Vplyv pôdy na kvalitu ovocia: Dôležitosť pôdy pre úrodu

V súčasnosti sa čoraz viac diskutuje o kvalite potravín a ich vplyve na naše zdravie. Je jednoznačne dokázané, že hlavným problémom sú technologické postupy poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré ovplyvňujú nielen výnosy, ale aj kvalitu pôdy a následne aj kvalitu ovocia.

Kvalita pôdy v záhrade je kľúčovým faktorom pre zdravý rast rastlín a produkciu kvalitných plodín. Kontaminovaná pôda môže predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí aj životné prostredie.

Cieľom tohto článku je, aby ste sa zaujímali o spôsob obrábania pôdy.

Postrehy zo záhrady #1 – ako zlepšiť pôdu, chrániť rastliny a pestovať pór navždy

Aktuálne spotrebiteľské správanie a výživová hodnota potravín

Na Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre sa dlhodobo sleduje spotrebiteľské správanie sa zákazníkov pri nákupe potravín. Už dlhodobo nám, ale aj z iných výskumov renomovaných agentúr vyplýva, že cena je dlhodobo významným faktorom pri nákupe potravín. V laickej, ale aj odbornej verejnosti sa dnes veľmi málo diskutuje o tom, že súčasné potraviny, resp. už samotné suroviny, majú veľmi nízku výživovú hodnotu v porovnaní s produktami spred niekoľko desiatkami rokov.

Mnohí z nás sa snažia vyhýbať spracovaným potravinám a uprednostňujeme čerstvé produkty, často sa stretávame so zdravotnými problémami.

Vplyv poľnohospodárskych postupov na kvalitu pôdy

Konvenčné postupy umožňujú dosiahnuť obrovské výnosy, ale máloktorý poľnohospodár rieši kvalitu pôdy. Súčasný spôsob zavlažovania, hnojenia a metódy zberu narúšajú štruktúru pôdy i základné interakcie medzi rastlinami a pôdnymi hubami, čo znižuje absorpciu živín z pôdy.

Environmentálna záťaž v pôde je stav, keď je pôda kontaminovaná nebezpečnými látkami v dôsledku ľudskej činnosti, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie ľudí, ekosystémy a kvalitu životného prostredia. Kontaminácia pôdy môže pretrvávať dlhé roky a zhoršovať možnosti jej využitia, napríklad v poľnohospodárstve, urbanizme alebo ochrane prírody.

Vážnejšia situácia ako pri klasickej kontaminácii pôdy sú environmentálne záťaže. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, čelí viacerým environmentálnym záťažiam, ktoré sú výsledkom rôznych priemyselných, poľnohospodárskych a iných ľudských činností. Tieto záťaže predstavujú potenciálne riziko pre zdravie obyvateľov a životné prostredie. Nebezpečné je, že množstvo ľudí dodnes býva vo svojich domoch postavených v lokalitách environmentálnych záťaží. Množstvo z týchto ľudí taktiež má záhrady na environmentálnych záťažiach, kde pestuje plodiny i keď sa to neodporúča.

Ak sa na vašom pozemku nachádza environmentálna záťaž, nechajte toto odstránenie na špecializované firmy a v žiadnom prípade ju neodstraňujte svojvoľne. Môžete tak ublížiť nie len sebe, ale aj vášmu okoliu rozptýlením nebezpečných látok. Niektoré rastliny dokážu absorbovať toxické látky z pôdy.

Kontaminovaná pôda v záhrade predstavuje závažný problém, ktorý môže ovplyvniť zdravie ľudí aj rastlín. Identifikácia príčin a včasná sanácia sú kľúčové pre zachovanie zdravej pôdy. Použitie fytoremediácie, organických látok a pravidelné testovanie môže pomôcť obnoviť úrodnosť pôdy a vytvoriť bezpečné prostredie pre pestovanie rastlín. Ak máte podozrenie na kontamináciu pôdy, neváhajte vykonať testy a podniknúť potrebné kroky na jej vyčistenie.

Výskumy o zmenách v úrode a výživovej kvalite

V roku 2016 bola vo Veľkej Británii realizovaná vedecká štúdia zameraná na zmeny úrody a výživovej kvality zrna pšenice za posledných 166 rokov. Bola založená na analýzach kvality zrna pšenice vykonaných na vzorkách odobratých v rokoch 1850 až 2016. Vzorky boli získané z Broadbalk Continuous Wheat Experiment (Spojené kráľovstvo) a z herbárov zo 16 rôznych krajín sveta. Štúdia poukázala, že síce došlo k zvýšeniu obsahu sacharidov, ale spolu s tým došlo k ochudobneniu minerálneho zloženia a obsahu bielkovín. Nerovnováha v obsahu sacharidov a proteínov bola obzvlášť výrazná po roku 1960, čo sa zhoduje so silným nárastom okolitého CO2 a teploty a zavedením postupne kratších odrôd slamy. Ostatné štúdie v Spojenom kráľovstve a USA zaznamenali časový pokles obsahu železa v potravinách rastlinného pôvodu.

Klimatické zmeny a nutričná hodnota plodín

Na základe modelov s predpokladanou koncentráciou oxidu uhličitého v atmosfére do roku 2050 vedci odhadujú, že obsah bielkovín v zemiakoch, ryži, pšenici a jačmeni sa pravdepodobne zníži o ďalších 6 až 14 %, uvádza sa v štúdii uverejnenej v roku 2017 v časopise Environmental Health Perspectives.

Kvalitná produkcia potravín a potravinová bezpečnosť má viacero zložiek, medzi ktoré patrí produkcia dostatočného množstva potravín, primeraný obsah živín v potravinách a vylúčenie potenciálne toxických zlúčenín z potravinových produktov. Pôda plní niekoľko dôležitých funkcií súvisiacich s ekosystémovými službami. Najvýznamnejšie funkcie pre ľudské zdravie sú produkcia bezpečných a výživných potravín a ochrana pred znečistením životného prostredia. Ľudské zdravie vo veľkej miere závisí od prepojenosti pôda-voda-vzduch, ktoré je silne moderované procesmi v pôde. Degradácia pôdy priamo ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť prostredníctvom zníženia výnosov plodín, poklesu ich nutričnej kvality a zníženej efektívnosti využívania vstupov. Dostupnosť minerálnych živín v pôde pre rastliny je hlavným zdrojom minerálnych látok pre človeka. Rastliny, ktoré absorbujú minerály z pôdy, sú buď priamo konzumované ľuďmi alebo skŕmené zvieratami, ktoré sú potom zahrnuté do ľudskej stravy. Preto sa akýkoľvek nedostatok rastlinných produktov môže prejaviť u ľudí. Klimatická zmena spojená so zmeneným modelom zrážok by mohla vystaviť pôdy značnému riziku fyzikálnej a chemickej degradácie.

Čo by sme mali robiť?

Nekonzumujte ovocie, zeleninu a ostatné potraviny. Skôr naopak, konzumujte, ale zaujímajte sa o informácie, odkiaľ daná komodita resp. potravina pochádza a ako bola vyprodukovaná. Veľmi dôležitou informáciou je termín zberu a spôsob skladovania, či dĺžka prepravy, ktoré majú podstatný vplyv na obsah živín. Ak záleží aj na tom, ako sa naše potraviny pestujú, pre bežného človeka sa tým otvára nový, presvedčivý dôvod, prečo sa zaujímať o poľnohospodárske postupy. Nemôžeme si dovoliť, aby sme s rastúcou populáciou strácali ornú pôdu. Tú strácame nielen zastavaním, ale najmä a v oveľa väčšom meradle, jej degradáciou v dôsledku konvenčných poľnohospodárskych postupov.

Ošetrovanie pôdy v ovocinárstve

Ošetrovanie pôdy ovplyvňuje vodný, vzdušný i tepelný režim pôdy, vplýva na pohyb živín v pôde a dynamiku ich foriem, ako i na aktivitu mikrobiálnych spoločenstiev, pôdneho edafónu a celkového rastlinného pokryvu ošetrovanej pôdy. V ovocinárstve sa uplatňujú podobné zásahy do pôdy ako pri poľných plodinách, avšak ich rozsah a použiteľnosť sú značne modifikované vlastnosťami pestovaného ovocného druhu a zmenenými požiadavkami na niektoré prvky prostredia v porovnaní s poľnými plodinami. V sadoch sa uplatňuje smykovanie, bránenie, valcovanie (výnimočne), kyprenie kultivátormi, rotavátormi alebo diskovými bránami, plytká orba a v moderných výsadbách nachádza časté uplatnenie aplikácia herbicídov. Kombináciou rôznych zásahov smerujúcich k získaniu a udržaniu požadovaného stavu pôdy sa utvárajú agrotechnické sústavy (sústavy obrábania pôdy).

V ovocinárstve sa používajú nasledovné sústavy obrábania pôdy:

  • kultiváciou udržiavaný čierny úhor
  • kosené zatrávnenie
  • herbicídmi udržiavaný (herbicídny) úhor
  • pestovanie rastlín na zelené hnojenie
  • mulčovanie pôdy

Jednotlivé sústavy majú svoje výhody a nevýhody z hľadiska náročnosti na ošetrovanie, vplyvu na rast a rodivosť ovocných stromov alebo kríkov, ako i z hľadiska iných pestovateľských zásahov.

Kultiváciou udržiavaný čierny úhor

V minulosti u nás takmer všeobecne využívaná sústava spočívajúca v pravidelnom kultivovaní pôdy. Zahŕňa plytkú orbu na jeseň do hĺbky maximálne 0,1 m podľa hĺbky zakorenenia, ktorá slúži i na zapracovanie priemyselných a organických hnojív a viacnásobné kyprenie pôdy tanierovým, rotačným alebo iným náradím do menšej hĺbky (maximálne 40-80 mm) v priebehu vegetácie zamerané na ničenie burín a likvidáciu pôdneho prísušku. Pôdu nekypríme v čase kvitnutia stromov, aby sme nezvýšili nebezpečenstvo zmrznutia kvetov.

Výhody:

  • jednoduchá údržba s využitím bežných mechanizmov použiteľných i pre iné plodiny
  • znížená konkurencia o vodu a živiny (zo strany burín)
  • pôda sa rýchlo prehrieva (ale aj ochladzuje)
  • jednoduchá je aplikácia živín
  • rast je spravidla silnejší ako pri zatrávnení
  • plody sú väčšie

Nevýhody:

  • poškodzovanie pôdnej štruktúry (rozbíjaním hrudiek pri obrábaní za nevhodnej vlhkosti pôdy, utláčaním strojmi, pri intenzívnejšej závlahe postrekom)
  • náchylnosť na eróziu
  • intenzívna mineralizácia organickej hmoty a nutnosť dodávania humusu
  • obmedzený prístup do sadu v daždivom období

Kosené zatrávnenie

Ide o udržiavanie medziradí formou pravidelne koseného trávnika. Využíva sa všeobecne v intenzívnych ovocných sadoch v ovocinársky vyspelých krajinách a od 80. rokov sa začalo vo väčšej miere uplatňovať aj v našich podmienkach. Na vytvorenie trávnika sa používajú zmesi výbežkatých, slabšie rastúcich tráv. Trávnik sa zakladá v 3.-4. roku po výsadbe ovocných stromov, niekedy sa používa zatrávnenie každého druhého medziradia s obmenou sústav ošetrovania radov po 2-3 rokoch. Trávnik sa zakladá na dôkladne vyrovnaný povrch, po ukončení chemickej ochrany v danom roku (spravidla až v auguste), po výseve sa pozemok valcuje a v prvom roku sa treba vyhnúť prejazdom techniky za mokra. Trávnik sa kosí 8-10 krát za vegetáciu tak, aby tráva nepresiahla výšku 100-150 mm, v období kvitnutia stromov má byť čo najnižší.

Výhody:

  • priblíženie sa podmienkam prirodzeného biosystému
  • pôda sa prirodzene obohacuje o humus a vytvárajú sa podmienky pre bohaté mikrobiálne spoločenstvá
  • obmedzený je povrchový odtok vody pri silnejších zrážkach
  • eliminované sú prejavy erózie
  • do porastu sa dá vstupovať i v období dlhšietrvajúcich dažďov
  • pokosená hmota chráni vlahu pred výparom a vytvorená vrstva mačiny chráni pôdu proti premŕzaniu do hĺbky a korene nie sú poškodzované zásahmi do pôdy
  • ovocie dopestované v zatrávnených sadoch je spravidla lepšie vyfarbené a má lepšiu skladovateľnosť
  • stromy majú spravidla slabší rast ako na úhore

Nevýhody:

  • potreba pravidelného kosenia
  • konkurencia o vodu a živiny zo strany tráv (spravidla je nevyhnutná závlaha)
  • vytvorenie vrstvy mačiny obmedzujúcej výmenu vzduchu a tepla medzi pôdou a atmosférou (nebezpečenstvo mrazíkov v období kvitnutia, koncentrácia koreňov vo vrchnej vrstve pôdy)
  • ťažšie zapravovanie priemyselných hnojív ku koreňom
  • sklon k rozširovaniu trvácich burín
  • častejší výskyt hlodavcov na zatrávnených pozemkoch
  • znemožnené je zapravenie listov s prezimujúcimi štádiami patogénnych húb do pôdy

Herbicídmi udržiavaný úhor

Používa sa buď ako celoplošná agrotechnická sústava, alebo v kombinácii s inou sústavou, hlavne na plochách, kde je iný spôsob ošetrenia nemožný alebo neposkytuje uspokojivé výsledky. Ako celoplošný systém sa môže použiť na rovinatých pozemkoch, kde nie je nebezpečenstvo erózie. Zakladá sa na pozemkoch, kde boli pôdy dobre zásobené organickou hmotou (hnojením organickými hnojivami, zeleným hnojením). Udržuje sa aplikáciou vhodných herbicídov podľa potreby. Aplikáciu herbicídov treba vykonávať za bezvetria podľa odporúčaní od výrobcu, pričom treba vziať do úvahy ochranu včiel a užitočného hmyzu. Neodporúča sa opakované použitie toho istého prípravku v jednom roku.

Výhody a nevýhody:

Sú obdobné ako pri kultivovanom čiernom úhore, prevzdušnenie pôdy a mikrobiálna činnosť sú však spravidla menej intenzívne. Nevýhodou sú i vysoké náklady na celoplošné udržiavanie herbicídneho úhoru, preto sa často uplatňuje v len v príkmennom páse širokom približne 1 m.

Pestovanie rastlín na zelené hnojenie

Rastliny na zelené hnojenie umožňujú zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde, mikrobiálnu aktivitu pôdy a majú do určitej miery aj pôdoochranný účinok na pôdach, na ktorých sa inak udržuje čierny úhor. Ako rastliny na zelené hnojenie sa používajú rastliny tvoriace dostatok organickej hmoty (nadzemné časti, korene), znášajúce zatienenie, rýchlo rastúce (potlačenie burín) a menej náročné na vlahu. Vhodné sú strukovino-obilné miešanky, leguminózy, niektoré kapustovité (horčica, repka), alebo rastliny poskytujúce potravu pre včely (facélia, pohánka). Jednotlivé plodiny na zelené hnojenie sa odporúča striedať. Ako zelené hnojenie možno využiť i nerozkvitnuté buriny. Taktiež vysiate plodiny nemajú pred zapracovaním do pôdy vytvoriť plody, aby nelákali do sadu myši.

Rastliny na zelené hnojenie sa spravidla vysievajú od polovice júna (vyššie polohy) do polovice júla (nižšie polohy), tak aby nekonkurovali stromom svojimi nárokmi na vlahu a živiny v období intenzívneho rastu. Ak je po sejbe dostatok vlahy alebo sa sad zavlažuje, rastliny vytvoria rýchlo súvislý porast potláčajúci buriny, ktorý 2 - 3 týždne pred zberom ovocia pováľame bránením v smere zaorávky. Počas zberu sa rastliny ďalej ušliapu a ihneď po zbere sa plytko zaorú, aby sa nepoškodili korene stromov. V príliš bujne rastúcich sadoch (napr. na silne rastúcich podpníkoch a po zmrznutí kvetov) je možný aj skorší výsev (v máji), čím sa dosiahne oslabenie rastu stromov. V suchom roku však skoro vysiate rastliny môžu spôsobiť opod plodov a ich zníženú kvalitu. Rastliny na zelené hnojenie v jesennom období pozitívne vplývajú na vyzrievanie letorastov a skladovateľnosť plodov (pri jadrovinách).

Mulčovanie pôdy

Mulčovanie pôdy znamená pokrývanie pôdy ovocného sadu rôznymi materiálmi. Používa sa celoplošne alebo len v pásoch pod stromami. Táto sústava ošetrovania pôdy spája pozitívne vplyvy čierneho úhoru a zatrávnenia, nevýhodou je však spravidla jej vyššia finančná náročnosť. Nástielka má funkciu izolačnej vrstvy a veľmi dobre chráni pôdnu vlahu, a preto sa môže použiť aj pri druhoch náročných na vodu a plytko zakoreňujúcich (drobné ovocie, jablone na veľmi slabo rastúcich podpníkoch). Pri silne rastúcich stromoch (napr. na bujných podpníkoch) podporuje dlhodobé mulčovanie silný rast, preto sa odporúča len v roku po vysadení alebo ako časovo obmedzené opatrenie. Orbou sa nesmú poškodiť korene ani nadzemné časti rastlín (podpníkové materské rastliny, vrúbľové materské rastliny, výpestky). Orbou možno zapracovať do pôdy hnojivá. Na jar, keď je pôda obschnutá, povrch pôdy sa urovná smykom alebo bránením, aby sa zabránilo zbytočnému vyparovaniu zimnej vlahy z pôdy. Ďalšie ošetrovanie pôdy počas vegetácie sa vykonáva podľa potreby vtedy, keď sa vytvorí pôdny prísušok alebo ničíme vzídené buriny. V medziriadkoch kypríme pôdu rotačným kultivátorom, tanierovými bránami s výkyvnou sekciou alebo obyčajnými bránami.

Význam mikroorganizmov pre kvalitu pôdy a ovocia

Pôdne mikroorganizmy si môžeme zjednodušene rozdeliť medzi baktérie (prokaryota) a huby (eukaryota). Prospešné pôdne mikroorganizmy, môžeme ich nazývať rastlinné alebo pôdne probiotiká, pôsobia pozitívne na rastlinu niekoľkými mechanizmami. Odolnosť rastlín je schopnosť účinne čeliť vplyvu patogénnych organizmov (plesne, hniloby, hmyzí škodcovia atď.) bez väčšieho negatívneho vplyvu na rast a následnú tvorbu plodov.

Mechanizmy prospešných pôdnych mikroorganizmov:

  1. Rôzne druhy bacilov dokážu sprístupniť základné stavebné prvky, ktoré sú prítomné v pôde z matečnej horniny, ktoré rastliny samé nedokážu využiť. Spomenúť musíme aj baktérie schopné viazať vzdušný dusík do pôdy premenou na amoniakálny. Vďaka tomu môžu mať rastliny dostatok živín a vody pre zdravý, plnohodnotný rast a dostatok vody.
  2. V zdravej pôde je dosť prirodzených organizmov, ktoré môžu v prípade premnoženia do väčšieho počtu vyvolať u rastlín rôzne choroby. Môžeme ich označiť za škodcov. Ale v zdravom pôdnom prostredí je všetko v rovnováhe. A práve preto sú tu aj prospešné baktérie a huby, ktoré dokážu vo svojom okolí produkovať látky, ktoré negatívne pôsobia na týchto škodcov rastlín.
  3. Priamy vplyv na vitalitu a zdravý rast rastlín má mnoho tzv. symbiotických mikroorganizmov. Najprv spomenieme mykorhízne huby, o ktorých by sa dalo laicky povedať, že zväčšujú rastlinám koreňový systém. Vlákna mykorhíznych húb prerastajú s koreňmi rastlín a tým dochádza k vzájomnej výmene živín. Baktérie rodu Bacillus spp. rastúce priamo na povrchu koreňov aj nadzemných častí rastlín konkurujú patogénnym hubám (plesne a hniloby) a produkujú látky priamo zlepšujúce rast rastlín. Konkrétne druhy rodu Bacillus spp. vyvolávajú systémovú obrannú odpoveď u rastlín a tým sa zvyšuje odolnosť voči prepuknutiu infekcií spôsobených patogénmi rastlín. Tieto vlastnosti, a aj iné spôsoby mechanizmu zvyšovania odolnosti rastlín a priameho účinku na patogény, majú mikroorganizmy Pseudomonas spp. Cielene likvidovať požerové a sajúce škodce (mandelinky, bielokazi, lalokonosci, molice, strapky, zavíjači, vošky, roztoče atď.) dokážu entomopatogénne huby či baktérie rodu Bacillus spp.

Mikroorganizmy sú neoddeliteľnou súčasťou pôdy a ak v pôde dominujú v rovnováhe užitočné mikroorganizmy, tak sa to prejavuje aj na rastlinách, a to zdravším a plnším rastom, väčšími výpestkami a lepšou kvalitou produktov pri zbere. Či už sa jedná o zeleninu, ovocie alebo len okrasné rastliny.

Mykorhízne huby

Počuli ste už pojem mykorhízne huby? Ide o symbiotické hubové vlákna, ktoré žijú na koreňoch rastlín. Prispievajú k ich celkovej vitalite, odolnosti a zvyšujú množstvo úrody zeleniny aj ovocia. A nielen to. Mykorhízne huby sa po aplikácii do pôdy napoja na korene rastlín, s ktorými žijú v symbiotickom vzťahu. Rastliny dodávajú hubám organické živiny, ktoré produkujú vďaka fotosyntéze, zatiaľ čo huby v pôde im pomáhajú získavať dôležité anorganické živiny. Mykorhízne huby tak vytvárajú bonusový koreňový systém, vďaka čomu dokážu rastliny oveľa efektívnejšie čerpať živiny. Stromy, zelenina či trávnik sú viac vyživené a dokážu prosperovať aj pri menej priaznivých podmienkach. Lepšie zvládajú sucho, nepravidelnú zálievku a extrémne teploty.

Huby žijúce v pôde nepomáhajú len jednej plodine, ale prispievajú aj k celkovej kvalite zeminy. Udržiavajú jej vhodnú štruktúru a môžu pomôcť opäť prebudiť unavené a ťažké pôdy, v ktorých by ste inak len s veľkou námahou niečo vypestovali. Priaznivo vplývajú tiež na hospodárenie s vodou. Vďaka dostatku živín a vlahy, ktoré mykorhízne huby pomáhajú získavať, sa môžu rastliny sústrediť na tvorbu plodov či bohatšie kvitnutie. Úroda je preto oveľa vyššia. Zlepšenie však nepostrehnete len na väčšom množstve plodov. Vďaka optimálnym podmienkam sú plody výživnejšie a plné vitamínov, minerálov a antioxidantov.

Mykorhízne huby potešia všetkých záhradkárov, ktorý sa snažia pestovať v bio kvalite. Keďže ide o živé prospešné organizmy, do prírodných záhrad doslova patria. Pomáhajú udržiavať biodiverzitu pôdneho života a ich použitie prispieva k zlepšovaniu kvality pôdy. Vďaka nim môžete dosiahnuť vyššiu produkciu ovocia a zeleniny úplne ekologickým a udržateľným spôsobom.

Rôzne rastliny preferujú rôzne druhy húb. Preto je dôležité sa pred aplikáciou uistiť, že používate také, ktoré tie vaše preferujú. V opačnom prípade sa huby na korene nenapoja a v pôde odumrú.

Zakúpené mykorhízne huby je následne potrebné dostať ku koreňom. Najlepšie je aplikovať ich priamo pri výsadbe, a to tak, že ich primiešate do substrátu na dno výsadbovej jamy. K stromom, kríkom či zelenine ich však môžete pridať aj po ich zasadení. Jednoducho vyhĺbte otvory vedúce až ku koreňom a do nich prípravok nasypte.

Záver

Veríme, že tento článok vám poskytol cenné informácie o vplyve pôdy na kvalitu ovocia a motivoval vás k tomu, aby ste sa viac zaujímali o pôdu a jej ochranu. Pamätajte, že zdravá pôda je základom pre zdravé potraviny a zdravý život.

tags: #vplyv #pôdy #na #kvalitu #ovocia

Populárne príspevky: