Slovenské Vianoce: Tradície, Zvyky a Štedrovečerná Večera
V tomto článku nájdete všetko, čo ste chceli vedieť o tom, ako vyzerala Štedrá večera a aké sú tradičné slovenské Vianoce. Poďme sa teda pozrieť, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie.
Advent a Príprava na Vianoce
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.
Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.
Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín.
Kreatívny návod na vianočné ozdoby z orieškov
Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.
Štedrá Večera a Vianočné Stolovanie
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Počas dňa sa dodržiava prísny pôst, zdržiava sa mäsitých pokrmov.
V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku.
K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.
Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.
Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.
Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, potom hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.
V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo.
Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance.
Dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia.
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.
Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.
Typické vianočné jedlá podľa regiónov
Vianočné tradície a príprava sviatočného stola sa dedí z generácie na generáciu a v každej rodine tak môže vyzerať inak.
- Západné Slovensko: Do kapustnice sa pridáva mäso, smotana či slivky, niektoré rodiny pripravujú rybaciu polievku.
- Stredné Slovensko: Do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu, v Černovej varia kapustnicu s údenou rybou.
- Orava: Kapustnica z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
- Gemer: Kapustnica s prosom ako zrnká do kyslej kapusty s klobásou.
- Východné Slovensko: Opekance s makom alebo orechmi, mačanka (omáčka z kapustovej šťavy, cesnaku, cibule a húb).
Tradičná Štedrá večera v slovenskom podaní pozostáva z predjedla s oblátkou, medom, cesnakom, orechom a jablkom, po ktorej nasleduje jednoduchá kapustnica s hubami a bez mäsa. Ako hlavné jedlo sa servíruje vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom, za ktorou nasledujú opekance s makom alebo orechmi.
Kapustnica
Najzaujímavejšie je sledovať rôzne verzie kapustníc, ktoré sa líšia nielen medzi regiónmi, ale aj jednotlivými rodinami. Často sa pripravuje s netradičnými ingredienciami.
- Do kapustnice sa veľmi často pridávajú sušené slivky. No v Ružomberku k tomu dodávajú ešte ďalšie sušené ovocie.
- V okolí Žiliny pripravujú vianočnú kapustnicu s neúdeným bravčovým mäsom. Počas varenia do nej pridajú sušené hríby, klobásu a slivky.
- Juh v okolí Nových Zámkov pripravuje túto vianočnú polievku so smotanou. Kyslú kapustu povaria s veľkým množstvom dubákov.
Mačanka - typická vianočná polievka z východu Slovenska
Typickou vianočnou polievkou z východu Slovenska je mačanka. Najprv si vo vode namočte lesné hríby a v hrnci povarte jušku s koreninami a soľou. Potom do nej vhoďte scedené huby a po chvíľke varenia ju zahustite múkou alebo zemiakovým škrobom. V niektorých rodinách do nej pridávajú klobásu alebo údené mäso, ale väčšinou sa jedáva v bezmäsitej verzii. Táto špecialita dostala svoj názov od spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobí chlieb.
Hubová mačanka po východniarsky
Po východniarsky sa huby nazývajú „kozare“. Taktiež začnite namočením hríbov, ktoré ale potom pomeliete na mlynčeku, aby mali správnu konzistenciu. Tie potom zalejete vodou z kyslej kapusty, hodinu to takto povaríte, aby sa prepojili ich chute a pridáte do nej soľ, korenie a bobkový list. Keď sú už huby takmer hotové, pripravte si zápražku z masla, cibule, červenej mletej papriky a múky. Hotovú polievku podávajte s poplankom. Ten sa vyrába z rovnakého cesta ako bobaľky či opekance.
Bobaľky (opekance)
Bobaľky alebo opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, ktoré vytvarujete do podoby malých guličiek. Tie sa zvyčajne zalievajú teplým mliekom s orechmi alebo makom. makové pupáky sú tradičné slovenské vianočné jedlo, niekde sa podávalo počas dňa... V Černovej pri Ružomberku ich robia netradične na slaný spôsobom.
Štedrák
Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh.
Vianočné zvyky a povery
Existuje množstvo zvykov, ktoré súvisia so sviatočným večerom a ich dodržiavanie prinesie do rodiny spokojnosť, šťastie a hlavne zdravie po celý ďalší rok. Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu.
- Šupiny kapra: Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
- Krížik na čelo: Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
- Hádzanie a lúskanie orechov: Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
- Krájanie jablka: Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
- Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista. Toto obdobie je však poznačené strachom zo zlých, škodlivých démonov a bosoriek, ktoré mohli pohltiť slnečné lúče, a tak viac neuvidíme Slnko v plnej sile. Sviatok Lucie bol najvýznamnejším stridžím dňom.
Prajem vám krásne a pokojné Vianoce plné lásky, radosti a rodinnej pohody!
tags: #vianocne #susene #ovocie #a #oriesky #tradicie
