Vplyv odrody kapusty repkovej pravej na kvantitatívne parametre produkcie

Na Slovensku má pestovanie kapusty repkovej pravej (repky) dlhú tradíciu a je najvýznamnejšou a najrozšírenejšou olejnatou plodinou. Napriek tomu záujem o jej pestovanie naďalej pretrváva, pričom dôvodom sú aj dobré odbytové možnosti a ich stabilita. Svoje zohráva aj široká využiteľnosť tak na potravinárske ako aj nepotravinárske účely. V súčasnosti sa záujem o pestovanie a dopyt po repke drží na vysokých číslach.

Využíva sa v potravinárskom priemysle pri výrobe jedlých olejov, je i energetickou surovinou, ktorá sa uplatňuje pri výrobe metylesteru repkového oleja, ktorý sa stáva v dôsledku hroziaceho poklesu svetových zásob ropy strategickou surovinou. Technológia pestovania kapusty repkovej pravej je veľmi komplexný proces vyžadujúci neustálu pozornosť. Je to proces, pri ktorom najsilnejšími faktormi sú podmienky pestovania, odroda a v neposlednom rade samotný pestovateľ.

Významným faktorom v technológii pestovania repky je, ešte pred výberom odrody, resp. hybridu, osevný postup a striedanie plodín. Dnes často počujeme o „prerepkovaní“. V osevnom postupe sú pre ňu vhodnými predplodinami obilniny, najmä jačmeň ozimný, pšenica ozimná. Jačmeň siaty jarný je menej vhodný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu, poškodenú a ochudobnenú o živiny.

Za nevhodné môžeme považovať také predplodiny, ktorých termín zberu je ukončený po 5. až 10. Dôležité je predplodinu včas pozberať a slamu kvalitne rozdrviť a rozmetať, prípadne pozberať. Odrody (hybridy) je nutné pestovať také, ktoré sa budú vedieť adaptovať na rôznorodé podmienky pestovania v SR so snahou dosiahnuť vyrovnané a kvalitné úrody.

Podľa botanického zaradenia patrí kapusta repková pravá - Brassica napus L. var. napus do čeľade kapustovité - Brassicaceae. Na území Slovenskej republiky sa začala objavovať v 8 - 10 storočí v dobe striedavého hospodárstva. Pestovateľské plochy sa rozšírili začiatkom 90. rokov minulého storočia. V roku 2010 sa pestovala na Slovensku na ploche 163 989 hektárov.

Využitie kapusty repkovej pravej možno rozdeliť do štyroch oblastí, a to: potravinárstvo, krmovinárstvo, oleochémia a energetické využitie. Areál pestovania kapusty repkovej pravej je veľmi široký. Zemiaková výrobná oblasť ponúka najvhodnejšie podmienky pre jej pestovanie. Pestovanie kapusty repkovej pravej obmedzujú dva limitujúce faktory, a to v letnom období dostatok vlahy pre založenie porastu a pre prezimovanie porastu vhodný priebeh počasia v zimnom období.

Zaraďuje sa medzi veľmi náročné plodiny v spotrebe živín. Úrodou 1 tony semena odčerpá z pôdy 52 - 59 kg dusíka, 11 - 18 kg fosforu, 40 - 50 kg draslíka a 30 - 38 kg vápnika. Kapusta repková pravá je napádaná celým radom škodlivých činiteľov kam patria choroby, živočíšny škodcovia a buriny. Pestovateľ si môže vybrať až z 80 odrôd ozimnej kapusty repkovej pravej zapísaných v listine registrovaných odrôd.

Jedným so spôsobov využitia repkového oleja je výroba bionafty. Na začiatku všetkého stál nemecký strojný inžinier Rudolf Diesel, ktorý na výstave v Paríži v roku 1898 použil olej z burských orieškov do svojho tlakovo vznetového motora. Metylester repkového oleja sa získava chemickou reakciou repkového oleja s metylalkoholom. Čistý rastlinný olej sa používa v tzv. Elsbett motoroch, ktorý bol vyvinutý nemeckým inžinierom Ludwigom Elsbettom.

Úspešnosť pestovania kapusty repkovej pravej predurčuje najmä genetický základ odrody, aktuálne podmienky prostredia (počasie, stav pôdy) a samozrejme uplatňovaná technológia pestovania.

Výber odrody a jej vplyv na úrodu

Výber vhodnej odrody (zmesi odrôd) predstavuje asi tretinový podiel na tvorbe úrody. Vplyv podmienok prostredia, hlavne v extrémnych ročníkoch, sa podieľa na tvorbe úrody tiež približne jednou tretinou. Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe dobrej a kvalitnej úrody má v daných agroekologických podmienkach predovšetkým použitá technológia pestovania. Veľmi záleží, aké opatrenia budeme realizovať na vyváženie a zmiernenie množstva vonkajších vplyvov. Dôležité je včasnými a správnymi odbornými rozhodnutiami obmedziť ich nepriaznivé účinky.

Vplyv sucha a zrážok

V ostatných rokoch sa stále častejšie prejavuje pri sejbe vplyv sucha, ktoré spôsobuje medzerovitosť porastu. Sucho môže stresovať rastliny nie iba pri vzchádzaní, ale aj počas celej vegetácie. Uškodiť môže aj nadbytok zrážok, najmä pri plytkom obrábaní pôdy. Rozvoj koreňov je potom obmedzený a to na úkor listov.

Osevný postup a jeho význam

Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je repka olejka dobrá predplodina. V súčasnosti uplatňovanej osevnej štruktúre je výbornou predplodinou pre obilniny. Repka sa začína vysievať ako prvá ozimná plodina už v polovici augusta a už po vzídení kryje polia počas celej zimy. Pri stále častejších výskytoch dlhých a teplých jesenných období sa termín výsevu posúva aj na záver agrotechnického termínu. Predídeme tak do určitej miery „prerasteným“ porastom, ktoré často treba aj regulovať.

Koreňový systém a jeho funkcie

Repka má mohutný koreňový systém. Ak má k dispozícii dobre pripravenú, hlbšie spracovanú pôdu, hlavný koreň preniká hlboko a neskôr v suchých obdobiach dokáže rastliny zásobovať vodou. Až 85 percent koreňovej hmoty repky sa nachádza v orničnej vrstve. Dostatočné prekorenenie pôdy repkou umožňuje dobré viazanie živín a dostupnej vody. Repka sama obohacuje pôdu o veľké množstvo rastlinných zvyškov, čím zlepšuje pôdnu štruktúru. Pozemky po repke majú lepšiu akumulačnú kapacitu pre dažďovú vodu, čím sa obmedzuje vodná erózia pôdy. Repka vegetuje na poli takmer jedenásť mesiacov v roku, teda najdlhšie z jednoročných plodín.

Príprava pôdy pred sejbou

Najdôležitejšou požiadavkou pri predsejbovej kultivácii pôdy pod repku olejku je rovnomerne hlboké, drobnohrudkovité osivové lôžko. Drobnosemenná repka jednoznačne rýchlo a kompletne vzchádza v jemnej štruktúre pôdy. Repka sa s úspechom môže pestovať na zoraných pôdach, ale príprava osivového lôžka je na takto pripravenej pôde najmä v suchej jeseni náročnejšia. V priebehu predsejbovej prípravy pôdy má mimoriadny význam zachovanie jej vlhkosti.

Aplikácia aktinomycét a ich vplyv na rast

Aplikácia spór aktinomycét na zlepšenie výnosu rastlinnej produkcie a minimalizovanie používania chemických hnojív a pesticídov je sľubnou trvalo udržateľnou stratégiou. V tejto štúdii bolo použitých 6 izolátov aktinomycét, u ktorých boli potvrdené znaky podpory rastu rastlín a boli označené ako PGPS (Plant Growth Promoting Streptomyces). In situ experimenty sa uskutočnili na modelovej rastline kapuste repkovej pravej hydroponicky za prísne kontrolovaných podmienok v kultivačnej komore (14h deň/10h tma, teplota 22˚C/18˚C, stála relatívna vlhkosť 50 %).

Aplikácia spórovej suspenzie aktinomycét bola uskutočnená 4 spôsobmi, a to aplikáciou na semeno, postrekom, zálievkou ku koreňom a infiltráciou do klíčnych listov. Zistilo sa, že najlepší spôsob aplikácie bol postrek na listy rastlín. Dĺžka koreňového systému mala v priemere 20,31 cm, dĺžka nadzemnej časti 21,04 cm a hmotnosť celej rastliny 2,30 g, čo sa v porovnaní s ostatnými spôsobmi aplikácii preukázalo ako štatisticky vysoko preukazné.

Tabuľka: Vplyv rôznych spôsobov aplikácie aktinomycét na rast kapusty repkovej pravej

Poznámka: Údaje X, Y, Z, A, B, C, D, E, F je potrebné doplniť z ďalších zdrojov pre kompletnosť tabuľky.

tags: #vplyv #odrody #kapusty #repkovej #pravej #na

Populárne príspevky:

• Recepty na sladkosti pre štíhlu líniu
• Recept na mandľový koláč
• Všestranné využitie Hokkaida
• Bohatá úroda cukety
• Tradičný recept