Vplyv teploty na cukrovú repu na Slovensku

Cukrová repa, hoci v poslednom období mierne upadla do zabudnutia, zostáva kľúčovou plodinou pre produkciu cukru na Slovensku. Pestovanie cukrovej repy je pomerne jednoduché a podobá sa na pestovanie cvikly. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie cukrovej repy, od výberu vhodných odrôd a predplodín, cez agrotechnické postupy, až po vplyv vonkajších faktorov na úrodu.

História a súčasnosť pestovania cukrovej repy

Hoci sa to nemusí zdať, pestovanie cukrovej repy a výroba cukru z nej majú pomerne krátku históriu. Prvé pokusy o získanie cukru z repy sa uskutočnili len pred približne 250 rokmi a komerčná výroba sa rozbehla až začiatkom 19. storočia. Dovtedy sa cukor získaval výlučne z cukrovej trstiny.

Pred tridsiatimi rokmi, v čase najväčšieho rozmachu slovenského cukrovarníctva, boli polia s cukrovou repou bežným javom. Ľudia ju využívali aj v kuchyni, napríklad ako prírodné sladidlo pri sterilizácii cvikly, alebo na výrobu repáku. Dnes sa rozsiahle polia repy z krajiny takmer vytratili a od jej veľkovýrobného pestovania sa v mnohých regiónoch upustilo. Avšak aj medzi záhradkármi je pestovanie cukrovej repy skôr raritou.

Výber odrody a predplodiny

Pre záhradkárov je aktuálne dostupná odroda ‘Hanibal’ s vysokou cukornatosťou. Jediné, čo od vás budú rastliny počas vegetácie vyžadovať, je odburiňovanie. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.

Medzi nevhodné predplodiny repy cukrovej patrí kukurica, samotná repa cukrová, ale aj ďatelina. Vyvážené striedanie plodín je základom dlhodobej produktivity nielen pre CONVISO® SMART, ale pre všetky plodiny. Pri rôznych plodinách je jednoduchšie prepínať medzi rôznymi spôsobmi účinku herbicídov a zavádzať do striedania plodín viac aktívnych látok bez ALS. Po cukrovej repe SMART je možné pestovať celý rad rôznych plodín, ale je dôležité vybrať si tú správnu. Vždy dodržiavajte odporúčania v príručke pre pestovateľov alebo na etikete herbicídu! Následné plodiny, ktoré sa neodporúčajú, môžu byť citlivé na herbicídy ALS, ako je CONVISO® ONE.

Agrotechnika pestovania

Pestovanie repy cukrovej je jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc.

Ing. Sofia Lackovičová, Ing. Po zasiatí cukrovej repy a následných zrážkach môžeme spolu s klíčením repy cukrovej pozorovať výskyt rôznych druhov burín, ktoré je možné regulovať od klíčenia až do štádia uzatvorenia medziriadkov. Naše portfólio ponúka možnosť skorého herbicídneho ošetrenia prípravkom MONOGRA 700 SC (metamitron 700 g/l), ktorého spôsob účinku spočíva v inhibícii fotosyntézy. Buriny sa po aplikácii stávajú chlorotickými a úplne nekrotickými už za niekoľko dní. Efektívne herbicídne ošetrenie vám tiež poskytne prípravok SOLIDER (triflusulfuron 146 g/l, quartz sand 0,63-2,5 g/l), ktorý patrí do skupiny inhibítorov účinku enzýmu acetolaktát syntázy (ALS). Aplikáciu odporúčame vykonať v čase kedy sú buriny v počiatočných vývojových fázach. Ako ďalšiu možnosť herbicídneho ošetrenia ponúkame graminicídny prípravok TREPACH (quizalofop-P-ethyl 50 g/l) so systémovým účinkom, prijímaný povrchom listov a následne rozvádzaný do celej rastliny. TREPACH je špecialista na ničenie trávovitých burín v repe cukrovej. Účinná látka quizalofop sa hromadí v kolienkach a podzemkoch a ničí meristematické pletivá burín. Aplikácia je spravidla možná od 3.

V prípade, ak už má cukrová repa dostatočne vyvinutú listovú plochu, je vhodné doplnenie živín, na ktoré má plodina zvýšené nároky. Repa prijíma vyšší podiel živín cez listy, resp. v prvej polovici vegetácie, čo neskôr využije pri raste koreňa a produkcii cukru. Dodanie dusíku a fosforu je možné prípravkom FITOBELLA N-P-Mg (4-35-10), ktorý je vhodne doplnený horčíkom. Horčík je nevyhnutný prvok pri tvorbe chlorofylu a navyše aktívne pôsobí na enzýmy používané v metabolizme fosforu, bielkovín a cukrov. Kľúčové je tiež doplnenie prvkov ako sú meď (Cu) a síra (S), pretože meď je nevyhnutná pri počiatočnom raste plodín, nakoľko účinkuje ako aktivátor niektorých enzýmov. Dodanie síry zvýši kvalitu a nutričnú hodnotu plodiny a tiež môže zvýšiť energetické zloženie rastlín , cukrov, škrobu a pod. V rámci mikroprvkov má cukrová repa zvýšené nároky na bór (B), preto odporúčame realizovať preventívne a tiež kuratívne doplnenie bóru prípravkom BOROHUMINE 100. Obsah humínových látok pozitívne ovplyvňuje príjem a využitie živín, ktoré hnojivo obsahuje. Vo výžive rastlín preukázal svoje nezastupiteľné miesto aj kremík (Si) čomu nasvedčujú aj výsledky pokusov, vykonané Slovenkou poľnohospodárskou univerzitou (ďalej len SPU) v Nitre. Predmetom výskumu bol vplyv aplikácie hnojiva FERTISILINN na výšku úrody a cukornatosť repy cukrovej. Výsledky pokusov preukázali pozitívny vplyv na výšku úrody buľvy a taktiež sa zvýšila úroveň cukornatosti testovaných odrôd v porovnaní s kontrolou (obrázok 1). Rôzne štúdie poukazujú na dôležitú úlohu kremíka, vďaka ktorému rastliny ľahšie prekonávajú stres v podobe sucha. Avšak, dôležitá je forma kremíku v hnojive, ktorú rastlinám dodávame pri ošetrení. Jednoznačne pozitívny vplyv má na úrodu repy cukrovej prípravok FLORONE, ktorý pozitívne vplýva na výšku úrody a úroveň cukornatosti. FLORONE obsahuje aminokyseliny rastlinného pôvodu a je obohatený o základné NPK živiny a stopové prvky bór (B) a molybdén (Mo). Podľa výsledkov z pokusov vykonaných na SPU v Nitre je najvhodnejším termínom pre aplikáciu fáza pred zapojením porastu. S neustále meniacimi sa klimatickými podmienkami sa vám každú sezónu snažíme priniesť aktuálne poznatky v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, preto neváhajte kontaktovať náš agronomický servis pre cenovo zvýhodnenú ponuku a podrobnejšie informácie.

Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.

Vplyv vonkajších faktorov na rast a vývoj

Výška úrody odzrkadľuje kondičný a zdravotný stav porastov repy počas príslušného vegetačného obdobia a zároveň aj jeho charakteristický priebeh. Dvomi základnými piliermi v reakcii rastlín na vonkajšie podmienky prostredia sú rast a odpoveď na biotické a abiotické stresy.

Abiotické faktory

Základné abiotické faktory, ktoré počas vegetačného obdobia môžu na rastliny pôsobiť, súvisia najmä s teplotou vzduchu, vodným režimom a výživou rastlín.

Teplota

Pri absencii extrémnych podmienok počas vegetačného obdobia je rast repy výrazne ovplyvnený teplotou vzduchu a prírastky biomasy a sušiny, resp. cukru majú pravidelný charakter. Pôsobenie teplotného stresu cestou nízkych teplôt na cukrovú repu je bežné v prvých a posledných dekádach vegetačného obdobia. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na úrovni prírastkov celkovej biomasy sa prejavuje radikálne spomalenie.

Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok a spomalenie rastu nie je až také prudké. Navyše, repa je dvojročná plodina, v prvom roku pestovania nekvitne. V porovnaní s jednoročnými plodinami nedochádza k redukcii úrody cestou asynchronizácie kvitnutia, zníženej životaschopnosti peľu alebo zlyhania vývinu zrna krátko po oplodnení v dôsledku extrémnych teplôt.

Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve. Vplyv teploty vzduchu na vývoj porastov sa dobre kvantifikuje pomocou denných prírastkov teplotnej sumy (GDD z angl. Growing Degree Days). Je to pomocný indikátor pre hodnotenie rastu a vývinu rastlín. Je založený na teplotných pomeroch konkrétnej pestovateľskej lokality a udáva akumuláciu tepla (príkon dostupnej energie) agroekosystémom. Pomocou neho je možné predikovať kritické obdobia výskytu škodcov, ktorých vývoj tiež veľmi úzko súvisí s teplotou prostredia. Umožňuje porovnávať aktuálnu sezónu napríklad s dlhodobým priemerom alebo ideálnou sezónou a zhodnotiť progres alebo momentálnu stagnáciu. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy. Intenzita fotosyntézy a asimilácia látok klesá a skôr prevažujú procesy, pri ktorých rastliny začnú spotrebovávať cukor z buliev. Skorý nástup nízkych teplôt radikálne obmedzuje prírastky biomasy.

Voda

Vodný stres, resp. deficit vody v prostredí narúša vodnú bilanciu rastlín a je zdrojom nerovnosti medzi príjmom vody a požiadavkami rastlín počas vegetácie. Prudko limituje fyziologické procesy, čo sa prejaví opäť spomalenou tvorbou biomasy. Prejavy deficitu vody v koreňovej zóne program diferencuje do troch kategórií. V prvej polovici vegetačného obdobia, keď intenzívne pribúdajú nové listy, sa prvý deficit vody prejaví krátkodobým spomalením rozvoja listovej plochy. Výpočty sa opierajú o zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti v aktívnej koreňovej zóne. Čím hlbšia je koreňová sústava, tým hrubšia vrstva pôdy je pre rastliny k dispozícii. Sucho v povrchových vrstvách pôdy sa kompenzuje dostupnou vodou z hlbších vrstiev. Postupom vegetačného obdobia dosiahne koreňová sústava maximálnu hĺbku a „kompenzačná schopnosť“ prostredia zaniká.

Pokiaľ je v pôde dostatočná zásoba vody, nie je čo riešiť. Ak však chýba, v rámci obranných mechanizmov dochádza k zatváraniu prieduchov v snahe obmedziť výpar a nastoliť úsporný režim. Keď sa deficit natoľko prehĺbi, že hodnoty pôdnej vlhkosti sa blížia až k bodu vädnutia, potom sú v poraste prítomné symptómy ako napr. pokles turgoru buniek, vädnutie, žltnutie až odumieranie listovej plochy. Čím dlhšie trvá priaznivé a teplé obdobie, tým väčší je potenciál pre dobrú úrodu.

Biotické faktory

Biotické faktory sú spôsobené tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy. Repa cukrová je pomerne citlivá na zvýšený tlak listových chorôb, čo sa môže prejaviť na konečnej úrode. Ochrana rastlín chemickými prípravkami bola vhodne načasovaná a účinná.

Ochrana cukrovej repy pred škodcami

Cukrovú repu napáda veľký počet fytofágov, ktorí môžu v značnej miere ovplyvniť úrodu. Väčšina z nich sú suchomilní (xerofilní) škodcovia a vedia sa premnožiť po suchých rokoch, najmä keď 2 až 3 suché roky nasledujú po sebe. V strednej Európe sme mali posledné dva roky výrazne suché. V tomto článku analyzujeme, ktorí škodcovia by mohli ohrozovať porasty cukrovej repy kvôli premnoženiu, pravda pod podmienkou, že budú mať aj v tomto roku na jar a v lete priaznivé podmienky. Uvádzame aj vplyv agrotechnických opatrení na ich populačnú hustotu, čo môže pomôcť pestovateľom vyhodnotiť riziko zvýšeného výskytu daných druhov na konkrétnych poliach a aj znížiť populačnú hodnotu jednotlivých škodcov.

Skočka repová (Chaetocnema tibialis)

Na rozmnožovanie a škodlivosť skočky repovej majú najväčší vplyv poveternostné podmienky, najmä teplota a zrážky. V čase žeru jej vyhovuje teplé (20 - 24 °C), slnečné, bezveterné a suché počasie. Pri kladení vajíčok je pre škodcu optimálne teplé počasie s občasným teplým dažďom prenikajúcim do hĺbky 6 až10 cm. Pre embryonálny vývoj je nevyhnutná vlaha. Vajíčka nakladené do suchej pôdy zväčša vysychajú. Vyliahnutým larvám vyhovuje teplá, kyprá a optimálne vlhká pôda. Pri vyššej vlhkosti pôdy a nižšej teplote sa zvyšuje mortalita lariev. Na plochách, ktoré sa zavlažujú, mortalita lariev a kukiel dosahuje až do 90 %.

Najjednoduchším spôsobom ochrany porastov cukrovej repy je správna agrotechnika. Umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie, rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Sejba by mala byť vykonaná čo najskôr a do optimálnej hĺbky. Porasty z neskorých výsevov sú napádané viac. Zavlažovanie počas prvej polovice leta znižuje v suchých rokoch početnosť škodcu v nasledujúcom roku desaťkrát.

Ryhovec repový (Bothynoderes punctiventris)

Na rozmnožovanie škodcu priaznivo vplýva suché a teplé počasie na jar (najmä v apríli a máji) a prítomnosť veľkých plôch cukrovej repy. Chladná a daždivá jar znižuje aktivitu imág, príjem potravy a plodnosť samičiek. Suché a teplé počasie je pre škodcu optimálne aj v priebehu kuklenia a liahnutia imág v lete (júl - august). Premnoženia nasledujú hlavne po niekoľkých suchých rokoch za sebou. Gradácie môžu trvať aj desiatky rokov.

Agrotechnické opatrenia sa týkajú zberu, osevného postupu, priestorovej izolácie, termínu sejby, výsevu pásov lákacích rastlín a zavlažovania. Zber musí byť kvalitný a rastliny vyrastené z buliev cukrovej repy na starých porastoch repy je potrebné ničiť. Repa by sa nikdy nemala pestovať po repe. Nové porasty repy treba vysievať čo najďalej od minuloročných porastov. Riziko poškodenia porastov je menšie, ak je nový porast od starého aspoň 100 m, a minimálne riziko je pri vzdialenosti 1 - 3 km.

Sejbu cukrovej repy je vhodné vykonať čo najskôr. Vyhneme sa tak synchronizácii masového výskytu škodcu s najcitlivejšími štádiami repy. V lokalitách s väčším výskytom sa odporúča vysievať repu hustejšie. Skorý (skôr ako celý porast) a hustý výsev rastlín cukrovej repy na okrajoch starých alebo nových porastov úspešne môže znížiť škodlivosť. Zavlažovanie cukrovej repy najmä v júli a auguste podporuje rozvoj entomopatogénnych húb, ktoré zvyšujú mortalitu lariev a kukiel.

Racionálna ochrana porastov cukrovej repy je možná len vtedy, keď sa sleduje populačná hustota škodcu. Dlhoročná prognóza sa robí na základe údajov o populačnej hustote prezimujúcich imág na starých porastoch repy. Pôdne výkopy sa robia na jeseň. Prah škodlivosti je 0,6 - 1 imágo/m2. Ak je populačná hustota väčšia, treba sa pripraviť na ochranu mladých porastov cukrovej repy. Krátkodobá prognóza sa robí na základe začiatku výskytu imág na jar, dynamiky migrácie a intenzity poškodenia rastlín. Zásah je potrebný v prípade výskytu 0,1 - 0,3 imága/m2. Na monitoring výskytu, prípadne regulácie početnosti škodcu je v súčasnosti možné využiť i komerčne dostupné feromónové lapače zachytávajúce samčekov i samičky škodcu. Ich umiestnenie do porastov je veľmi jednoduché.

Repná koreňová voška (Pemphigus fuscicornis)

K premnoženiu tohto škodu dochádza v rokoch so suchým a teplým letom, najmä ak sú takéto dva roky po sebe. Najväčšie škody môžu vznikať v priebehu suchého leta, keď rastliny nie sú schopné regenerovať poškodené časti koreňa. Voška môže napadnúť všetky rastliny v poraste a počet uhynutých rastlín sa pohybuje od 2 do 98 %.

Kvalitne a načas vykonané agrotechnické opatrenia predstavujú najúčinnejší spôsob ochrany. Na zníženie populačnej hustoty vošky má vplyv: kvalitný zber cukrovej repy, odstránenie všetkých zvyškov repy z poľa, skorá hlboká orba pôdy, používanie optimálnych dávok minerálnych hnojív a hnojenie maštaľným hnojom, skorá sejba a častá medziriadková kultivácia. Nevyhnutná je likvidácia burinných hostiteľských rastlín, najmä mrlíkov. Veľkú pozornosť je potrebné v tomto smere venovať okrajom polí a priľahlých plôch. Cukrovú repu (príp. cviklu, mangold, špenát atď.) sa odporúča nepestovať na tom istom poli aspoň 3 roky. Najvýznamnejšie agrotechnické opatrenie predstavuje zavlažovanie, ktoré takmer úplne eliminuje škodlivosť repnej koreňovej vošky. Interval od ukončenia zavlažovania po zber by mal byť čo najkratší. Častejšia medziriadková kultivácia tiež prispieva k menšej strate vlahy a priaznivo vplýva i na prirodzených nepriateľov.

Psota repová (Scrobipalpa ocellatella)

Populačná dynamika, počet generácií a škodlivosť psoty repovej závisí od poveternostných podmienok. Jej rozmnožovaniu vyhovuje suché a teplé počasie, najmä na jar a na jeseň. Rozmnožovaniu nevyhovuje daždivé, chladné a veterné počasie, málo slnečných dní, nízke teploty počas zimy. Ku gradáciám dochádza, ak nasleduje viac teplých rokov za sebou. Klimatické podmienky strednej Európy umožňujú lokálne stále udržiavanie populácie, najmä vďaka vývoju psoty na lobodách a láskavcoch.

Významným regulačným opatrením je predovšetkým správna agrotechnika. V prvom rade vyvážené hnojenie a zavlažovanie. Pri intenzívnom zavlažovaní straty na úrode prakticky neexistujú. Odporúča sa tiež skorá sejba, pestovanie odrôd s bujnými listami a odolnosťou na choroby. Významnú úlohu má aj kvalitný zber a ničenie pozberových zvyškov. Zber repy by mal začať vždy na lokalitách s najväčším napadnutím týmto škodcom.

Významným regulačným opatrením je hlboká orba, ktorú je najlepšie vykonať do desiatich dní po zbere úrody. Kukly sa takto dostanú hlbšie ako10 cmpod povrch pôdy, odkiaľ sa už vyliahnuté motýle nedostanú na povrch.

Aktuálna situácia v sektore cukru na Slovensku

Sektor cukru na Slovensku tvoria dva cukrovary - Slovenské cukrovary s.r.o. v Seredi a Považský cukor a.s. v Trenčianskej Teplej spolu s vyše 200 pestovateľmi cukrovej repy, ktorá sa pestuje na výmere 22 500 hektárov. Cukrová repa je kľúčom k produkcii cukru, keďže cukor vzniká v jej tele procesom fotosyntézy. Sektor cukru na Slovensku plní veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe zamestnanosti hlavne na vidieku, pretože priamo aj nepriamo vytvára vyše 3 000 pracovných miest. Ide o jedinú kompletnú a plne funkčnú vertikálu v rámci agropotravinárskeho sektora, ktorá zabezpečuje produkciu suroviny a jej spracovanie až po finalizáciu práve na Slovensku. Slovensko je v produkcii cukru sebestačné na úrovni 120 %, čo významne prispieva k znižovaniu záporného salda zahraničného obchodu v rámci agropotravinárskeho sektora. Cukrovary na Slovensku ročne vyprodukujú približne 200 tisíc ton cukru a to všetko zo slovenskej repy.

Podľa vyjadrení predstaviteľov sektoru, po minulom roku, ktorý bol iba pod úrovňou dlhodobého priemeru, sa v aktuálnej sezóne očakáva len o niečo lepšia úroda, ktorá bude vyššia hlavne vďaka rovnomerným zrážkam na začiatku vegetácie. Avšak august bol pre repu menej priaznivý, keďže málo pršalo. Nedostatok zrážok v kombinácii s dlhotrvajúcimi vysokými teplotami dali cukrovej repe poriadne zabrať. Očakáva sa úroda buliev približne 60 ton z hektára s priemernou cukornatosťou 16 %. Sucho nie je jediný problém, ktorý sektor sužuje. Zástupcovia rezortného ministerstva, pestovatelia a producenti cukru sa zhodli v tom, že pri súčasných podmienkach musí Slovensko zachovať zodpovedný a pozitívny prístup k udržaniu vlastnej produkcie cukru na úrovni približne 200 tis. ton a k pestovaniu cukrovej repy minimálne na súčasnej úrovni rozlohy v priemere ročne 22 tis. ha. Dôvodom je potravinová bezpečnosť Slovenska, využitie existujúcich spracovateľských kapacít, diverzifikácia pestovania plodín a v neposlednom rade aj zachovanie cca. Spoločná poľnohospodárska politika umožňuje poskytovanie viazaných platieb na citlivé komodity, medzi ktoré patrí aj cukrová repa. Nerovnomerné podmienky sa však medzi jednotlivými členskými krajinami vyhrocujú aj v dôsledku rôznych foriem podpôr.

tags: #vplyv #teploty #na #repu #cukrovu

Populárne príspevky:

• Tradičný Recept na Gulášovú Polievku
• Rezy z lieskových orieškov: Kompletný sprievodca
• Donáška jedla Handlová
• Tipy pre dokonalú chuť strukovinovej polievky
• Viac o využití kajmaku