Divoko rastúce ovocie na Slovensku: Objavte poklady prírody zadarmo

Slovensko, krajina bohatá na lesy a lúky, ponúka širokú škálu divoko rastúceho ovocia. Tieto plody sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. Natrhať si ovocie bezplatne nemusí byť náročné, ak viete, kam máte ísť. Nemusíte vždy chodiť na samozber, kde zaplatíte častokrát veľa peňazí, pretože naši predkovia nám zanechali dedičstvo, ktoré je úplne zadarmo.

Početná komunita zberačov z Česka aj Slovenka mapuje voľne rastúce stromy, kríky a byliny už šesť rokov. Ako informovali novinky.cz, tvorcovia nápadu sa inšpirovali podobným projektom v zahraničí.

Ivan Hričovský: VRÚBĽOVANIE EGREŠOV A RÍBEZLÍ

Výber vhodného miesta v záhradke na severe pre jednotlivé druhy drobného ovocia je veľmi dôležitý. Pri rozhodovaní sa, ktoré druhy budeme pestovať, je dobré si urobiť plán výsadby, v ktorom zohľadníme požiadavky jednotlivých druhov drobného ovocia. Vyvarujeme sa tak sklamania a neúspechov a naša príkladná starostlivosť sa nám vráti v podobe bohatej a kvalitnej úrody.

Rozmanitosť ovocia v slovenských lesoch

Slovensko je krajina veľmi členitá, čo vytvára potrebu ponuky ovocných výpestkov s rozdielnou odolnosťou proti chladu. I keď hlavná oblasť pestovania ovocia na Slovensku je jeho juhozápadná časť, nič to nemení na fakte, že Slovensko je plné záhradkárov, ktorí prahnú po stále novších odrodách, ktoré by mohli pestovať vo svojich záhradách. A tieto záhrady sa nenachádzajú iba v Komárne či Stupave, ale sú roztrúsené po celom území republiky. A práve tu nachádzame akési jemné znevýhodnenie severnejších lokalít. Väčšina odrôd je totiž vyšľachtená do južných a severných polôh. Väčšina. Ale nie všetky.

Les od nepamäti poskytoval aj zdroje vitamínov, ktoré človek vždy inštinktívne vyhľadával, aby dodal svojmu organizmu ochranné látky. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie patria:

Lesné jahody (Fragaria vesca): Sú dodnes veľmi obľúbené, najmä pre svoju neopakovateľnú vôňu, ale obsahujú aj vysokú hladinu vitamínu C.
Čučoriedky (Vaccinium myrtillus): Obsahujú najmä vitamín A, na dedinách sa z nich často varil sirup, ktorý sa používal ako liek na žalúdok. V niektorých regiónoch sa varil aj čučoriedkový lekvár a plody sa sušili a užívali ako liek pri črevných ťažkostiach.
Brusnice (Vaccinium vitis idaea): Keďže sú dosť trpké, nejedávali sa čerstvé, ale zavárali sa, podobne ako im podobná kľukva (Oxycoccus).
Lesné maliny (Rubus idaeus): Kedysi sa v zámožnejších rodinách z malín i jahôd varila voňavá kaša s medom a vínom.
Černice (Rubus fruticosus): Z nich sa varil lekvár a dorábalo sa aj chutné víno.
Šípky (Rosa canina): Najmä v horských oblastiach boli šípky vždy dobrou zásobárňou vitamínu C. Zo šípok sa robilo veľmi chutné víno, plody sa tiež sušili a varili na hustý lekvár.
Jarabina (Sorbus): Obsahuje zvláštny alkoholický cukor sorbit. Na Slovensku a v Čechách sa jedli namrznuté surové, alebo sa z nich robila domáca pálenka.
Trnky (Prunus spinosa): Hojne sa vyskytuje na stráňach a medziach. Dnes ľudia robia z trnok najmä podomácky víno, ale kedysi sa uvarené i jedli. Zbierali sa po prvom mraze, kedy zmäkli.
Drienky a dráče (Berberis): Šťava z nich sa používala najmä proti skorbutu.
Jablká (Malus silvestris) a hrušky (Pirus piraster): Uchovávali sa v slame alebo sa sušili. Uvarené sušené plánky patrili k tradičnej súčasti vianočných obradových jedál najmä v horských regiónoch Slovenska.

Kedy a kde hľadať divoké ovocie

Leto a jeseň sú obdobia, kedy príroda rozdáva svoje poklady najštedrejšie. V okolí stále nájdeme staré ovocné stromy a kríky, ktoré rodia bez toho, aby ich niekto strihal, hnojil či polieval. Často ide o zvyšky niekdajších sadov, stromoradia pozdĺž ciest alebo o staré záhrady, ktoré dávno stratili svojho gazdu.

Šípky: Rastú hojne pri poliach, popri železničných tratiach či v krovinách na okrajoch lesov.
Trnky: Obľubujú slnečné stráne a medze medzi poľami.
Staré jablone a hrušky: Objavíte ich často pri dedinských cestách, v opustených sadoch či v starých alejach.
Ríbezle a maliny: Neraz sa zachovali v okolí chát alebo v záhradách, ktoré už nikto neudržiava.

Divoké ovocie však nemusíte hľadať iba na vidieku. Aj mestské parky alebo okrajové časti miest vás môžu prekvapiť. Kedysi sa totiž aj do verejných priestranstiev vysádzali úžitkové stromy. Preto nie je výnimkou, že v sezóne narazíte v parku na slivky, jablká, višne či dokonca duly.

Ako sa menia plody počas roka:

Na začiatku leta dozrievajú čerešne a višne, neskôr aj marhule a broskyne - tie však vo voľnej prírode nájdete skôr vzácne.
V auguste a septembri prichádzajú na rad slivky, trnky a jablká.
Šípky, hloh a jarabiny sa oplatí zbierať až po prvých mrazoch, keď zmäknú a získajú jemnejšiu chuť.

Bezpečnosť pri zbere a konzumácii lesného ovocia

Je dôležité si uvedomiť, že konzumácia lesného ovocia bez jeho dôkladného umytia môže predstavovať skryté zdravotné riziko. Vo viacerých krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska a Českej republiky, zaznamenávajú odborníci v posledných rokoch nárast počtu ochorení spôsobených líščou pásomnicou (Echinococcus multilocularis). Ide o parazitické ochorenie označované ako echinokokóza, ktoré je prenášané na človeka prostredníctvom drobných vajíčok pásomnice nachádzajúcich sa na povrchu lesného ovocia.

Ako sa účinne chrániť:

Nikdy nejedzte lesné plody priamo z kríkov alebo zo zeme.
Ovocie vždy dôkladne opláchnite čistou tečúcou vodou.
Ak chcete mať istotu, tepelne ovocie upravte. Varením, prípravou džemov alebo kompótov sa pásomnica a jej larvy bezpečne zničia.
Ak zbierate lesné plody v oblastiach s vyšším výskytom líšok, zvážte použitie rukavíc alebo iných ochranných pomôcok.
Ak máte doma psa, ktorý behá voľne v prírode, pravidelne ho odčervujte, pretože aj psy môžu byť prenášačmi vajíčok líščej pásomnice.

Ako spracovať divoké ovocie

Ak radi zavárate, sušíte alebo robíte domáce sirupy, nájdete si v prírode vždy niečo, čo sa dá využiť. Predstavte si vôňu šípkovej marmelády, trnkového džemu, domáceho jablčného octu, bazového sirupu alebo sušených jabĺčok. Chuť takýchto domácich dobrôt je vždy osobitá, pretože viete, odkiaľ suroviny pochádzajú a že ste si ich nazbierali vlastnými rukami. Navyše, takto si môžete uchovať kúsok leta aj na dlhé zimné mesiace.

Zo zozbieraných plodov sa najčastejšie pripravujú rôzne zaváraniny ako sú marmelády, džemy a kompóty, ale aj sirupy, mušty a šťavy. Dajú sa tiež sušiť a skvele chutia aj surové.

Oskoruša domáca (Sorbus domestica)

Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša domáca alebo jednoducho oskoruša, patrí medzi vzácne listnaté stromy s jedlými plodmi. Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých.

Tento opadavý strom dorastá do výšky 10-20 metrov a je charakteristický svojou široko kužeľovitou korunou, ktorá môže dosahovať priemer až 10 metrov. Kmeň je pokrytý šedohnedou kôrou s pozdĺžnymi prasklinami. Listy oskoruše sú jednoduché, vajcovité a majú pílovitý okraj.

Jarabina oskorušová rastie predovšetkým v teplých a suchých oblastiach strednej a južnej Európy. Na Slovensku je tento druh vzácny a pamätné stromy sú chránené.

Plodom jarabiny oskorušovej sú guľovité, hruškovité či vajcovité malvice zvané oskoruše, ktoré majú tmavo hnedú farbu s bodkovaným povrchom. Tieto plody sú jedlé a obsahujú veľké množstvo vitamínov, najmä vitamín C.

Oskoruša začne plodiť medzi 10 až 20 rokom svojho života. Plody zrejú a opadávajú väčšinou od augusta do novembra. Úroda ovocia sa líši, u dospelého stromu môže dosahovať od 300 do 1200 kg. Avšak úroda nie je každoročná a niekedy sa môže stať, že strom neprodukuje žiadne ovocie.

Na Slovensku vážia plody oskoruší z otvorených krajín 10 až 30 g a majú priemer 2,5 až 4 cm. Kvety sú drobné, biele alebo svetlo ružovej farby, zoskupené v chocholíkoch. Oskoruša kvitne v máji a júni a jej kvety poskytujú potravu pre mnoho druhov hmyzu. Strom kvitne asi len 14 dní, potom sa na miestach kvetov začnú objavovať drobné, nezrelé plody. Je to jednodomá drevina schopná samoopelenia.

Na navodenie vhodných podmienok na rast stromu je ideálna hlinitopiesočnatá, priepustná a mierne vlhká pôda s neutrálnym až mierne kyslým pH. Pestuje sa ako solitéra, v blízkosti iných stromov či kríkov, vo voľnej prírode niekedy rastie aj na okrajoch listnatých lesov. Pôdu okolo stromu udržujeme vlhkú, ale nie premokrenú. V suchých obdobiach zalievame najmä mladé stromčeky po výsadbe, vyrastený strom si dokáže z vlahou hospodáriť sám.

Oskoruše vysádzame ideálne na jeseň, keď strom stráca listy a prechádza do pokojového obdobia. Mladé stromčeky môžete rozmnožiť napríklad odoberaním výhonkov zo starších rastlín alebo výsevom semien z plodov. Pri množení semenami treba počítať s dlhším obdobím klíčenia a pomalším rastom mladých rastlín. Nezabúdame ani na pravidelný rez a tvarovanie koruny, ktorý vykonávame počas vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo koncom zimy.

Ovocné stromy vhodné na pestovanie v slovenských záhradách

Slovensko je plné záhradkárov, ktorí prahnú po stále novších odrodách, ktoré by mohli pestovať vo svojich záhradách. A tieto záhrady sa nenachádzajú iba v Komárne či Stupave, ale sú roztrúsené po celom území republiky. A práve tu nachádzame akési jemné znevýhodnenie severnejších lokalít. Väčšina odrôd je totiž vyšľachtená do južných a severných polôh.

Jablone

Voľne preložiteľné ako Zlaté. Ide o najlepšiu litovskú odrodu jablone pochádzajúcu z kríženia odrôd Mc´Intosh x Gravštýnske. Veľmi známa a obľúbená je najmä v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Stromy rastú silno, odporúča sa preto na zmiernenie rastu ich pestovanie na slabšie a stredne silno rastúcich podpníkoch, na ktorých tiež oveľa skôr vstupujú do plodnosti.

Je to zimná odroda, ktorá sa v našich podmienkach správa skôr ako typická jesenná. Plody dozrievajú začiatkom septembra a konzumovateľné sú prakticky okamžite. Skladovanie je možné v dobrých podmienkach do februára až marca. Plody sú atraktívne, stredne veľké až veľké (120 - 150 g), okrúhle, čiastočne sploštené. Farba šupky je žltá, na slnečnej strane vyfarbená do ružovočervena. Dužina je pomerne mäkká, vyžaduje opatrný zber, prepravu a triedenie. Plody vynikajú veľmi dobrou chuťou, sú šťavnaté, polosladké. Odroda je veľmi mrazuvzdorná, odolná proti chorobám.

Bieloruská stredne silno rastúca zimná odroda. Ako väčšina bieloruských odrôd má veľmi dobrú chuť, je mrazuvzdorná a odolná proti chorobám. Plody sú veľké, veľmi atraktívne a žiadané. Plody dozrievajú v polovici septembra a možno ich skladovať do marca. Dobre znášajú prepravu. Dozreté plody zostávajú (na rozdiel od odrody Auksis) dlhodobo na konároch, vďaka čomu je možný ich postupný zber.

Zimná odroda pochádzajúca, ako už jej samotný názov napovedá, z Bieloruska. Stromy rastú stredne silno, konáre dobre obrastajú plodonosnými výhonmi. Atraktívne červené plody dorastajú do veľkosti okolo 150 g. Konzumne dozrievajú v novembri, skladujú sa do marca. Dužina je šťavnatá, sladkokyslá, jemne aromatická.

Neskorá letná odroda pochádzajúca z bieloruského šľachtenia. Stromy tejto odrody rastú stredne intenzívne. Tvoria pevné a dobre tvarovateľné koruny, v ktorých postačuje jemná prerezávka mladších výhonov. Odroda skoro vstupuje do plodnosti. Plody dozrievajú postupne, veľmi dobre držia na strome, a to i vo veternom počasí. Sú veľké, v priemere dosahujú hmotnosť 150 - 180 g. Šupka je svetločervenej farby, dužina je šťavnatá, krásne sladká, s absentujúcimi kyselinami. Plody vydržia po zbere asi mesiac, v chladiarni ich možno skladovať dokonca až 2 mesiace.

Litovská zimná stĺpovitá odroda pochádzajúca z kríženia odrôd KV-26 x Iedzenu. Známa je tiež pod kódovým označením D-3-94-2. Stromy sú silno rastúce, preto vyžadujú podpníky typu M26 a slabšie. Stredne sa rozkonáruje, na zamedzenie vyhoľovania je vhodná pravidelná obmena rodivých výhonov a tŕňov. Kvitne stredne skoro, kvety sú atraktívne. Do plodnosti vstupuje skoro a vďaka vysokým úrodám je náchylná na striedavú plodnosť.

Plody sú atraktívne, stredne veľké, majú široký kónický tvar, jednotnú tmavočervenú farbu. Dužina je pevná, zelenkavá, stredne šťavnatá, polokyslá, dobre chutí. Plody dozrievajú koncom septembra, skladovateľnosť je do februára. Odroda je stredne odolná proti chrastavitosti, odolná proti múčnatke a hnilobe plodov. Nebolo zistené napadnutie rakovinou. Plody sú stredne veľké, povrch šupky je jasnočervený, s pekným vzhľadom. Dužina je zelenobiela, jemná, veľmi dobre chutí, je stredne šťavnatá. Plody začínajú dozrievať začiatkom septembra, konzumovateľné sú prakticky okamžite. Skladovanie je možné do februára. Stromy sú slabo rastúce, veľmi skoro vstupujú do plodnosti.

Lotyšská odroda, ktorá obohacuje sortiment stĺpovitých odrôd jabloní. Plody sú nadpriemerne veľké. V čase zberu sú peknej žltkastej farby, ktorú na väčšine plodu dozrievajú atraktívne ružové pásiky. Plody sú veľmi chutné, so sladkokyslou chuťou, ktorá intenzívne pripomína banánovú a mangovú arómu.

Veľmi perspektívna, atraktívna neskoro jesenná až zimná ruská stĺpovitá odroda. Odroda je veľmi dobre plodiaca, vysokoodolná proti chrastavitosti a chladu. Stromy sú slabo rastúce, vďaka čomu veľmi skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je vysoká. Zrelé plody zostávajú dlho na strome.

Neskoro jesenná až skoro zimná ruská odroda vyšľachtená V. Kichinom, známym ruským propagátorom stĺpovitých jabloní. Plody sú stredne veľké, okrúhle, tmavoružové, s pevnou stredne šťavnatou dužinou. Plody dlho vydržia na konároch, na konzum sú vhodné od septembra do januára. Odroda je odolná proti chrastavitosti, mrazuvzdorná a odolná proti chorobám. Stromy sú stredne silno rastúce, netvoria veľa konárov.

Lotyšská neskoro letná stĺpovitá odroda jablone pochádzajúca z kríženia odrôd KV-11 x Melba. Stromy rastú stredne silno, slabo sa rozkonárujú, vynikajú atraktívnymi dlhými listami. Kvitne stredne skoro, kvety sú atraktívne. Do plodnosti vstupuje skoro a tá je vysoká, ako väčšina stĺpovitých odrôd má však tendenciu k striedavej plodnosti. Plody sú stredne veľké, jednotné, hladké, atraktívne, v okrúhlom tvare. Vrchné sfarbenie šupky je jasnočervené. Dužina je stredne pevná, biela, aromatická, polokyslá až sladká, dobrá. Zberová sezóna sa začína v neskorom lete a končí sa počas jesene. Plody dlhším skladovaním strácajú kyslosť. Stromy sú stredne odolné proti chrastavitosti i múčnatke, nebolo pozorované ani napadnutie rakovinou. Vykazujú tiež dobrú odolnosť proti jarným mrazom.

Hrušky

... alebo tiež Bieloruská neskorá je zimná odroda hrušky pochádzajúca, ako už jej názov napovedá, z Bieloruska. Stromy rastú celkovo stredne silno, skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je bohatá. Plody dozrievajú začiatkom októbra, skladovateľnosť je do februára. Sú stredne veľké až veľké, majú baňatý hruškovitý tvar, dosahujú hmotnosť okolo 110 - 120 g. Šupka je žltozelenej farby, na slnečnej strane s jemným pomarančovým líčkom. Dužina je pevná, stredne šťavnatá, veľmi dobre chutí.

Ruská, stredne silno rastúca, nenáročná na miesto pestovania. Vykazuje dobrú odolnosť proti mrazom, čo umožňuje jej pestovanie aj v okrajových oblastiach. Je cudzoopelivá, vhodnými opeľovačmi sú odrody Bieloruská neskorá, Konferencia a Clappova. Odroda je veľmi úrodná, plodí každoročne. Plody tejto odrody sú veľké, dosahujú hmotnosť až 220 g. Dozrievajú v druhej polovici septembra a sú okamžite konzumovateľné.

Letná litovská odroda hrušky, ktorej názov by sme mohli voľne preložiť ako Letná maslová. Stromy sú silno rastúce, úrodnosť je každoročne veľmi dobrá. Stromy do nej vstupujú najneskôr 5 rokov po výsad...

Výber ovocia podľa veľkosti záhrady

Ovocie má nezastupiteľnú úlohu v zdravej výžive a záhradkári si môžu dopestovať chutné plody priamo vo svojej záhrade. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy ovocia, ktoré možno pestovať na stromoch, s ohľadom na rôzne veľkosti záhrad a klimatické podmienky.

Stredne veľké záhrady

Stredne veľké záhrady ponúkajú viac priestoru na pestovanie rôznych druhov ovocia. Hoci rozmery nie sú vždy rozhodujúce, dôležité je zvážiť, ako využiť priestor efektívne. Vyššie ovocné druhy je vhodné umiestniť do severnej, západnej alebo severozápadnej časti záhrady, aby netienili nižším rastlinám alebo zeleninovým záhonom.

Pre stredne veľké záhrady sú nosné jablone, ideálne pestované v tvare štíhleho vretena na slabo rastúcich podpníkoch. Tento tvar je vhodný aj pre hrušky, ázijské hrušky, duly a mišpule. Dokonca aj kôstkoviny, ako čerešne, broskyne, nektárinky, slivky, ringloty, marhule a višne, sa dajú pestovať v tvare štíhleho vretena, ak sa použije slabo rastúci podpník a špecifický rez. Pre kôstkoviny je však potrebné zväčšiť rozstup aspoň na 1,5 metra.

V stredne veľkých záhradách možno pestovať kôstkoviny aj v klasických korunkových tvaroch, pričom pri pravidelnom reze stačí vzdialenosť 3 metre medzi stromami.

Popínavé druhy

Ak budujeme opornú konštrukciu pre štíhle vretená jabloní, môžeme pridať ďalšie rady pre popínavé druhy, ako sú aktinídie (kivi), stolový vinič a schizandra čínska.

Exotické druhy

V južnejších oblastiach Slovenska je možné experimentovať s exotickými druhmi, ako sú figovníky, ebenovník rajčiakový (hurmikaki) a granátovníky.

Menej známe druhy

Môžeme vysadiť čučoriedky, aróniu čiernoplodú, hloh alebo rakytník rešetliakovitý.

Drobné ovocie

Drobné ovocie je cennou súčasťou záhrad. Kríky drobného ovocia prinášajú chutné a zdravé plody plné vitamínov a sú nenáročné na pestovanie. Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie. Medzi najobľúbenejšie kríky patrí arónia a baza čierna, ktoré sú známe svojimi liečivými účinkami. Veľmi populárne sú aj brusnice, čučoriedky a zemolezy, ktoré ocenia milovníci sviežeho bobuľového ovocia.

Do popredia sa dostávajú aj menej známe druhy ako múchovník či rakytník. Múchovník pripomína čučoriedku, no je odolnejší a plody sú sladšie. Medzi klasiku, ktorú pozná každý, patria ríbezle, egreše, maliny a černice. Či už červené, biele alebo čierne ríbezle, všetky sa hodia na sirupy či džemy. Pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné, sú tu malinojahody a dokonca aj kiwi, ktoré sa dá úspešne pestovať aj v našich podmienkach.

Pestovanie väčšiny ovocných kríkov nie je zložité. Najlepšie je vybrať im slnečné a chránené miesto, pripraviť priepustnú a výživnú pôdu a dbať na pravidelnú zálievku.

Netradičné ovocné stromy

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.

Rakytník (Hippophae rhamnoides)

Rakytník nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa s ním stretávame v záhradách častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok sa považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre znáša zvýšenú salinitu pôdy a odoláva škodcom či chorobám.

Rakytník fixuje vzdušný dusík do pôdy, preto prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.

Ásimina trojlaločná (Asimina triloba)

Ásimina trojlaločná, známa aj pod názvom Paw Paw, je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka.

Ásimina listami pripomína tropický strom, no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.

Hurmikaki (Diospyros kaki)

Hurmikaki, alebo kaki, pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd je široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi a bez jadierok (partenokarpické). Pri pestovaní hurmikaki je výhodou jeho odolnosť proti škodcom a chorobám, ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez.

Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).

Kiwi (Actinidia)

Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach, je kiwi, najmä druhy odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko.

Figovník

Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.

Moruša

Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody.

Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.

Goji (Kustovnica čínska)

tags: #voľne #rastúce #ovocie #Slovensko