Vianočné oblátky: Symbol, Význam a História
Pôvod a história vianočných oblátok
Korene tejto tradície siahajú hlboko do stredoveku a sú neoddeliteľne spojené s kresťanskou liturgiou. Vianočné oblátky majú svoj pôvod v tenkých okrúhlych nekvasených plackách (hostiách), ktoré sa používali pri svätom prijímaní v kostoloch. Symbolizujú telo Kristovo - Chlieb.S pečením sa začínalo už na svätú Luciu (13. decembra) alebo na začiatku adventu, pretože bolo potrebné upiecť veľké množstvo - dve až tri oblátky pre každého obyvateľa. Učitelia a ich žiaci (ministranti) potom oblátky pred Vianocami rozvážali po domácnostiach. Žiaci pritom prednášali vianočné vinše a koledy, ohlasujúc tak príchod Vianoc. Rodiny na oplátku darovali pekárovi (učiteľovi) a roznášačom potraviny (vajcia, masť, obilie) alebo peniaze ako odmenu za ich prácu a ako symbol vďaky.
Oblátky sa piekli na otvorených peciach alebo ohniskách v ťažkých železných kliešťach (oblátniciach). Tieto kliešte mali na vnútornej strane vyryté náboženské (napr. biblické výjavy, kríž) alebo vianočné motívy.
Kedysi sa oblátky piekli v ťažkých železných kliešťach na peciach, kde sa nedala regulovať teplota. Bolo to veľmi náročné. Dnes sa už oblátky pečú v elektrických strojoch, kde sa dá nastaviť teplota. Práca na nich je už jednoduchšia, no nie vždy bezproblémová.
Vyrábajú sa eliptické a okrúhle s rôznymi voliteľnými vzormi. Stroj sa potiera včelou medzistienkou. Je vyrobený zo zdravotne nezávadnej kovovej zliatiny. Skladá sa z pevnej spodnej a hornej výklopnej plochy. Obidve platne sú vyhrievané. Reguláciu teploty a udržiavanie zaisťuje termostat. Medzera medzi platňami je nastavená od výrobcu na hrúbku oblátky. Je nastaviteľná. Na stroji okrem klasických oblátok môžeme upiecť aj trubičky alebo slané malé oblátky. Na pečenie trubičiek potrebujeme drevenú paličku, pomocou ktorej stočíme trubičku.
Symbolika a význam
Vianočné oblátky už neodmysliteľne patria k Vianociam. Môžu byť oválne, okrúhle alebo stočené do trubičiek. Zvyčajne bývajú zdobené náboženskými motívmi. K vianočnému stolovaniu neodmysliteľne patria vianočné oblátky, špecifický obradný druh pečiva, v stredoeurópskom meradle jeden zo symbolických pokrmov na štedrovečernom stole.
Podobne, ako pri symbolickej funkcii hostií vo sviatosti eucharistie aj oblátky v rodinnej liturgii Štedrého večera sprítomňujú samotného Ježiša Krista, jeho telo a každoročne pripomínajú jeho narodenie v betlehemských jasliach. V ľudovej viere však vianočné oblátky postupne nadobudli aj iný symbolický význam. Potretie oblátok sladkým medom má zabezpečiť celej rodine nasledujúce pozitívne obdobie, aby boli všetci k sebe láskaví a dobrí, deti aby poslúchali, čo pripomína aj s konzumáciou oblátok spojený ďalší štedrovečerný zvyk potretia čiel členov rodiny medom v tvare kríža.
Požehnanie v tvare kríža má členov rodiny zároveň chrániť pred chorobami a zlom, zabezpečiť im zdravie, prosperitu. Konzumácia oblátok so svojimi náležitosťami, bola pre jednotlivých členov rodiny pri štedrovečernom stole obradom s veľkým významom, čo dokladá aj skutočnosť, že zvyk bol praktizovaný hneď na začiatku štedrej večere, po spoločnej modlitbe a vinšovaní a že sa tradičné úkony pri konzumácii oblátok v kruhu rodiny dodržiavajú dodnes.
Tradične ich jeme s medom a cesnakom. Med ako tradičné sladidlo, mal zabezpečovať hojnosť a to aby sme boli celý rok milí a dobrí a cesnak symbol zdravia ako prírodný liek aby sme boli celý rok zdraví a zároveň sa tradovalo, že je to prostriedok na odplašenie bosoriek a upírov. Konzumácia oblátky s medom a cesnakom sa stala prvým rituálnym jedlom štedrovečernej večere, symbolizujúcim zdravie, hojnosť a rodinnú pospolitosť.
Vyroba Vianočných oblátkov Zuzana Hrobáriková
Výroba vianočných oblátok
Oblátky a trubičky dnes môžeme kúpiť v obchode, na vianočných trhoch alebo sa pečú priamo doma, kde vznikajú aj pekné rodinné tradície, kde sa stretne celá rodina a pečú spolu, majú čas sa porozprávať, možno trošku vypnúť od svojich starostí a pracovných povinností.
Ešte v 19. storočí bola výroba oblátok dôležitou spoločnou povinnosťou celej dediny. Každá rodina si objednávala presný počet oblátok u rechtora. Deti mu priniesli múku, prípadne vajcia a každý toľko surovín koľko kusov oblátok si rodina objednala. Hotové oblátky potom žiaci spolu s krásnymi vinšmi v predvianočnom čase roznášali po rodinách. Za oblátky dostal učiteľ od každej rodiny drobnú výslužku v podobe naturálií, alebo surovín potrebných na prípravu štedrej večere.
Dnes sa oblátky pečú väčšinou v elektrických oblátkovačoch, čo je oveľa jednoduchšie. Tradícia sa preniesla z učiteľov a kostolníkov do rodinných domácností, prípadne sa oblátky kupujú od profesionálnych pekárov. Okrem klasických okrúhlych a oválnych oblátok sú populárne aj vianočné trubičky (rulóny), ktoré sa často plnia a ochucujú rôznymi prísadami (škorica, orechy, mak, kokos).
Napriek modernizácii si vianočná oblátka na Slovensku a v Česku stále zachováva svoj posvätný a symbolický význam ako základ štedrovečerného stola. Pečenie oblátok je často celodenná rodinná udalosť, ktorá naplní dom vianočnou arómou.
Med a cesnak: Dôležité doplnky
Neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere v slovenskej tradícii bez ohľadu na región sú oblátky, med a cesnak. Ako pre TASR povedala vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Katarína Popelková, symbolizujú "najdôležitejšie hodnoty", dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu.Med, ktorého sa v slovanských oblastiach Európy dorábalo na začiatku nášho letopočtu oveľa viac ako v iných jej častiach, bol podľa Popelkovej slov nielen veľmi žiadanou potravinou, keďže slúžil ako sladidlo, ale i oceňovanou obchodnou komoditou.
Keďže boli s medom spájané i liečiteľské a magické vlastnosti, v čase Vianoc mal i svoju rituálnu funkciu. Fungoval ako prostriedok, ktorým sa pri štedrovečernom stole rodina vítala. V niektorých oblastiach Slovenska to bol muž, gazda, v niektorých oblastiach žena, robili ostatným členom rodiny krížik na čele prstom namočeným v mede. Z tohto medového krížika sa potom robili všelijaké veštby. Inde si členovia rodiny navzájom robili krížiky s tým, aby naďalej zostávali spolu a boli medzi nimi dobré vzťahy.
Po ukončení vianočnej večere sa med, ktorý bol na štedrovečernom stole, nikdy nepoužíval ako bežný med. Liečivých účinkov medu, ktoré mohli pozorovať už naši predkovia, je podľa toxikológa a apiterapeuta Libora Marka hneď niekoľko. Med, zvlášť takzvaný medicínsky, je známy svojou schopnosťou napomáhať procesu hojenia rán vrátane popálenín či dekubitov, svojou silnou antioxidačnou schopnosťou, dezinfekčnými účinkami a vďaka vysokému obsahu vitamínov v ňom tiež poskytuje úľavu pri respiračných ochoreniach či zmiernenie bolestí pri problémoch s trávením.
Ďalšie vianočné symboly
Už pravidelne si zdobíme naše domovy rôznymi vianočnými symbolmi a pri tom sa ani nezamýšľame nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aký je ich skutočný význam. Pritom deťom by ste aj prostredníctvom nich mohli sprostredkovať dôležité informácie o ich pôvode a symbolike. Práve vďaka tomu ich môžete lepšie pripraviť na prichádzajúce sviatky a lepšie ich navnadiť na prichádzajúce dni.Vianočný stromček: Zvyk zdobenia vianočných stromčekov pochádza zo 16. storočia, keď sa prvé zmienky o nich objavili v Nemecku. Tie boli najprv výsadou iba bohatých mešťanov, ktorí takto demonštrovali svoje postavenie, pretože nákup veľkých stromčekov bol finančne nároční. Chudobní si zdobili svoje príbytky iba vetvičkami v malých vázach. Postupne sa táto tradícia presunula aj do Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu patrilo i Slovensko medzi jedny z prvých krajín, ktoré ozdobovali svoje domovy týmto spôsobom. Natrvalo sa u nás vianočné stromčeky usadili v druhej polovici 19. storočia. Veľká zmena prišla potom v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa začali preferovať umelé stromčeky, ktoré dnes uprednostňujú ako ekologickejšiu alternatívu pre našu prírodu.
Ozdoby vianočného stromčeka: Tie boli v počiatkoch veľmi prosté. Stromčeky sa najprv zdobili iba sušeným ovocím alebo orieškami, niekedy sa pridala cezmína. Neskôr sa pridávali aj prvé cukrovinky ako napríklad ozdobené medovníčky alebo malé koláčiky. Prvé čokoládové ozdoby vyrobili v susednej Českej republike. Po výrobe farebného staniolu sa do neho začali baliť oriešky alebo kocky cukru, aby sa vyrábali farebné ozdoby. Až na konci 19. storočia potom vymysleli aj iné sklenené ozdoby, ktoré robili stromčeky pompéznejšie a bohatšie. Prvá vianočná guľa vznikla vo Francúzsku.
Adventný veniec: I jeho tradícia pochádza z Nemecka. Ako inak, i teraz v tom zohrala hlavnú úlohu netrpezlivosť detí. Keď sa v sirotinci jedného zo zamestnávateľov drobci neustále vypytovali kedy už prídu Vianoce, rozhodol sa vyrobiť pre nich špeciálne zariadenie, ktoré im malo skrátiť toto čakanie. Na strop zavesil veľké koleso od voza, ktoré ozdobil čečinou, dvadsiatimi malými a štyrmi veľkými sviečkami. V každý deň potom zapálil jednu z nich a deti presne vedeli, kedy sa ich sviatok konečne priblíži. V domácnostiach sa už potom ujal v zmenšenej podobe iba so štyrmi sviečkami a namiesto neho sa začala pestovať i tradícia adventného kalendára.
Betlehem: Prvý betlehem vznikol v 13. storočí. Jeho autorom bol známy svätec František z Assisi. Jeho cieľom bolo pripomenúť dôležitosť svätej rodiny. Prvý betlehem bol vyrobený zo živých hercov a zvierat, čo sa v niektorých kostoloch dodržiava aj v súčastnosti. Potom sa postupne presunul aj do iných svätostánkov a neskôr i do rodín. Bol teda tradičnejšou súčasťou Vianoc ako vianočný stromček a i v súčastnosti v niektorých krajinách ako napríklad Španielsko tvorí hlavnú výzdobu príbytkov.
Vianočná ruža: V našich domácnostiach sa častejšie objavuje až v ostatných rokoch. Málokto však vie, že jej pôvod môžeme hľadať v Mexiku. Podľa legendy bola vianočná ruža jedným z darov chudobných detí Ježiškovi. Keď ju položili na oltár, jej listy v tom momente očerveneli. V skutočnosti sa o rozšírenie tohto zvláštneho kvietka postarali brazílski misionári a svoju popularitu získal po tom, ako ho dostal od mexického veľvyslanca do daru americký prezident.
Tichá noc: Najkrajšia a najpopulárnejšia vianočná pieseň vznikla na začiatku 19. storočia v Rakúsku. Odvtedy ju prevzalo medzi svoje tradície mnoho krajín a spieva sa v rôznych jazykových obdobách. Jej autorom je organista a učiteľ Franz Gruber, ktorý ju po prvýkrát zahral v gitarovej verzii.
Imelo: Tento zvyk k nám prišiel z Anglicka. Imelu sa v minulosti pripisovali magické sily. Ako jediná rastlina totiž v decembri kvitla bielymi bobuľkami a kvôli tomu naši predkovia verili, že ich dokáže ochrániť pred všetkým zlým.
tags: #vianocne #oblatky #symbol #vyznam
