Vytvorenie stromčekov z kôstok a jadierok jabĺk: Návod

Po zjedení dozretých plodov, semená často zahadzujeme alebo iným spôsobom likvidujeme. V septembri je ideálny čas postarať sa o mladé stromčeky, ktoré si len budujú koreňový systém, a využiť kôstky z letných plodov na vypestovanie vlastných podpníkov.

Generatívne rozmnožovanie z kôstok a jadierok

Z kôstok a jadierok marhúľ či broskýň si generatívnym spôsobom dopestujete podpníky, do ktorých potom štepíte ušľachtilé odrody. Nechajte ich vysušiť a cez zimné obdobie ich stratifikujte - premiešajte s pieskom, dajte do studenej pivnice a na jar vysievajte. Nestrafikované semená majú na jar veľmi slabú klíčivosť, čiže po sejbe vzíde len veľmi málo stromčekov.

Ak sú kôstky a jadierka prevrstvené s pieskom, často najmä pri broskyniach a marhuliach praskne kôstka a naklíčené jadrá majú vysokú klíčivosť. Po dopestovaní z nich získate vhodné semenáčiky, do ktorých môžete očkovať alebo vrúbľovať obľúbené odrody.

Vlastnosti stromčekov: Ak výsevom získate rodiace stromy, nikdy neviete, aké budú mať plody vlastnosti, čiže môžu mať úplne odlišné ovocie, ako strom, z ktorého ste jadierka alebo kôstky pozbierali a vysievali. Takto z jadierok boli náhodne v sadoch alebo na medziach objavené známe odrody jabĺk, ako Jonathan, Coxova reneta, Solivarské ušľachtilé, z hrušiek Williamsova maslovka, Boscová fľaška a ďalšie odrody, ktoré dostávali názov buď podľa toho, kto ich objavil alebo podľa miesta, kde sa rodiaci strom našiel.

Tieto odrody v pestovateľskej a šľachtiteľskej činnosti majú nesmierny význam, sú prispôsobené pôdno-klimatickým podmienkam, kde vyrástli. V záhradách takto rastú mnohé semenáče Bystrickej slivky a iných odrôd, ktoré je potrebné si všímať a najlepšie z nich ďalej rozmnožovať.

Kvalitné semenáče

Často v záhradách rastú nové stromčeky, ktoré vyrástli po vyhodení kôstok a majú veľmi dobré chuťové vlastnosti aj bez očkovania. Sú to semenáče, čiže majú svoje typické vlastnosti nielen plodov, ale aj v raste stromov sú často odolnejšie voči mrazom a chorobám, no môže to byť aj opačne, že stromčeky dopestované z kôstok majú drobné, nekvalitné plody. V takom prípade je ich potrebné čím skôr preočkovať osvedčenou odrodou.

Dopestované semenáče majú väčší koreňový systém tým, že sa nepresádzajú, ale rastú na pôvodnom mieste, kde vyrástli, sú prispôsobené pôde a menej trpia glejotokom a ďalším bakteriálnym chorobám.

Vysádzanie broskýň: Na jar broskyňové kôstky, najčastejšie po tri vysádzajte na označené miesto, kde ste pôdu už na jeseň dôkladne pripravili, zrýľovali na jar hrabľami urovnali. Jadierka z broskýň dávajte do hĺbky 5 cm opatrne, aby ste vyklíčené jadro nepoškodili. Po vyklíčení všetkých troch semenáčikov, ponechávajte len jeden najlepšie rastúci stromček, ktorý už ostáva na trvalom mieste v záhrade bez presádzania. Ďalšie dva stromčeky presaďte do škôlky, na záhon na ďalšie pestovanie.

Ušľachtilé odrody broskýň sa najčastejšie očkujú do vinohradníckych semenáčov, ktoré majú rôzne chuťové vlastnosti plodov. Broskyne môžete očkovať aj do mandľových semenáčov a slivkových podpníkov. Podpníky na záhonoch pestujte 1 až 2 roky, pravidelne okolo nich kyprite pôdu, odstraňujte buriny, prihnojujte tak, aby ste do nich mohli očkovať ušľachtilé odrody. Pri očkovaní dodržiavajte hlavnú zásadu. Očkujte len do tých prírastkov, ktoré vyrástli v tom istom roku. Slabé semenáčiky, ktoré nemajú hrúbku ceruzky, na jar hlboko zrežte pri zemi, aby opäť vyrástli mladé letorasty, do ktorých sa očkuje v letnom období.

Výhody generatívneho množenia jabloní a hrušiek

Takto dopestované stromčeky pri jabloniach a hruškách, majú mohutný vzrast korún a bujný koreňový systém, ktorý zabezpečuje stabilitu rastu stromov, najmä ak sú vysadené na svahoch, ak stromčeky vysádzate do drsnejších polôh, kde je menej kvalitná pôda. Dopestované semenáče jabloní a hrušiek je potrebné vždy preštepiť, keď chcete mať takú odrodu, akú doteraz pestujete. Jablone a hrušky môžete očkovať alebo ak máte staršie stromčeky, tak do nich nové odrody vrúbľujte. Takto dopestované a vysadené stromčeky prinášajú úrodu až v 5 až 7 roku od výsadby, ale majú dlhšiu životnosť, ako stromčeky pestované na slaborastúcich podpníkoch.

Podpník ovplyvňuje rast jablone, kotvenie a pevnosť v pôde, ako aj všetky životné procesy v rastline.

Skoršia rodivosť: Ak chcete mať nižšie koruny, slabší rast stromov a dosiahnuť úrodu už v 2 až 3 roku, je potrebné použiť tzv. medzištepenie, to znamená do jabloňových podpníkoch dopestovaných z jadierka, naštepíte vrúbeľ z podpníka M9 alebo M4 a až potom vrúbľujete osvedčenú odrodu. Navrúbľovaná časť slabšie rastúceho podpníka, vzrastom oslabí bujný rast koruny a urýchli rodivosť stromov.

Broskyne patria medzi obľúbené ovocie, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Medzi osvedčené odrody, ktoré nesklamú patrí napríklad Redhaven, Luna, Flamenco či Saturn. Broskyne majú viacero priaznivých účinkov na náš organizmus. Chránia naše telo pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia, majú výrazné antistresové účinky, spevňujú bunky a dodávajú nám energiu. Obsahujú vitamín C, niacín, vlákninu a sú významným zdrojom draslíka.

Pôda by mala byť ľahšia až stredne ťažká, priepustná, hlinito-piesočnatá až hlinitá a veľmi dobre zásobená živinami. Ph pôdy môže byť neutrálne, alebo mierne alkalické. Broskyne sú náročné na teplo a svetlo, preto potrebujú slnečné miesto chránené pred vetrom. Ideálne na pestovanie sú mierne svahy, pričom orientácia nie je dôležitá. Broskyňa obyčajná (Prunus Persica) patrí medzi ovocné druhy náročné na vlahu. Na dosiahnutie dobrej úrody treba zabezpečiť adekvátnu závlahu. Najdôležitejší čas zavlažovania je počas kvitnutia, tvrdnutia kôstok a rastu plodov pred zberom. Ak v čase tvrdnutia kôstok, vystúpia teploty nad 25°C, je potrebná každodenná zálievka v objeme 5 l priamo k stromu. V čase dozrievania plodov, pri teplotách nad 30°C, spotrebuje strom broskyne každý deň aj 10 l vody. Väčšina pestovaných odrôd je samoopelivá. Rastliny pestované v kontajneri sa môžu vysádzať počas celej doby vegetácie.

Pre menej skúsených záhradkárov môže byť rez broskyne poriadny šok, netreba sa však báť. Výsledkom rezu je kmienok a väčšinou 4 kostrové konáre, na ktorých sa nachádza zopár polokostrových. Treba si uvedomiť, že každý ponechaný letorast bude niesť 4 až 5 plodov, teda približne 1 kg úrody. Redhaven je základnou odrodou svetového sortimentu broskýň, ktorá vznikla v USA. Tvorí stredne veľké až veľké guľaté plody s hmotnosťou až 180 g. Dužina je žltá a veľmi dobre oddeliteľná od kôstky. Odroda sa výborne hodí aj do vyšších polôh a je tvarovateľná do moderných pestovateľských tvarov. Úroda dozrieva od začiatku augusta a je pravidelná a bohatá.

Vďaka vrúbľovaniu ovocných stromov môžeme skombinovať odrezok z obľúbeného ušľachtilého stromu a podpník alebo konár iného ovocného stromu. Takto vyrastie genetická kópia stromu, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Hoci je najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie apríl a začiatok mája, vrúble odoberáme už počas zimy, optimálne v decembri alebo v januári. Vždy odoberáme jednoročné letorasty, optimálne z južnej strany stromu. Teplota vzduchu pri strihaní odrezkov by mala byť okolo 0 stupňov, ak sú silné mrazy, počkajte na oteplenie. Dôsledne skontrolujte, či je konárik, ktorý chcete odrezať skutočne zdravý, silný a nepoškodený. Na strihanie používajte ostré záhradné nožnice. Pri strihaní dbajte o to, aby ste nepoškodili púčiky.

Náš tip: Pozor na to, aby odrezané vrúble mali rastové púčiky - tie sa najlepšie ujmú. Ak však odrežete vrúbeľ s púčikmi kvetov, neraz po odkvitnutí uschne, i keď sa najprv ujal. Počas celého obdobia treba vrúble udržať vo fáze spánku, a to až do samotné štepenia. Každý jeden odrezok, ktorý chcete použiť na vrúbľovanie, uskladnite na chladné tmavé miesto tak, že vrúble zapichnete do vlhkého piesku alebo drevených pilín. Optimálna je na skladovanie pivnica s teplotou dva až šesť stupňov Celzia alebo parenisko. Pozor však na mráz. Aby sa vrúble nevysušili, môžete konce konárikov obaliť do mokrého papiera, na ktorý dáte novinový papier a navrch ešte igelit. Takto zabalené vrúble môžete skladovať aj v chladničke.

Niektorí záhradkári režú vrúble až koncom januára či dokonca vo februári. Takéto odrezky však majú často problém zrásť s podpníkom, pretože živiny sú už presunuté v ich vrchnej časti. Vrúble sa neoplatí odoberať ani zo starých stromov či stromov, ktoré boli poškodené chorobou alebo škodcom - zdravý strom si vyberte už rok vopred a sledujte jeho stav počas celého roka, aby ste mali skutočne kvalitné vrúble. Slabé a tenké vrúble majú vyššie riziko vyschnutia alebo zmrznutia.

Tabuľka: Porovnanie generatívneho a vegetatívneho množenia jabloní

tags: #vytvorenie #stromčekov #z #ceruziek #a #jablka

Populárne príspevky:

• Tradičný granadír
• Záhradný gril na drevené uhlie Memphis
• Nové chute v prílohách
• Slávnostné predjedlá s hruškami a mäsom
• Kompletný sprievodca pečením v silikóne