Volebná Účasť a Výsledky Francúzskych Volieb

Svet sledoval, ako sa vo Francúzsku konali dôležité voľby. Takmer 49 miliónov oprávnených francúzskych voličov si v nedeľu volilo nového prezidenta v prvom kole volieb. O ich priazeň sa uchádzalo až 12 kandidátov.

Rozšírenie euroskepticizmu v Európe môže ovplyvniť aj volebnú účasť.

Prezidentské Voľby

Na postup do druhého kola prieskumy favorizovali Emmanuela Macrona a Marine Le Penovú. Kým ešte pred niekoľkými týždňami bol úradujúci prezident Emmanuel Macron jasným favoritom prvého kola prezidentských volieb, s ich blížiacim sa termínom sa rozdiel medzi ním a druhou najsilnejšou kandidátkou, Marine Le Penovou, výrazne znižoval. Analytici tesne pred voľbami hovorili, že nemajú jasného favorita.

Riaditeľ Inštitútu pre prieskum verejnej mienky Odoxa Erwan Lestrohan uviedol: „Ešte pred 15 dňami by získal Macron okolo 30 percent hlasov a Marine Le Penová okolo 20 percent. Dnes je rozdiel medzi nimi na úrovni štatistickej chyby. 28 percent Francúzov má v úmysle v prvom kole voliť Emmanuela Macrona, 24 percent Marine Le Penovú.“

O volebnom výsledku do veľkej miery rozhodla aj volebná účasť. Podľa údajov francúzskeho ministerstva vnútra do 17. hodiny odvolilo 65 percent zaregistrovaných voličov. To je o vyše 4 percentá menej, ako v rovnakom čase počas posledných volieb. Odhadovalo sa, že volebná účasť bude len okolo 70 percent. Prieskumy uvádzali, že až 30 percent voličov sa pre kandidáta, ktorému odovzdá hlas, rozhodne na poslednú chvíľu.

Očakávalo sa, že voliči do druhého kola prezidentských volieb, ktoré bolo o dva týždne neskôr, pošlú Emmanuela Macrona a Marine Le Penovú.

Voľby do Európskeho Parlamentu

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) vo Francúzsku vyhralo krajne pravicové Národné združenie so ziskom 31,4 percenta hlasov. Druhá skončila so ziskom 14,6 percenta hlasov koalícia Besoin d'Europe (Potrebujeme Európu), ktorej súčasťou bola aj strana Obroda francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Tretí skončili Socialisti vedení Raphaëlom Glucksmannom s podporou 13,8 percenta voličov.

Do EP sa dostala tiež strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) so ziskom 9,9 percenta hlasov a Republikáni (LR), ktorí získali 7,2 percenta hlasov. Viac ako päť percent hlasov potrebných na zvolenie získali aj zelení (EELV) a koalícia Hrdé Francúzsko. Volebná účasť dosiahla 51,5 percenta.

Francúzsky prezident v nedeľu v reakcii na predbežné výsledky volieb do EP oznámil rozpustenie Národného zhromaždenia a zvolanie predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 30. júna a 7. júla. V nedeľňajšom prejave Macron povedal, že predbežné výsledky v eurovoľbách sú pre jeho vládu katastrofou, ktorú nemôže ignorovať.

Najväčšiu volebnú účasť zaznamenali vo Francúzsku vo vôbec prvých priamych voľbách do EP v roku 1979.

Po zverejnení odhadov výsledkov francúzsky prezident Emmanuel Macron ohlásil, že rozpustí dolnú komoru parlamentu. Prvé kolo legislatívnych volieb sa tak uskutoční 30. júna.

VYSVETLENIE Európskeho parlamentu v roku 2024

Macron vyjadril presvedčenie, že Francúzi sa v predčasných parlamentných voľbách rozhodnú správne. „Verím, že Francúzi dokážu urobiť správne rozhodnutie pre seba a pre budúce generácie.“

Rozhodnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona rozpustiť Národné zhromaždenie je riskantným krokom. Podľa nich nie je vylúčené, že by voľby mohla vyhrať krajne pravicová strana Národné združenie, ktorá výrazne uspela v nedeľňajšom hlasovaní do Európskeho parlamentu.

Podľa ľudí z Macronovho okolia je cieľom prezidenta vo voľbách zvíťaziť a získať v dolnej komore väčšinu. Podľa agentúry AFP Macron môže dúfať, že k voľbám do národného parlamentu príde viac voličov, ktorí budú chcieť zastaviť rast krajnej pravice.

Kandidátom nacionalistického Národného združenia (RN) na post francúzskeho premiéra bude 28-ročný znovuzvolený europoslanec Jordan Bardella. Prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby po tom, ako krajne pravicová strana Národné združenie porazila jeho centristické sily vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Predčasné Parlamentné Voľby

Volebná účasť v prvom kole nedeľňajších predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku bola podľa tamojšieho ministerstva vnútra o 17.00 h na úrovni 59,4 percenta, čo je približne o 20 percentuálnych bodov viac ako v rovnakej fáze predchádzajúcich volieb v roku 2022.

Podľa prognóz viacerých prieskumných spoločností by to po zatvorení volebných miestností o 20.00 h znamenalo konečnú účasť 67,5 až 69,7 percenta. Konečná volebná účasť v roku 2022 bola 47,5 percenta.

Prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby po tom, ako krajne pravicová strana Národné združenie (RN) začiatkom júna porazila jeho centristické sily vo voľbách do Európskeho parlamentu. Hrozí však, že sa tento hazard nevydarí a Macronova aliancia sa podľa prieskumov verejnej mienky umiestni až na treťom mieste za RN a ľavicovým Novým ľudovým frontom (NFP).

Podľa väčšiny prieskumov je RN na najlepšej ceste získať najväčší počet kresiel v Národnom zhromaždení - dolnej komore parlamentu - po druhom kole volieb, ktoré sa bude konať 7. júla, hoci nie je jasné, či získa absolútnu väčšinu. Konečné prieskumy verejnej mienky dávali RN 35 až 37 percent hlasov, zatiaľ čo NFP by získal 27 až 29 percent a Macronov tábor 20 až 21 percent.

Tieto voľby by mohli priniesť prvú krajne pravicovú vládu vo Francúzsku od druhej svetovej vojny, čo by znamenalo potenciálnu zmenu v srdci EÚ. RN, euroskeptická a protiimigračná strana, bola dlho „vyvrheľom“, ale teraz je bližšie k moci ako kedykoľvek predtým.

Marine Le Penová, predsedníčka RN do roku 2022, sa snažila „detoxikovať“ svoju stranu známu rasizmom a antisemitizmom, čo sa jej podarilo na pozadí hnevu voličov na Macrona a vysoké životné náklady, ako aj na pozadí narastajúcich obáv z imigrácie.

V krajine je viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Vo Francúzsku sa v nedeľu konali predčasné parlamentné voľby. Najväčšie šance na výhru má krajne pravicové Národné združenie pod vedením Marine Le Penovej. Na druhom mieste by mohol skončiť ľavicový blok a vládny až na treťom. Nasvedčujú tomu aj povolebné prieskumy.

Podľa povolebných prieskumov získala krajne pravicová strana Národné združenie (RN) v prvom kole francúzskych parlamentných volieb približne 34 % hlasov. Ľavicový blok Nový ľudový front, v ktorom sa pred voľbami združili socialisti, komunisti, zeleňou, strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) a ďalšie menšie zoskupenia, podľa odhadov získa v prvom kole zhruba 28 až 29 percent hlasov. Stredový tábor prezidenta Macrona sa umiestnil na treťom mieste s približne 20 až 22 percentami.

Volebná účasť bola podľa odhadov medzi 67,5 a 69,7 percenta, čo je najviac za posledné desaťročie. O tom, koľko kresiel v Národnom zhromaždení jednotlivé bloky získajú, sa rozhodne až v druhom kole volieb. To sa bude konať 7. júla.

"Vysoká účasť v prvom kole (...) svedčí o dôležitosti tohto hlasovania pre všetkých našich krajanov a o túžbe objasniť politickú situáciu," uviedol Macron podľa agentúry AFP v písomnom vyhlásení. Volebná účasť je dokonca o niečo vyššia, ako bola v rovnakom čase v minulotýždňovom prvom kole volieb.

Tri hodiny pred uzavretím volebných miestností stihlo odovzdať svoj hlas 59,7 percenta z oprávnených voličov, čo je najviac za ostatné vyše štyri desaťročia, konkrétne od roku 1981. Vo voľbách do Národného zhromaždenia (dolná komora parlamentu) môže voliť viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Volebné miestnosti sú otvorené od 8.00 h do 20.00 h a počiatočné výsledky budú známe už krátko po ich zatvorení. Hlasovanie v zámorských územiach Francúzska sa začalo už v sobotu. Francúzi volia 501 z 577 kresiel v Národnom zhromaždení.

Rozhodnutie Macronova o vyhlásení predčasných volieb po úspechu RN v júnových eurovoľbách prekvapilo väčšinu analytikov. Funkčné obdobie poslancov Národného zhromaždenia je päť rokov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na jasnú porážku svojej strany v eurovoľbách oznámil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie a vypíše nové voľby. Vzostup krajnej pravice, ktorá voľby podľa prvých odhadov s veľkým náskokom vyhrala, označil Macron za nebezpečenstvo pre Francúzsko. "Rozhodol som sa, že vám dám znovu šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách," uviedol Macron v krátkom televíznom vystúpení. Prvé kolo volieb vypíše na 30. júna, druhé na 7.

Voľby do Európskeho parlamentu vyhralo vo Francúzsku podľa prvých odhadov nacionalistické Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktoré získalo približne 32 percent hlasov. Centristická koalícia vedená Macronovým hnutím Obnova má okolo 15 percent.

Občianska koalícia (KO) premiéra Donald Tuska vyhrala v Poľsku podľa odhadov voľby do Európskeho parlamentu so ziskom 38,2 percenta pred opozičným zoskupením Právo a spravodlivosť (PiS), ktoré podporilo 33,9 percenta hlasujúcich.

Voľby do Európskeho parlamentu v Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v ČR.

V Taliansku voľby do Európskeho parlamentu podľa odhadov vyhrala vládna strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Georgie Meloniovej so ziskom medzi 26 a 30 percentami, druhá skončila opozičná Demokratická strana (PD) s 21 až 25 percentami. Tretia je s desiatimi až 14 percentami Hnutia piatich hviezd (M5S).

Strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána získala vo voľbách do Európskeho parlamentu 43,8 percenta hlasov a proti minulým voľbám si pohoršila. Najsilnejšia opozičná strana TISZA má 31 percent, čo výrazne prevyšuje zisk Orbánových hlavných vyzyvateľov z predchádzajúcich eurovolieb.

Ľudová frakcia EPP získala v európskych voľbách 189 mandátov a zostáva stále najväčšou politickou skupinou v Európskom parlamente. Na druhom mieste skončila frakcia socialistov a demokratov (S & D) so 135 mandátmi. Posilnila krajná pravica, najviac si pohoršila frakcia Zelených.

Prehľad výsledkov volieb do EP vo vybraných krajinách

Krajina Víťazná strana Zisk (%)
Francúzsko Národné združenie (RN) 32
Poľsko Občianska koalícia (KO) 38,2
Česko ANO 26,14
Taliansko Bratia Talianska (FdI) 26-30
Maďarsko Fidesz 43,8

tags: #volebná #účasť #francúzske #voľby

Populárne príspevky: