Vlastné náklady SR na výrobu hovädzieho mäsa

Mäso je spolu s mäsovými výrobkami významnou zložkou nákupných košíkov slovenských domácností. Hovädzie dlhodobo patrí k obľúbeným druhom mäsa na Slovensku. Spotrebitelia ho pravidelne využívajú vo svojej kuchyni, či už napríklad pomleté alebo vo forme steakov. Otázkou však je, do akej miery budú musieť pri jeho nákupe v blízkej budúcnosti siahnuť hlbšie do svojich peňaženiek.

Vývoj produkcie mäsa sa na Slovensku mení. Podľa Zelenej správy za rok 2021, pri klesajúcej úrovni nákupných cien zaznamenávame v roku 2021 na Slovensku aj pokles zvierat, konkrétne v chove ošípaných.

V Partizánskej Ľupči to odôvodňujú tým, že dobrú šunku si možno kúpiť aj v obchodnej sieti, no len ťažko by tam zákazník hľadal jaternice. Záujem spotrebiteľa sa tak prikláňa skôr k tradičnému produktu, ktorý pozná z domácich zakáľačiek. Medzi najžiadanejšie výrobky zo sortimentu Mäsko patrí tlačenka, podbradok či jaternice. Okrem toho ponúkajú šunky, párky či rôzne nátierky.

Ak v roku 1990 dosahoval priemer konzumácie mäsa na Slovensku na osobu 82 kilogramov, tak hovädzieho a teľacieho mäsa sa skonzumovalo 21 kilogramov. Štatistiku slovenskej spotreby obracia na rub skúsenosť liptovských poľnohospodárov. V ich predajniach spotrebitelia vyhľadávajú hovädzie mäso častejšie, ako na Slovensku najkonzumovanejšie - bravčové. A to ich teší.

Chovajú tri plemená mäsového dobytka - Charolais, Limousine a Angus a celý objem hovädzieho mäsa v predajni tak pochádza z chovu zvierat, ktoré sa pasú v oplôtkoch v okolí hospodárskeho dvora. Liptovskí poľnohospodári sa pritom neorientujú len na chov mäsových plemien, ale prevádzkujú aj mliečnu farmu.

„Dôležitá je pre nich cena, nie až tak kvalita. A my sme si povedali, že chceme spotrebiteľom ponúkať kvalitný produkt, na ktorý sme hrdí, že je priamo z našej produkcie, čiže vieme čo jeme.

Ako totiž upozorňuje David Karkulín, analytik a šéfredaktor odborného magazínu Agrobiznis, cena jatočného dobytka prepisuje rekordy. V Nemecku sa aktuálne býky obchodujú za 6,15 eura za kilogram jatočnej hmotnosti a kravy zase za päť eur za také isté množstvo.

Výkupné ceny hovädzieho dobytka sa za jeden a pol roka zvýšili takmer o polovicu na 3,67 eur (90 Kč) za kilogram živej váhy. Chovatelia dobytka sa ale obávajú šírenia chorôb, pre ktoré by museli zlikvidovať celý chov. Poukazujú tiež na zvyšujúce sa zaťaženie byrokratickými nariadeniami a predpismi z Európskej únie a obávajú sa následkov dohody EÚ s juhoamerickým združením Mercosur, ktorá by zvýšila dovoz hovädzieho mäsa na európsky trh.

“Za posledný rok a pol sa pomerne dramaticky zvýšili výkupné ceny. V Českej republike sa počty mäsových kráv príliš nemenia. “Celkovo sa dá povedať, že stavy stagnujú. V celej Európe je však trend odlišný. Za posledných päť rokov ubudlo približne päť miliónov kusov dobytka. To je okrem iného jeden z dôvodov, prečo teraz výkupné ceny rastú.

Veľkým rizikom je obchodná dohoda Európskej únie s juhoamerickým blokom Mercosur. Ak sa začne dovážať hovädzie mäso z Južnej Ameriky bez ciel, české a európske mäso nebude schopné konkurovať. Výrobné náklady v Európe sú totiž niekoľkonásobne vyššie. V Česku stojí kilogram hovädzieho mäsa zhruba 100 korún, v Južnej Amerike 20 až 25 korún. Rozdiel je daný cenou pôdy, prísnymi reguláciami a zákazom rastových hormónov či niektorých očkovacích programov.

“Nech to bola jarná vlna slintačky aj krívačky, ktorá, chvalabohu, k nám nedoputovala vďaka vypätiu všetkých síl. Ale tých chorôb je viac. Novo sa Európou šíri nodulárna dermatitída hovädzieho dobytka, ktorá už zasiahla Francúzsko, Taliansko a oblasti pri švajčiarskych hraniciach.

Spotreba mäsa na Slovensku

Spotrebiteľsky najobľúbenejším je už niekoľko rokov bravčové mäso. Podľa Zelenej správy 2022 vzrástla spotreba bravčového mäsa v roku 2021, v porovnaní s rokom 2020, o ďalších 1,5 kg na úroveň 39 kg osoba/rok čo predstavuje medziročný nárast spotreby o 4%. Nárast spotreby, konkrétne o 0,4 kg osoba/rok bol však zaznamenaný aj u hovädzieho mäsa, kde sa súčasná spotreba pohybuje na úrovni 5,7 kg ročne. V porovnané s odporúčanou dennou dávkou je však táto spotreba naďalej nedostatočná (nižšia o 67,2 % oproti odporúčaniam),“ prezentuje E.

Pokiaľ ide o hydinové mäso, v roku 2021 bola jeho spotreba na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa. Ten bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.

Čerstvé mäso alebo mäsové výrobky nakúpi podľa prieskumov aspoň raz ročne každá slovenská domácnosť. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a ročne na tento sortiment minie približne 600 €. Prieskumy odhalili, že najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy.

Podľa zistenia GfK si niektorý z druhov čerstvého mäsa aspoň raz v období od augusta 2021 do júla 2022 zakúpili v podstate všetky domácnosti. Typická slovenská domácnosť si čerstvé mäso z obchodu domov prinesie približne raz za 9 dní a minie naň celkovo 260 €. Výdavky na mäso pritom predstavujú o niečo viac ako dve pätiny z celkových výdavkov na mäso a mäsové výrobky.

„Čerstvé hydinové mäso oslovuje k nákupu 9 z 10 slovenských domácností. Najviac domácností sa za jeho kúpou vyberá do diskontných predajní. Podľa prieskumov si jedna slovenská domácnosť za sledovaných 12 mesiacov (od augusta 2021 do júla 2022) do svojho nákupného košíka vložila 35kg hydinového mäsa a celkovo naň minula takmer 120 €. Nákupy hydiny v akciovej cene využilo v tomto období 8 z 10 domácností, pričom nákupy v akcii tvorili v sledovanom období približne 1/2 výdavkov na nákupy hydiny.

Tesne za hydinovým mäsom nasleduje, podľa zistení GfK, čerstvé bravčové mäso. Priemerná domácnosť kúpi bravčové mäso 19-krát za rok a z jedného nákupu si odnáša v priemere 1,7kg mäsa. Hovädzie mäso si aspoň raz v sledovanom období kúpilo 6 z 10 domácností.

Okrem mäsa vyhľadávajú slovenskí nakupujúci aj rôzne mäsové výrobky, a to balené či nebalené, ponúkané v chladiacich a obslužných pultoch. Tieto tovary sú dôležitou a stabilnou súčasťou potravinových nákupov.

„Celkovo za rok si mäsové produkty prinesú z obchodu domov takmer všetky domácnosti a to v priemere raz za štyri dni, pričom v rámci jedného nákupu minú takmer 4 €. Nákupy za zvýhodnenú cenu tvoria v rámci týchto výrobkov menší podiel ako je to pri mäse, nedosahujú ani tretinu z výdavkov na mäsové produkty. Najviac sa mäsové výrobky nakupujú v supermarketoch a diskontoch,“ hovorí V.

Zo sortimentu mäsových výrobkov sú momentálne najobľúbenejšie šunky. Aspoň raz za posledných 12 mesiacov si šunku kúpila, podľa V. Némethovej takmer každá slovenská domácnosť, no a z jedného nákupu si odniesli balenie s gramážou 260g. Takmer 2/5 z výdavkov na balené šunky pritom smerovali na produkty v akcii.

Obľúbené medzi Slovákmi sú aj párky, balené alebo aj nebalené. „Tieto výrobky si nakúpilo v rámci sledovaného obdobia až 93% kupujúcich. Domácnosti ich nakupujú v priemere raz za tri týždne a uprednostňujú balenia po 540g. Akciové nákupy predstavujú v tomto prípade 30% z výdavkov na tento typ mäsových výrobkov. Párky si do svojich nákupných košíkov vkladajú vo väčšej miere domácnosti s dospelými členmi a minú za ne ročne 75 €,“ dodáva V.

Diskusie sa vedú aj o rastúcich nákladoch potravinárov. Týka sa to aj producentov mäsa a mäsových výrobkov. Chovateľom hydiny napríklad medziročne výrazným spôsobom vzrástli náklady na elektrickú energiu a plyn, ale výrazný vplyv majú predovšetkým náklady na krmivá.

Vývoj cien surového kravského mlieka

Vybrané informácie o prvovýrobe surového kravského mlieka (ďalej SKM) v rokoch 2019 -2022 sú uvedené v tabuľke 1.

Počet prvovýrobcov mlieka klesol o 58 (-15 %), počet prvonákupcov o dvoch (-5 %).Pokles zaznamenali aj priemerné početné stavy dojníc (- 7%), v roku 2022 ich bolo 117,1 tis. ks. Priemerná ročná úžitkovosť na dojnicu sa zvýšila z úrovne 7 372,7 kg na 8 016,2 kg (+643,5 kg, resp. +9%). Produkcia SKM a predaj mlieka mierne rástli (+1 %, resp. +3 %). Stabilita produkcie je zabezpečená zvyšujúcou sa úžitkovosťou dojníc. Výrazný nárast pozorujeme pri vývoji cien SKM. V rokoch 2019 - 2021 boli tieto ceny približne rovnaké, v roku 2022 sa cena zvýšila na úroveň 43,49 €.100kg-1, čo predstavuje výrazný nárast (+ 33%).

Pre výpočet kalkulácii nákladových položiek dojníc a ekonomickej analýze výroby SKM v roku 2019 boli použité údaje zo zdrojov NPPC - VÚEPP a v rokoch 2020 - 2022 zo zdrojov MPaRV SR. Sú priemerom výberového súboru podnikov, preto ich treba považovať za orientačné a u jednotlivých chovateľov dojníc môžu byť odlišné.

Kalkulácie jednotlivých nákladových položiek na dojnicu a 100 KD sú uvedené v tabuľke 4. Zníženie sme zaznamenali pri dvoch nákladových položkách. Boli to odpisy HIM (-8 €, resp. -21 %) a sociálne náklady (-0,6 €, resp. -2%). Úroveň ostatných nákladových položiek sa zvyšovala. Najvýraznejší nárast pozorujeme u ostatných priamych nákladoch a službách (+83 %), nasledujú mzdy a odmeny (+40 %) a odpisy zvierat a náklady pomocných činností (+37 %). Celkové priame náklady sa zvýšili z úrovne 776,4 € na úroveň 1 001,1 € (+224,7 €, resp. +29 %) na 100 KD. Režijné náklady sa zvýšili o 20 €, resp. o 13 %. Celkové vlastné náklady sa zvýšili z úrovne 925,3 € na úroveň 1 170 € (+244,7 €, resp.

Z ekonomickej analýzy výroby SKM (dojnice)pozorujeme pozitívny trend, ktorý spočíva v znižovaní straty z prvovýroby SKM, resp.

„Už počas roka 2021 narástli vo výkrme kurčiat a chove nosníc náklady na krmivá o 25 %, počas roku 2022 sme zaznamenali nárast o ďalších 38 %. Dôvodmi tohto rastu je rast cien obilnín, ktoré tvoria základnú zložku kŕmnych zmesí, ale aj rast cien elektrickej energie a plynu u výrobcov kŕmnych zmesí. To sa negatívne prejavilo na hospodárskom výsledku, pretože každé zvýšenie cien kŕmnych zmesí má zásadný vplyv na rast výrobných nákladov v chove hydine. Dôvodom je skutočnosť, že náklady na krmivá predstavujú 60 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 50 % všetkých nákladov pri produkcii vajec,“ uvádza D. Molnár.

Na chov hydiny podľa jeho slov vplývajú predovšetkým ceny elektrickej energie, pretože počas celého roku musia zabezpečiť ventiláciu a vetranie chovných priestorov. „Medziročne vzrástli chovateľom priemerne ceny elektrickej energie 4-násobne a ceny plynu 3-násobne. Rovnako zvýšené náklady zasiahli aj spracovateľov hydiny - cez výrazný nárast cien vstupnej suroviny - živej jatočnej hydiny ako aj ceny elektrickej energie, plynu a pohonných hmôt. Preto je nevyhnutné zvýšenie odbytových cien živej jatočnej hydiny, hydinového mäsa a konzumných slepačích vajec tak, aby pokrývali výrobné náklady chovateľov a spracovateľov hydiny,“ dodáva D.

Aj E. Forrai potvrdzuje, že rok 2022 sa niesol v znamení niekoľko násobného zvyšovania cien mäsa a mäsových výrobkov. „Zásadným vplyvom, ktorý vstupuje do cenotvorby mäsa a mäsových výrobkov sú neúmerne sa zvyšujúce jednotkové ceny energií, ktoré súvisia s vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine, pričom od 01.01.2023 až 95% mäsospracujúceho odvetvia bude nakupovať energie za spotové ceny, ktoré sú ale násobne vyššie ako v období pred jeho začatím. Situáciu na trhu s mäsom možno v súčasnej dobe pokladať za ťažko predvídateľnú a z pohľadu konkurencieschopnosti slovenských výrobcov v oblasti spracovania mäsa za veľmi nepriaznivú, preto ďalšie zvyšovanie cien mäsa a mäsových výrobkov bude zo strany výrobcov nevyhnutné,“ uvádza E.

„V nasledujúcom období bude preto zásadné, aby si slovenskí výrobcovia obhájili svoju pozíciu na slovenskom trhu a boli schopní dodávať svoje produkty v porovnateľných cenách ako výrobcovia zahraniční. To však bez dostatočnej podpory štátu a to hlavne v oblasti energií v súčasnej dobe nebude možné. Otázne preto je, ako sa v danej situácii zachová štát a to aj vo vzťahu k vlastnej potravinovej bezpečnosti.“ dodáva E.

Napriek poklesu početných stavov dojníc produkcia surového kravského mlieka mierne rástla z dôvodu rastúcej úžitkovosti. Nárast sme zaznamenali aj pri spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov. Chov hovädzieho dobytka s produkciou mäsa a mlieka zabezpečuje približne 50 % tržieb živočíšnej výroby a produkcia mlieka zabezpečuje výrobcom nepretržitý príjem finančnej hotovosti počas celého roka.

tags: #vlastné #náklady #SR #na #výrobu #hovädzieho

Populárne príspevky:

• Riziká každodennej konzumácie zemiakov
• Tipy na domáce zaváranie mäsa
• Hry Papa Louie
• Šošovicový prívarok so zápražkou
• Recept na bábovku s marhuľami