár dní preháňali. Byť niekedy sama či sám, no pravidelne sa venovať aj spoločenskému životu.

Nie všetok stres sa dá odstrániť. No určite treba rozmýšľať nad tým, ako postupne zmeniť to, čo nám robí problémy. Ako by sme vedeli zmeniť prácu, ktorá nás vysáva z energie, či vzťahy, ktoré nás viac zaťažujú, ako podporujú. No s mnohými vecami si vieme pomôcť aj sami. Namiesto naháňania sa a makania vo fitku 4x týždenne si dovoľme relaxovať, vypnúť hlavu, nepozerať do telefónu a aspoň hodinu denne nerobiť vôbec nič.

Veľký význam má aj dbať na kvalitu potravín, ktoré jeme. Nekonzumovať polotovary s množstvom konzervantov či nepiť nápoje s umelými sladidlami telu veľmi odľahčí. Telo vieme trénovať a vieme v ňom posilniť a pomôcť mu naučiť sa na stres reagovať lepšie. V tom nám pomáha „horméza“ teda vysoký stres krátkeho trvania, kedy sa telo učí pracovať so stresom efektívnejšie. Toto všetko sa dá skúšať, keď sme dobre oddýchnutí. Preto je pre odbúranie stresu a zdravý metabolizmus dôležitý dostatok kvalitného spánku.

Črevný mikrobióm a jeho vplyv na zdravie

O baktériách, najmä tých črevných, je dnes počuť z každej strany. Informácií o dôležitosti našej črevnej mikrobioty je stále viac, a to, že má obrovský vplyv na naše zdravie potvrdzuje stále viac odborných štúdií. Dnes vieme, že baktérie sa nachádzajú vo všetkých tkanivách nášho organizmu. Dokonca ich je v našom tele viac, ako našich vlastných buniek. V našom tele žijú patogény, potenciálne patogény, alebo probiotické baktérie, ktoré nám prospievajú. Ich mix na slizniciach nášho tráviaceho traktu, od úst po črevo, je celkom jedinečný. Dokonca by sme ho mohli prirovnať k otlačkom prsta.

Žijú s nami teda také baktérie, ktorým vyhovuje náš spôsob života. Pokiaľ začneme žiť inak, aj naše bakteriálne zloženie sa zmení. Možno ste už zachytili diskusie o priepustnom čreve. Deje sa to v prípade stresu či imunitnej reakcie, ktorá vyžaduje energiu a minerálne látky. No pokiaľ je stres chronický a náš črevný mikrobióm obsahuje väčšie množstvo patogénnych baktérií, naša imunita sa tým musí zaoberať. To ju vyčerpáva, pričom patogény z čreva sa zatiaľ dostávajú ďalej do organizmu. Vzniká endotoxémia, čiže zápalové procesy súvisiace s prítomnosťou baktériálnych toxínov v krvi. Tie hrajú ústrednú rolu aj v ochoreniach ako je ateroskleróza, reumatoidná artritída a mnohé ďalšie.

Dnes už vieme, že naše zdravie máme v rukách do veľkej miery my sami. Životný štýl nastavuje aj náš mikrobióm. Keď nešportujeme a máme stravu plnú cukru, bude naše črevo osídlené baktériami, ktorým takéto podmienky vyhovujú. Je teda možné vyhovoriť sa na baktérie pri chudnutí? Ani nie, pretože ich zloženie si vyberáme my sami tým, ako žijeme. Je pravda, že u obéznych ľudí sa nachádzajú špecifické kmene črevných baktérií aj to, že môžu mať vplyv na ich chute. No pri nadváhe a obezite hrá pri chudnutí rolu aj množstvo iných faktorov, ako je leptínová či inzulínová rezistencia a tiché zápalové procesy, ktoré majú vplyv na zmeny v bunkovom metabolizme a ktoré robia chudnutie náročnejším - no nie nemožným.

Bielkoviny a ich význam po 30-tke

Prečo všetci hovoria o bielkovinách? Pretože potreba príjmu bielkovín sa po 30-ke mení a doteraz sa o tom hovorilo menej, ako by bolo treba. Nič netreba preháňať, no navýšiť príjem bielkovín nie je na škodu, najmä pre nás ženy. Po 30-tke sa začínajú postupne prejavovať v našom tele biologické zmeny, ktoré ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu, metabolizmus aj kvalitu svalovej hmoty. Sarkopénia - postupná strata svalovej hmoty, je prirodzený proces. Bez dostatočného príjmu bielkovín a fyzickej aktivity môže žena každú dekádu prísť až o 3-8 % svalov!

Nie, metabolizmus sa nespomaľuje po 30-tke. Rýchlejšie priberanie však môže spôsobiť strata svalovej hmoty! Výskumy naznačujú, že pôvodne odporúčaných 0,8 g bielkovín na kg telesnej váhy nestačí. Odporúčané množstvá pre udržanie svalovej hmoty po 30-tke sú dnes na úrovni 1,2 až 1,6 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti denne.

Nie všetky bielkoviny sú rovnaké. Dôležitý je obsah esenciálnych aminokyselín, teda tých, ktoré naše telo nedokáže vytvoriť samo. Vo vyššom veku už nestačí len „jesť zdravo“. Je čas vedome pracovať s tým, čo naše telo skutočne potrebuje.

Horčík a jeho význam pre zdravie

Príčinou môže byť nedostatok horčíka. Nedostatok magnézia je v dnešným časoch stále častejší. Jeho dôvodom je chronický stres, častá konzumácia kávy a alkoholu, fajčenie, ale aj nevhodná strava a jeho znížené množstvo v potravinách. Horčík je minerálna látka, ktorej nedostatok je v populácii najčastejší, no má závažný vplyv na kvalitu života. Kombinovať s vitamínom B6 (napr. Vyhýbať sa nadmernému príjmu fytátov a oxalátov (napr.

Magnézium sa vyskytuje v doplnkoch v rôznych chemických zlúčeninách. Veľmi dobre sa vstrebáva z organicky viazaných solí, ktorou je aj glycinát, teda väzba horčíka na aminokyselinu glycín. Glycín podporuje ukľudňujúce procesy v organizme, upokojujúci, kortizol zmierňujúci účinok.

tags: #vianocka #penam #zo #srdca #sladka #zloženie

Populárne príspevky:

• Recepty na chutné vegánske polievky
• Špaldové palacinky pre zdravý životný štýl
• Skúsenosti s plechmi na pečenie Mora
• Recepty na puding so šľahačkou
• Vajíčkové raňajky pre každého